Sloboda a Solidarita

slovenská pravicová klasickoliberálna politická strana

Sloboda a Solidarita (skratka SaS) je slovenská liberálna pravicová politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od jej založenia je predsedom strany Richard Sulík. SaS je súčasťou slovenského parlamentu nepretržite od roku 2010, úspešne teda prešla štyrmi voľbami.

Sloboda a Solidarita
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
SkratkaSaS
Založenie27. február 2009
PredsedaRichard Sulík
PodpredsedaKarol Galek
Branislav Gröhling
Martin Klus
Najviac poslancov22 (NR SR 2010)
2 (EP 2019)
Poslancov
19 / 150


(NR SR)
1 / 14
(EP)
Volebný výsledok 6,22 %
(NR SR 2020)
9,62 % (EP 2019)
Ideológienárodný liberalizmus klasický liberalizmus
mäkký euroskepticizmus[1]
Politické spektrumpravica[2]
Počet členov 189 (31.12.2017)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuEurópski konzervatívci a reformisti
Európska politická stranaStrana európskych konzervatívcov a reformistov
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí SaSkári[4]
SídloPriemyselná 8
821 09 Bratislava
NovinyDenník SaS
Farby          Zelená, Modrá
Webwww.sas.sk
Politika na Slovensku
Coat of Arms of Slovakia.svg
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Eduard Heger
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · SaS · ZA ĽUDÍ
Opozícia
SMER – SD · ĽSNS · HLAS - SD · KDŽP
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · od 2021
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2024
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave

Vo svojich prvých parlamentných voľbách v roku 2010, SaS získala 12,14 % (22 mandátov), a bola v rokoch 2010 – 2012 súčasťou vládnej koalície. V rokoch 2012 – 2020 pôsobila v parlamentnej opozícii. Po voľbách v roku 2020 sa opätovne stala súčasťou vládnej koalície. Na európskej úrovni sa strana prezentuje eurorealisticky až mierne euroskepticky, v Európskom parlamente mala v roku 2021 jedného poslanca Eugena Jurzycu vo frakcii Európski konzervatívci a reformisti.

Orgány stranyUpraviť

Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.[5] Súčasným predsedom strany je Richard Sulík, zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009 v Bratislave[6] a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár[7][8] (pomer hlasov 134:121).[9] V septembri 2019 ho členovia strany na minoriadnom kongrese opätovne zvolili za predsedu. [10]

Strana má od júla 2021 troch podpredsedov. Sú nimi Branislav Gröhling, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, Karol Galek, štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR, a Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí [11]. Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.[12] Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.[13]

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)[14] krajských volebných zhromaždeniach.[15]

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.[16] V roku 2021 boli jej členmi: Richard Sulík, Karol Galek, Branislav Gröhling, Jozef Kanuščák, Miroslav Žiak, Janka Bittó Cigániková, Juraj Droba, Juraj Jevin, Milan Laurenčík, Michal Uherčík, Marián Viskupič a Roman Foltin.[17] Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.[18] Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.[19] K augustu 2021 túto funkciu zastával Roman Foltin.[20]

HistóriaUpraviť

Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009Upraviť

Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.[21] V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robert Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).[22]

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.[23] O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[6] ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

 
Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Volby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom.[24] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[25] však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

Referendum 2010Upraviť

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[26] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[27]

Volebné obdobie 2010-2012Upraviť

Strana sa po voľbách stala súčasťou vlády Ivety Radičovej. Vo vláde získala štyri kreslá. Jozef Mihál sa stal podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Juraj Miškov ministrom hospodárstva, ministrom obrany bol Ľubomír Galko a ministrom kultúry Daniel Krajcer. Predseda Sulík sa stal predsedom Národnej rady. Radičovej vláda sa rozpadla 11. októbra na téme finančnej pomoci zadlženému Grécku. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš bol splnomocnený prezidentom Gašparovičom podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. Eurovalu. Na to bolo potrebné schválenie Národnou radou. SaS bola rázne proti, preto sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovenie dôvery svojej vláde.[28] SaS napriek tomu za návrh nezahlasovalo, za bolo len 55 zo 124 prítomných poslancov, a vláda tak padla. Richard Sulík po hlasovaní vyhlásil, že strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak na išli na záchranu súkromných bánk.[28]

Obyčajní ľudiaUpraviť

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[29], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Volebné obdobie 2012-2016Upraviť

Strana získala v predčasných parlamentných voľbách 5,88 % hlasov, čo znamenalo stratu viac než polovice voličov a polovice poslaneckých kresiel oproti situácii z roku 2010.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupinyUpraviť

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár.[30] Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál a Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda.[31] SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Volebné obdobie 2016-2020Upraviť

V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.[32]

Demokratické jadroUpraviť

V septembri 2019 sa rozhodli zo strany odísť niekoľkí poslanci a členovia, ktorí už skôr vytvorili platformu Demokratické jadro SaS. Po tom, ako verejne predsedu Sulíka kritizovali a v médiách uvažovali aj o jeho nahradení, vyhlásil Sulík novú voľbu predsedu na mimoriadnom kongrese. Z kritikov však nekandidoval nikto a Richard Sulík bol opäť zvolený za predsedu SaS. Po neutíchajúcich verejných kritikách takzvanej skupinky ďalší kongres zvolali samotní členovia SaS, ktorí zo strany vylúčili Natáliu Blahovú za útoky na stranu a schválili Sulíkovu kandidátku, na ktorej sa nenachádzali Kiššová, Rajtár ani Galko.

[33] Platforma zdôvodnila svoj odchod zo strany na facebooku: „Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny kompas. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto“.[34] Odídenci zo strany na čele s Ľubomírom Galkom, Kiššovou a Natáliou Blahovou si v parlamente založili vlastný deväťčlenný poslanecký klub a 17. októbra 2019 vstúpili do Demokratickej strany, za ktorú kandidovali v parlamentných voľbách v roku 2020. Volebnou líderkou kandidátky mala byť Jana Kiššová, tá však veľmi skoro vystúpila a nahradil ju Jozef Rajtár.[35]

Parlamentné voľby v roku 2020Upraviť

V novembri 2019 bola SaS otvorená dohode o širokel predvolebnej koalícii zo strán tzv. demokratickej opozície (SaS-KDH-PS-SPOLU-ZA ĽUDÍ). Rokovania ale stroskotali a strany sa rozhodli do volieb kandidovať samostatne.[36] V decembri 2019 sa SaS pridala k tzv. paktu o neútočení s vyššie zmienenými štyrmi stranami.[37]

Volebná kampaň bola postavená na silnom programe, ktorý bol vo viacerých oblastiach hodnotený ako jeden z najlepších z aktuálnej ponuky. Kandidátku postavil Richard Sulík okolo osobností strany a tímlídrov pre jednotlivé oblasti. Z prvého miesta kandidoval predseda Richard Sulík, nasledovala europoslakyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, na treťom mieste bol podpredseda strany Branislav Gröhling ako tímlíder pre školstvo, nasledoval Alojz Baránik (spravodlivosť), Janka Bittó Cigániková (zdravotníctvo), Peter Cmorej (dvodový bonus), siedmy bol podpredseda Karol Galek (hospodárstvo a energetika), Martink Klus (zahraničné veci), šéf Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec (podnikateľské prostredie) a desiatku uzatváral župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.[38]

V prípade úspechu sa vzdá mandátu a zostane županom, ale podľa Sulíka sa tak podporí výtlak strany.[39] Na kandidátnej listine je tiež bývalý elitný vyšetrovateľ NAKA Pavol Milan či úradníčka Monika Filipová, ktorú Apolitical zaradil medzi 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe na svete.[40] Odborníkom na školstvo sa stal Branislav Gröhling, má osloviť najmä študentov a mladšie publikum.[41]

Sloboda a Solidarita mala netypický počet kandidátov - 149. Dôvodom bolo, že kandidát číslo 102 Ján Krošlák vstúpil aj na kandidátku hnutia OĽaNO. Napokon sa rozhodol ostať na kandidátke OĽaNO a keďže SaS už svoju odovzdala, nemohla strana doplniť na 102. miesto iného kandidáta.[42] J. Krošlák sa napokon dostal do parlamentu zo 40. miesta.

Účasť vo vláde Igora MatovičaUpraviť

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 vstúpila SaS do rokovaní o zostavení vlády pod vedením Igora Matoviča s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodina a Za ľudí. Hovorilo sa aj o možnosti zostavenia trojkoalície bez jednej z troch menších strán, avšak napokon sa lídri dohodli na zostavení štvorkoalície, ktorá sa v NR SR opierala o 95 poslancov, čo je na Slovensku tzv. ústavná väčšina. SaS obsadila vo vláde tri ministerstvá - hospodárstvo, školstvo a zahraničné veci. Na čelo ministerstva hospodárstva sa postavil predseda strany Richard Sulík so štátnymi tajomníkmi Karolom Galekom (energetika) a Jánom Oravcom (podnikateľské prostredie), ministrom školstva sa stal Branislav Gröhling so štátnymi tajomníkmi Monikou Filipovou (menšínové školstvo), Ľudovítom Paulisom (veda, výskum a vysoké školy) a Ivanom Husárom (šport). Na ministerstvo zahraničných vecí SaS nominovala dlhoročného diplomata Ivana Korčoka, ktorého štátnym tajomníkom sa stal Martin Klus.

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012; január, marec a júl 2015 podľa agentúry Polis).

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS:Upraviť

(okrem vyššie uvedených rokov):

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . . 5,0 . .
2014 . 5,4 . . 4,1 5,5 4,2 4,6 4,4 4,7 4,3 4,1
2015 3,9 4,4 3,8 5,3 5,0 4,6 4,5 5,1 5,4 5,2 5,2 5,3
2016 5,5 5,5 12,5 . 13,0 14,1 . 13,7 13,5 . 12,1 13,6
2017 13,2 13,8 . 13,7 . 13,4 14,2 13,9 14,0 13,8 14,2 .
2018 13,1 . 14,0 13,2 12,4 12,2 13,5 12,1
2019 12,3 10,1 7,1 7 7,9 6 5,2 5 5,7
2020 5,4/5,5 5,3 5,8 6,8 8,0 9,21/8,82 . . 9,9 10,7 12,1 15.8
2021 13,3 12,3 12,8 11,7 12,2

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [43]Upraviť

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2017 . . . . . . . . 16,1 . 17,8 .
2018 . 16,2 . 17,1/16,1 16,7 15,5 . 15,7 16,0 15,5 16,1 15,9
2019 . 14,8 . 12,9 13,1 . . 9,0 . 6,7 6,3 .
2020 6,8/6,7 5,8/6,1 . 9,7 . . 9,4 . . 13,4 . 16.2
2021 . 15,1 13,8 13,9 13,8 14,7 14,5 14,5 13,6

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS: [44]Upraviť

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2019 . . . . . . . . 7,2 5,1 5,1 5,2
2020 5,6 5,2/5,2 . . . . . . 11,6 . . .
2021 15,5

.

Volebné výsledkyUpraviť

Voľby do Národnej rady Slovenskej republikyUpraviť

Rok volieb počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2010 307 287 12,14 %
22 / 150
3. koalícia so SDKÚ-DS KDH a MOST-HÍD
2012 150 266 5,88 %
11 / 150
6. opozícia
2016 315 558 12,10%
21 / 150
2. opozícia
2020 179 246 6,22%
13 / 150
6. koalícia so OĽaNO Sme Rodina a Za ľudí

Voľby do Európskeho parlamentuUpraviť

Rok volieb počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 39 016 4,71
0 / 13
7. mimo parlamentu
2014 37 376 6,66 %
1 / 13
6. účasť vo frakcii ALDE

účasť vo frakcií ECR

2019 94 839 9,62 %
2 / 14
5. účasť vo frakcii ECR

Komunálne voľbyUpraviť

Voľby Počet mandátov
starostov
a primátorov
Počet mandátov
starostov
a primátorov %
Umiestnenie Počet
mandátov
poslancov
Počet
mandátov
poslancov %
Umiestnenie
2010
20 / 2907
0,68 % 14. miesto
212 / 21004
1,00 % 10. miesto
2014
5 / 2909
0,17 % 29. miesto
89 / 20753
0,42 % 15. miesto
2018
7 / 2904
0,24 % 21. miesto
110 / 20646
0,53 % 13. miesto

V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za SaS. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov SaS získalo v koalíciách s inými stranami.

Voľby prezidenta Slovenskej republikyUpraviť

Rok volieb kandidát 1. kolo

počet hlasov

1. kolo

počet hlasov %

umiestnenie 2. kolo

počet hlasov

2. kolo

počet hlasov %

Výsledok
2014 Peter Osuský kandidát sa vzdal v prospech Radoslava Procházku nepostúpil(a)
2019 **Robert Mistrík kandidát sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej

* strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta Andreja Kisku
** nezávislý kandidát podporovaný stranou
*** strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany Progresívne Slovensko Zuzanu Čaputovú

Mapy volebných výsledkovUpraviť

PoznámkyUpraviť


ReferencieUpraviť

  1. Richard Sulík v ORF 2 : Pozrite sa, ako vyzerá socializmus EÚ v praxi [online]. Sulik.sk, 2016-06-20, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. TASR. SaS je podľa Sulíka jediná pravicová strana s predpokladom prevziať moc. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-04-23. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  3. SaS. Výročná správa politickej strany Sloboda a Solidarita za rok 2017 [online]. SaS, 2018-03-16, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  4. Oficiálna stránka Mladých Saskárov [online]. mladi.sas.sk, 2018-09-04, [cit. 2019-01-20]. Dostupné online.
  5. čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  6. a b TASR. Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-03-28. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  7. Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-04-10), http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350, dost. 2014-10-15 
  8. Video: Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2018-06-19].
  9. TASR. Predsedom SaS zostáva Richard Sulík. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2021-02-08].
  10. VRAŽDA, Daniel. Sulíka opätovne zvolili za predsedu SaS, kongres strany bol bez jeho najväčších kritikov [online]. Denník N, 2019-09-07, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
  11. A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. SaS má nového podpredsedu strany, stal sa ním štátny tajomník Klus [online]. Webnoviny.sk, 2021-07-14, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
  12. čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  13. čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  14. čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  15. čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  16. čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  17. Republiková rada, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310, dost. 2014-10-15 
  18. čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  19. čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  20. Enforb s.r.o.. SASKÁRI [online]. sas.sk, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  21. Zakladám stranu Sloboda a Solidarita [online]. 10. november 2008, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  22. SaS : História [online]. 4. apríl 2018, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  23. Sloboda a Solidarita In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  24. Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2009 (vyd. 2009-04-02), http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99, dost. 2014-10-15 
  25. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2009 (vyd. 2009-06-06), http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk, dost. 2014-10-15 
  26. SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  27. PIŠKO, Michal; TASR. SaS dosiahla referendum. Inak, ako mienila. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-07-07. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  28. a b RUSNÁKOVÁ, Lucia. 4. Prečo padla vláda Radičovej?. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-1996.
  29. Obyčajní ľudia – Kto sme
  30. SITA. Kollár by chcel nahradiť Sulíka na čele SaS. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2012-12-06. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-2674.
  31. TÓDOVÁ, Monika. Kollárovci odišli z SaS, zakladajú Liberálnu dohodu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-04-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  32. KERN, Miro. Nová členka klubu SaS Zimenová: Nebudovala som Spolu a ďalej budem nestraníčka. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-06-15. Dostupné online [cit. 2018-06-17]. ISSN 1339-844X.
  33. MIKUŠOVIČ, Dušan. Mika odstúpil z kandidátky SaS, vysvetľuje to atakmi od Sulíkových kritikov [online]. Denník N, 3.10.2019, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  34. https://domov.sme.sk/c/22231718/zo-strany-sas-vystupuje-aj-vladimir-sloboda.html#ixzz61rXpCrBd
  35. Deviati odídenci zo SaS budú kandidovať za Demokratickú stranu [online]. SME, 17.10.2019, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  36. Pravda. Sulík sa zamotal. Najprv túžil po 5-koalícii, teraz je rád, že ide každý sám. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-197X.
  37. SITA. SaS sa pridala k paktu o neútočení. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  38. N, Denník. Kandidátna listina SaS pre parlamentné voľby 2020 [online]. Denník N, 2019-12-10, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  39. https://www.hlavnydennik.sk/2019/09/19/aktualita-nicholsonova-bude-dvojka-na-kandidatke-sas-objavi-sa-tam-aj-droba/
  40. TASR; SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Úradníčka z ministerstva, ktorá kritizovala Kaliňáka, je v stovke budúcich lídrov sveta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-11-30. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  41. TASR. Sulík navrhuje Miku na desiatom mieste, priestor na kandidátke dostal aj Droba. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-09-30. Dostupné online [cit. 2019-09-30]. ISSN 1335-4418.
  42. GEHREROVÁ, Ria. Bývalý tenista Krošlák je na dvoch kandidátkach, SaS o tom nevedela, OĽaNO je spokojné [online]. Denník N, 2019-12-04, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  43. AKO.sk [online]. AKO.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  44. agentúra Polis na Pravda.sk [online]. Pravda.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť