Sloboda a Solidarita

slovenská pravicová klasickoliberálna politická strana

Sloboda a Solidarita (skratka SaS) je slovenská pravicovo-liberálna politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od jej založenia je predsedom strany Richard Sulík. Má dvoch podpredsedov: Branislava Gröhlinga (ktorý je ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) a geológa Karola Galeka (tímlíder pre energetiku a štátny tajomník ministerstva hospodárstva).

Sloboda a Solidarita
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
SkratkaSaS
Založenie27. február 2009
PredsedaRichard Sulík
PodpredsedaKarol Galek
Branislav Gröhling
Najviac poslancov22 (Voľby do NR SR 2010)
Poslancov13 (NR SR) [pozn. 1]
2 (EP)
Volebný výsledok9,62 % (Voľby do EP 2019)
6,22 % (Voľby do NR SR 2020)
Ideológieklasický liberalizmus
libertarianizmus
mäkký euroskepticizmus[1]
Politické spektrumstredopravica[2]
Počet členov 189 (31.12.2017)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuEurópski konzervatívci a reformisti
Európska politická stranaStrana európskych konzervatívcov a reformistov
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí SaSkári[4]
SídloPriemyselná 8
821 09 Bratislava
NovinyDenník SaS
Farby          Zelená, Modrá
Webwww.sas.sk
Politika na Slovensku
Coat of arms of Slovakia.svg
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Igor Matovič
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · SaS · ZA ĽUDÍ
Opozícia
SMER – SD · ĽSNS
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · od 2020
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2024
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave

Po parlamentných voľbách 2010, v ktorých SaS získala 12,14 % (22 mandátov), bola strana v rokoch 2010-2012 súčasťou vládnej koalície spolu so stranami SDKÚ-DS, KDH a Most – Híd. Po parlamentných voľbách v roku 2012 (5,88 %, 11 mandátov) a v roku 2016 (12,10 %, 21 mandátov) ostala v opozícii. Na európskej úrovni sa strana prezentuje mierne euroskepticky, v Európskom parlamente má po voľbách v roku 2019 dvoch poslancov vo frakcii Európski konzervatívci a reformisti.

Orgány stranyUpraviť

Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.[5] Súčasným predsedom strany je Richard Sulík, zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009Bratislave[6] a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár[7][8] (pomer hlasov 134:121).[9] Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.[10] Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.[11] V januári 2020 boli podpredsedami strany Branislav Gröhling a Karol Galek.[12]

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)[13] krajských volebných zhromaždeniach.[14]

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.[15] V súčasnosti sú jej členmi: Richard Sulík, Milan Laurenčík, Karol Galek, Branislav Gröhling, Jozef Kanuščák, Pavol Žák, Miroslav Žiak, Jana Cigániková, Lenka Jakubčová a Roman Foltín.[16] Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.[17] Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.[18] , K januáru 2020 túto funkciu zastával Roman Foltin.[12]

HistóriaUpraviť

Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009Upraviť

Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.[19] V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robo Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).[20]

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.[21] O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[6] ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

 
Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Volby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom.[22] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[23] však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

Referendum 2010Upraviť

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[24] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[25]

Volebné obdobie 2010-2012Upraviť

Strana sa po voľbách stala súčasťou vlády Ivety Radičovej. Vo vláde získala štyri kreslá. Jozef Mihál sa stal podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Juraj Miškov ministrom hospodárstva, ministrom obrany bol Ľubomír Galko a ministrom kultúry Daniel Krajcer. Predseda Sulík sa stal predsedom Národnej rady. Radičovej vláda sa rozpadla 11. októbra na téme finančnej pomoci zadlženému Grécku. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš bol splnomocnený prezidentom Gašparovičom podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. Eurovalu. Na to bolo potrebné schválenie Národnou radou. SaS bola rázne proti, preto sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovenie dôvery svojej vláde.[26] SaS napriek tomu za návrh nezahlasovalo, za bolo len 55 zo 124 prítomných poslancov, a vláda tak padla. Richard Sulík po hlasovaní vyhlásil, že strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak na išli na záchranu súkromných bánk.[26]

Obyčajní ľudiaUpraviť

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[27], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Volebné obdobie 2012-2016Upraviť

Strana získala v predčasných parlamentných voľbách 5,88 % hlasov, čo znamenalo stratu viac než polovice voličov a polovice poslaneckých kresiel oproti situácii z roku 2010.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupinyUpraviť

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár.[28] Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál a Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda.[29] SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Volebné obdobie 2016-2020Upraviť

V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.[30]

Demokratické jadroUpraviť

V septembri 2019 sa rozhodli zo strany odísť niekoľkí poslanci a členovia, ktorí už skôr vytvorili platformu Demokratické jadro SaS. Po tom, ako verejne predsedu Sulíka kritizovali a v médiách uvažovali aj o jeho nahradení, vyhlásil Sulík novú voľbu predsedu na mimoriadnom kongrese. Z kritikov však nekandidoval nikto a Richard Sulík bol opäť zvolený za predsedu SaS. Po neutíchajúcich verejných kritikách takzvanej skupinky ďalší kongres zvolali samotní členovia SaS, ktorí zo strany vylúčili Natáliu Blahovú za útoky na stranu a schválili Sulíkovu kandidátku, na ktorej sa nenachádzali Kiššová, Rajtár ani Galko.

[31] Platforma zdôvodnila svoj odchod zo strany na facebooku: „Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny kompas. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto“.[32] Odídenci zo strany na čele s Ľubomírom Galkom, Kiššovou a Natáliou Blahovou si v parlamente založili vlastný deväťčlenný poslanecký klub a 17. októbra 2019 vstúpili do Demokratickej strany, za ktorú budú kandidovať v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2020. Volebnou líderkou kandidátky mala byť Jana Kiššová, tá však veľmi skoro vystúpila a nahradil ju Jozef Rajtár.[33]

Parlamentné voľby v roku 2020Upraviť

V novembri 2019 SaS hovorila o výhodách toho, aby strany tzv. demokratickej opozície šli do volieb v širokej päťkoalícii (SaS-KDH-PS-SPOLU-ZA ĽUDÍ. Následne však Richard Sulík zmenil rétoriku a strana sa rozhodla do volieb kandidovať samostatne.[34] V decembri 2019 sa však pridala k tzv. paktu o neútočení s vyššie zmienenými štyrmi stranami.[35]

Na kandidátku pre parlamentné voľby 2020 strana postavila aj župana Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu. V prípade úspechu sa vzdá mandátu a zostane županom, ale podľa Sulíka sa tak podporí výtlak strany.[36] Na kandidátnej listine je tiež bývalý elitný vyšetrovateľ NAKA Pavol Milan či úradníčka Monika Filipová, ktorú Apolitical zaradil medzi 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe na svete.[37] Odborníkom na školstvo sa stal Branislav Gröhling, má osloviť najmä študentov a mladšie publikum.[38]

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012; január, marec a júl 2015 podľa agentúry Polis).

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS (okrem vyššie uvedených rokov):

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . . 5,0 . .
2014 . 5,4 . . 4,1 5,5 4,2 4,6 4,4 4,7 4,3 4,1
2015 3,9 4,4 3,8 5,3 5,0 4,6 4,5 5,1 5,4 5,2 5,2 5,3
2016 5,5 5,5 12,5 . 13,0 14,1 . 13,7 13,5 . 12,1 13,6
2017 13,2 13,8 . 13,7 . 13,4 14,2 13,9 14,0 13,8 14,2 .
2018 13,1 . 14,0 13,2 12,4 12,2 13,5 12,1
2019 12,3 10,1 7,1 7 7,9 6 5,2 5 5,7
2020 5,4/5,5 5,3 5,8 6,8

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [39]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2017 . . . . . . . . 16,1 . 17,8 .
2018 . 16,2 . 17,1/16,1 16,7 15,5 . 15,7 16,0 15,5 16,1 15,9
2019 . 14,8 . 12,9 13,1 . . 9,0 . 6,7 6,3 .
2020 6,8/6,7 5,8/6,1 . . . . . . . . . .

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS: [40]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2019 . . . . . . . . 7,2 5,1 5,1 5,2
2020 5,6 5,2/5,2 . . . . . . . . . .

.

Volebné výsledkyUpraviť

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana Sloboda a Solidarita.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 Európsky parlament 39 016 4,71 %
0 / 150
7. miesto neúčasť v parlamente
2010 Národná rada SR 307 287 12,14 %
22 / 150
3. miesto koalícia s SDKÚ, KDH a Most-Híd
2012 Národná rada SR 150 266 5,88 %
11 / 150
6. miesto opozícia
2014 Európsky parlament 37 376 6,66 %
1 / 150
6. miesto opozícia
2016 Národná rada SR 315 558 12,10%
21 / 150
2. miesto opozícia
2019 Európsky parlament 94 839 9,62 %
2 / 150
5. miesto opozícia
2020 Národná rada SR 179 246 6,22%
13 / 150
6. miesto koalícia s OĽaNO Sme rodina a Za ľudí

Mapy volebných výsledkovUpraviť

Prezidentské voľby 2014Upraviť

12. júna 2013 predstavila strana Petra Osuského ako svojho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2014.[41][42] Vo výsledkovej listine však jeho meno nefiguruje, nakoľko sa pre nízke preferencie rozhodol kandidatúry vzdať a obmedziť tým trieštenie hlasov voličov pravice.[43]

PoznámkyUpraviť

  1. Ondrej Dostál je členom poslaneckého klubu, ale nie je členom SaS, keďže je predsedom OKS.

ReferencieUpraviť

  1. Richard Sulík v ORF 2 : Pozrite sa, ako vyzerá socializmus EÚ v praxi [online]. Sulik.sk, 2016-06-20, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. TASR. SaS je podľa Sulíka jediná pravicová strana s predpokladom prevziať moc. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-04-23. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  3. SaS. Výročná správa politickej strany Sloboda a Solidarita za rok 2017 [online]. SaS, 2018-03-16, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  4. Oficiálna stránka Mladých Saskárov [online]. mladi.sas.sk, 2018-09-04, [cit. 2019-01-20]. Dostupné online.
  5. čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  6. a b TASR. Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-03-28. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  7. Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-04-10), http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350, dost. 2014-10-15 
  8. Video: Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2018-06-19].
  9. TASR; HSP (2013), „Podľa politológa Michala Horského budú liberáli prešľapovať na tom istom mieste“, Hlavné správy.sk, 2013-03-17, http://www.hlavnespravy.sk/podla-politologa-m-horskeho-budu-liberali-preslapovat-na-tom-istom-mieste/80471/, dost. 2014-10-15 
  10. čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  11. čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  12. a b Enforb s.r.o.. SASKÁRI [online]. sas.sk, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  13. čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  14. čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  15. čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  16. Republiková rada, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310, dost. 2014-10-15 
  17. čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  18. čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  19. Zakladám stranu Sloboda a Solidarita [online]. 10. november 2008, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  20. SaS : História [online]. 4. apríl 2018, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  21. Sloboda a Solidarita In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  22. Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2009 (vyd. 2009-04-02), http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99, dost. 2014-10-15 
  23. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2009 (vyd. 2009-06-06), http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk, dost. 2014-10-15 
  24. SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  25. PIŠKO, Michal; TASR. SaS dosiahla referendum. Inak, ako mienila. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-07-07. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  26. a b RUSNÁKOVÁ, Lucia. 4. Prečo padla vláda Radičovej?. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-1996.
  27. Obyčajní ľudia – Kto sme
  28. SITA. Kollár by chcel nahradiť Sulíka na čele SaS. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2012-12-06. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-2674.
  29. TÓDOVÁ, Monika. Kollárovci odišli z SaS, zakladajú Liberálnu dohodu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-04-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  30. KERN, Miro. Nová členka klubu SaS Zimenová: Nebudovala som Spolu a ďalej budem nestraníčka. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-06-15. Dostupné online [cit. 2018-06-17]. ISSN 1339-844X.
  31. MIKUŠOVIČ, Dušan. Mika odstúpil z kandidátky SaS, vysvetľuje to atakmi od Sulíkových kritikov [online]. Denník N, 3.10.2019, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  32. https://domov.sme.sk/c/22231718/zo-strany-sas-vystupuje-aj-vladimir-sloboda.html#ixzz61rXpCrBd
  33. Deviati odídenci zo SaS budú kandidovať za Demokratickú stranu [online]. SME, 17.10.2019, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  34. Pravda. Sulík sa zamotal. Najprv túžil po 5-koalícii, teraz je rád, že ide každý sám. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-197X.
  35. SITA. SaS sa pridala k paktu o neútočení. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  36. https://www.hlavnydennik.sk/2019/09/19/aktualita-nicholsonova-bude-dvojka-na-kandidatke-sas-objavi-sa-tam-aj-droba/
  37. TASR; SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Úradníčka z ministerstva, ktorá kritizovala Kaliňáka, je v stovke budúcich lídrov sveta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-11-30. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  38. TASR. Sulík navrhuje Miku na desiatom mieste, priestor na kandidátke dostal aj Droba. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-09-30. Dostupné online [cit. 2019-09-30]. ISSN 1335-4418.
  39. AKO.sk [online]. AKO.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  40. agentúra Polis na Pravda.sk [online]. Pravda.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  41. Za prezidenta bude kandidovať poslanec Peter Osuský [online]. ta3.com, 2013-06-12, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  42. SaS predstavila svojho kandidáta na prezidenta SR Petra Osuského [online]. Sloboda a Solidarita, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  43. TASR. Osuský sa vzdal kandidatúry, SaS podporila Procházku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-01-29. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazyUpraviť