Otvoriť hlavné menu

Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999

voľby prezidenta Slovenska v roku 1999

Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999 sa uskutočnila 15. mája (prvé kolo) a 29. mája (druhé kolo). Boli to prvé prezidentské voľby na Slovensku, v ktorých za prezidenta hlasovali občania, a nie poslanci, ako to bolo v prvých voľbách v roku 1993 pri zvolení Michala Kováča. Ten 2. marca 1998 odovzdal právomoci vláde.

Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezidentka SR: Zuzana Čaputová
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
SMER – SD · SNS · MOST – HÍD
Opozícia:
SaS · OĽaNONOVA · ĽSNS · SME RODINA
DS
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002

2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014 · 2019


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Do druhého kola postúpili z prvého a druhého miesta Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar, v druhom kole zvíťazil s počtom hlasov 1 727 481 (57,18 %) Rudolf Schuster a stal sa v poradí druhým prezidentom Slovenskej republiky.

Charakter volieb a kandidátiUpraviť

Po parlamentných voľbách v októbri 1998 sa počas tvorby štvorkoalície medzi stranami SDK, SDĽ, SMK a SOP viedla tiež diskusia o charaktere volieb. Kým SDK a SOP presadzovali priamu voľbu prezidenta, keďže sa obávali, že nie všetci poslanci v NR SR by v prípade voľby v parlamente zahlasovali za koaličného kandidáta, SMK a SDĽ preferovali parlamentné hlasovanie, keďže štvorkoalícia v ňom mala ústavnú väčšinu a panovala obava, že v priamych voľbách by mohol triumfovať Vladimír Mečiar z HZDS.[1] Parlamentné hlasovanie tiež mohlo nastať skôr a SDĽ bola za to, aby prezidentské provizórium, kedy si právomoci hlavy štátu delili predseda vlády Mikuláš Dzurinda a predseda parlamentu Jozef Migaš, trvalo čo najkratšie. Ideálne žiadali parlamentné voľby ešte pred koncom roku 1998.[1]

Nakoniec bola po dlhých vyjednávaniach a sporoch o kreslá ministrov za SMK odsúhlasená priama voľba prezidenta v rámci koaličného obchodovania. SOP sa vzdala jedného ministerského kresla výmenou za to, že ostatné strany vo voľbách podporia predsedu SOP, Rudolfa Schustera.[1] Hlavná opozičná strana HZDS postavila za kandidáta na prezidenta v priamej voľbe očakávane svojho predsedu Mečiara, druhá opozičná strana SNS nominovala taktiež svojho predsedu, Jána Slotu.[2] Slota kandidoval najmä preto, aby si posilnil vnútornú pozíciu v strane voči podpredsedníčke Anne Malíkovej.[3] Ako nezávislá kandidátka kandidovala bývalá veľvyslankyňa SR v Rakúsku, Magdaléna Vášáryová. Za prezidenta opätovne kandidoval aj bývalý prezident Michal Kováč.

Volebná kampaňUpraviť

Podľa platnej legislatívy mala volebná kampaň začať 15 dní a skončiť 48 hodín pred začiatkom prvého kola volieb.[3] Kandidát Michal Kováč sa sťažoval, že je to príliš krátka doba na predstavenie programu a ideí.[3] Realita však bola, že neoficiálna kampaň prebiehala už v mesiacoch pred voľbami.

Vo februári 1999 bola zaznamenaná mohutná prezentácia v médiách Magdalény Vášáryovej.[4] Počas marca 1999 bol najčastejšie viditeľným kandidátom v médiách vzhľadom na svoje kontroverzné vyjadrenia pri mítingu v Kysuckom Novom Meste Ján Slota. Denník Práca najviac písal o Ivanovi Mjartanovi, denník Slovenská republika ako orgán HZDS písal pozitívne o Mečiarovi a negatívne o Schusterovi, Kováčovi a Vášáryovej. V denníkoch Nový Čas, Pravda a SME bol najviac prezentovaný Slota, po ňom Mečiar (obaja dosť kriticky), na treťom mieste bol Schuster.[4]

Najväčšia opozičná strana, HZDS, nominovala predsedu Mečiara, ktorý viedol rétoriku, že kandiduje iba preto, lebo koalícia nechala uväzniť Ivana Lexu.[3] Hnutie KDH malo problém s podporou Schustera ako bývalého komunistu, preto najprv chcelo podporiť Michala Kováča.[3] Neskôr pracovalo s iniciatívou "Traja za jedného pre Slovensko". Počas volebnej kampane a v priebehu zverejňovania prieskumov verejnej mienky sa vykryštalizovala trojica podobne silných nezávislých kandidátov - Vášáryová, Kováč a Juraj Švec. V parlamente vznikla iniciatíva 27 prevažne kresťanskodemokratických poslancov, medzi ktorými bol tiež Vladimír Palko z vtedajšieho SDK, aby sa dvaja z kandidátov vzdali v prospech tretieho s najväčšou šancou na druhé kolo, ktorý tak mohol byť protiváhou dvoch silných kandidátov Schustera a Mečiara.[5] O takýto prístup javila najväčší záujem Magdaléna Vášáryová, ktorej preferencie boli z trojice najvyššie.[3] O prípadných odstúpeniach sa malo rozhodnúť na stretnutí trojice 10. mája 1999. 6. mája 1999 však STV odvysielala v správach informáciu, že Juraj Švec sa vzdáva kandidatúry v prospech Vášáryovej. Švec však túto informáciu poprel, na stretnutie následne odmietol prísť a Palko už ďalšie pokusy o stretnutia neinicioval.[5] Vášáryová výzvy na odstúpenie zo súťaže odmietla s argumentom o potrebe nezávislého prezidenta a zjavnej podpore, ktorá prekračuje 8-9 percent.[5] Očakávalo sa, že v prípade dohody troch občianskych kandidátov by mohol odstúpiť tiež predseda opozičnej SNS Slota a podporiť Mečiara. Ten to však rezolútne odmietol a naopak vyzval Mečiara, aby odstúpil v prospech neho, vzhľadom na to, že "národnejšie orientovaného kandidáta niet."[5]

Vtedajší podpredseda KDH Vladimír Palko neskôr tvrdil, že Schuster a SOP vydierali ostatné koaličné strany, keď žiadal o podporu vo voľbách.[6] Podporu ako súčasť vyjednávania pripustil aj Schuster vo svojej knihe Návrat do veľkej politiky.[1]

Vo volebných diskusiách sa najistejšie presadzovali Schuster a Mečiar, naopak pre Vášáryovú znamenala televízna debata na TV Markíza a jej zlyhanie v nej pochovanie jej nádejí na výraznejší výsledok.[1][7] Vo volebnej diskusii na STV 12. mája 1999 (tri dni pred prvým kolom volieb) sa Michal Kováč vzdal kandidatúry v prospech koaličného kandidáta Schustera. Argumentoval tým, že je potrebné, aby Slovensko už v prvom kole volieb vyslalo pozitívny signál, že sa zrieklo obdobia, ktoré sa skončilo parlamentnými voľbami v roku 1998. Taktiež si uvedomoval nízku podporu, jeho preferencie sa pohybovali okolo 5 %.[8] Z vývinu situácie sa očakávalo, že z prezidentských volieb sa stane opakovanie parlamentných volieb z predošlého roku s titulom "všetci demokrati proti Mečiarovi", pričom sa očakávalo, že aj kresťanskí voliči budú uprednostňovať Schustera ako ex-člena KSČ, keďže z prezidenta Mečiara (tiež ex-člena KSČ) mali väčšie obavy.[3]

Kampaň medzi prvým a druhým kolomUpraviť

Pred druhým kolom Schuster odmietol ísť do televízneho duelu s Mečiarom.[7]

VýsledkyUpraviť

Prvé koloUpraviť

Na prvom kole volieb prezidenta dňa 15. mája 1999 sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 %) voličov.

Kandidát(ka) Strana Počet
hlasov
Pomer k počtu
platných hlasov
Rudolf Schuster SOP (podpora SDK, SDĽ, SMK) 1 396 950 47,38 %
Vladimír Mečiar HZDS 1 097 956 37,24 %
Magdaléna Vášáryová NEKA 194 635 6,60 %
Ivan Mjartan NEKA 105 903 3,59 %
Ján Slota SNS 73 836 2,50 %
Boris Zala NEKA 29 697 1,01 %
Juraj Švec NEKA 24 077 0,82 %
Juraj Lazarčík NEKA 15 386 0,52 %
Michal Kováč [1] NEKA 5 425 0,18 %
Ján Demikát NaAS (podpora JSP, SNP) 4 537 0,15 %
Neplatné hlasy 36 022
Spolu 2 984 424 100 %
Registrovaní voliči/účasť 4 038 899 73,89 %

Druhé koloUpraviť

Na druhom kole volieb prezidenta dňa 29. mája 1999 sa zúčastnilo 3 049 221 (75,45 %) voličov.

Kandidát Počet
hlasov
Pomer k počtu
platných hlasov
Rudolf Schuster 1 727 481 57,18 %
Vladimír Mečiar 1 293 642 42,82 %
Spolu 3 049 221 100 %
Registrovaní voliči/účasť 4 041 181 75,45 %

PoznámkyUpraviť

  1. ^  Michal Kováč sa vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera, ale na hlasovacom lístku už zostal

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e KOTIAN, Róbert. Ako sa dostal na Hrad Rudolf Schuster [online]. Hospodárske noviny, 9.3.2009, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  2. Slovenským prezidentom sa stal Rudolf Schuster, Vladimíra Mečiara predstihol o 433 839 hlasov [online]. SME, 31.5.1999, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g MELIŠ, František. Prezidentské kádre zo slovenského cesta [online]. Nové Slovo, 5.5.1999, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  4. a b Prezentácia kandidátov na post prezidenta SR vo vybraných tlačených médiách [online]. MEMO98, 16.4.1999, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  5. a b c d Stretnutie Vášáryovej, Kováča a Šveca sa neuskutoční [online]. SME, 10.5.1999, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  6. Pred dvoma rokmi sa občania rozhodli pre Schustera [online]. SME, 30.5.2001, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  7. a b Kamery (ne)oklameš. Televízne debaty robia s voličmi divy [online]. Plus 7 dní, 11.10.2012, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  8. Michal Kováč sa vzdal prezidentskej kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera [online]. SME, 12.5.1999, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.