Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994
Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994, resp. druhá vláda Vladimíra Mečiara bola vláda Slovenskej republiky, ktorá vznikla po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili v dňoch 5. a 6. júna 1992. Jej predsedom sa stal Vladimír Mečiar, predseda Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré s veľkým náskokom pred ostatnými stranami na Slovensku vyhralo voľby.
| Druhá vláda Vladimíra Mečiara | ||||||||
 Vladimír Mečiar, predseda vlády | ||||||||
| Štát |  Slovensko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Zloženie | ||||||||
| Predseda | Vladimír Mečiar | |||||||
| Podpredsedovia | Roman Kováč, Milan Kňažko, Marián Andel, Sergej Kozlík, Jozef Prokeš | |||||||
| Politické subjekty | HZDS, SNS | |||||||
| Vznik | ||||||||
| Vymenovaná | Ivanom Gašparovičom 24. júna 1992 | |||||||
| Demisia | ||||||||
| Koniec v úrade | 15. marca 1994 | |||||||
| Poradie | ||||||||
| štvrtá | ||||||||
| ||||||||
Dňa 23. júna 1992 na ustanovujúcej schôdzi Slovenskej národnej rady jej novozvolený predseda Ivan Gašparovič poveril Vladimíra Mečiara zostavením vlády a deň na to, 24. júna 1992, navrhovaných členov vlády vymenoval do funkcií.
Vláda bola poznačená sporom medzi predsedom vlády Vladimírom Mečiarom a prezidentom SR Michalom Kováčom, i keď Kováč bol nominantom HZDS. Za sporom stáli nezávislé a nestranícke rozhodnutia Kováča ako napr. zamestnanie politikov blízkych KDH v prezidentskej kancelárii alebo odmietnutie vymenovať Ivana Lexa za šéfa SIS.[1] Postupne sa v krajine zhoršovala ekonomická situácia a na vládu začal byť vyvíjaný politický tlak zo strany prezidenta aj opozície, ktorí volali na vytvorenie vlády širokej koalície.[1] Mečiar toto odmietol a vzťahy sa naštrbili aj vo vnútri koalície. Z poslaneckého klubu SNS vystúpilo osem poslancov, čím sa pomer kresiel v parlamente rozdelil presne na polovicu (75 a 75) medzi koalíciu a opozíciu.[1] Štiepiť sa začalo aj HZDS – minister zahraničných vecí Jozef Moravčík vo februári 1994 vytvoril vrámci hnutia frakciu Alternatíva politického realizmu, do ktorej sa pridali aj iní členovia HZDS, čím sa počet poslancov koalície znížil na 65.[1]
9. marca 1994 predniesol prezident SR Michal Kováč správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej vyslovil svoje dôrazné výhrady proti pôsobeniu vlády a jej predsedu, po čom Ladislav Pittner z KDH predložil v Národnej rade návrh na vyslovenie nedôvery vláde, za ktorý zahlasovalo 76 poslancov.[1] Mečiar sa snažil o rekonštrukciu vlády, v ktorej by podľa jeho návrhu figurovala aj Strana demokratickej ľavice, no SDĽ návrh odmietla.[1] Prezident Kováč 14. marca poveril zostavením novej vlády Jozefa Moravčíka, ktorá mala vládnuť dočasne do predčasných parlamentných volieb.[1]
Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie upraviť
| koaličná strana | počet hlasov vo voľbách | % zisk | počet mandátov v NR SR | počet kresiel vo vláde | predseda strany |
|---|---|---|---|---|---|
| HZDS | 1 148 625 | 37,26 % | 74 | 16 | Vladimír Mečiar |
| SNS | 244 527 | 7,93 % | 15 | 3 | Ľudovít Černák |
| koalícia spolu | 1 393 152 | 43,89 % | 89 | 19 | |
| spolu SR | 3 174 436 | 100 % | 150 | 19 |