Matúš Kučera

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (* 28. október 1932, Mojtín – † 15. december 2022, Bratislava)[1][2] bol slovenský historik, odborník na stredoveké dejiny, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, bývalý politik a diplomat.[1] Kučera patril k zakladateľskej generácii slovenskej vedeckej medievistiky.

Matúš Kučera
slovenský historik
Matúš Kučera
1. veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátsku
V úrade
1993 – 1998
Predchodca Funkcia vznikla Ivan Stanislav Nástupca
4. minister školstva SR
V úrade
26. september 1992 – 22. jún 1993
Predchodca Dušan Slobodník (ad interim) Roman Hofbauer (ad interim) Nástupca
Poslanec Snemovne národov FZ ČSFR
V úrade
6. jún 1992 – 31. december 1992
Biografické údaje
Narodenie28. október 1932
Mojtín, ČSR
Úmrtie15. december 2022 (90 rokov)
Politická stranaHZDS
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave

ŽivotopisUpraviť

Kučera sa narodil v obci Mojtín v Strážovských vrchoch. Študoval postupne na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 maturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Vyštudoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komenského (1951 – 1956),[3] v roku 1955 tiež na Karlovej univerzite v Prahe.[1] Po štúdiách v Prahe a Bratislave prednášal na FiF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim.

V rokoch 1992 – 1993 bol ministrom školstva Slovenska za HZDS, v rokoch 1993 – 1998 veľvyslancom Slovenska v Chorvátsku, v rokoch 1997 – 1998 v Bosne a Hercegovine. Taktiež bol v roku 1992 zvolený za Stredoslovenský kraj, kandidujúc za stranu HZDS, za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR.[4] V Snemovni bol predsedom poslaneckého klubu HZDS.[4] Mal spolu s Michalom Kováčom a Romanom Zelenayom zásluhy na efektívnom zániku federácie a vzniku samostatného Slovenska pri hlasovaní FZ zo dňa 25. novembra 1992.[4] V roku 1998 bol zvolený za generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea, neskôr, až do roku 2008 pôsobil ako profesor histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[1] V roku 2010 patril medzi ľudí presadzujúcich zachovanie jazdeckej sochy Svätopluka I. na nádvorí Bratislavského hradu.

Na dôchodku žil v Bratislave.[1]

Slovenský historik a vedúci Katedry slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK, profesor Martin Homza, takto hodnotí prácu Matúša Kučeru: "Ku všetkým uvedeným moderným metódam a postupom práce historika, ktoré Matúš Kučera ako prvý vôbec použil v slovenskej historiografii, potom treba priradiť ešte tradičné školenie v pomocných vedách historických. No a v neposlednom rade tiež výbornú znalosť latinčiny a iných jazykov, čo mu zas napomáhalo pristupovať k pramennému materiálu s patričným kritickým odstupom."[5]

OceneniaUpraviť

DieloUpraviť

Knižné publikácie:

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e Matúš Kučera [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online.
  2. ŽGRADA, Radoslav. Opustil nás Matúš Kučera [online]. Martin: Matica slovenská, 2022-12-16, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
  3. Matúš Kučera. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online.
  4. a b c Matúš KUČERA: Slovensko chcelo samostatný štát. Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 2018-08-20. Dostupné online [cit. 2021-07-16].
  5. HOMZA, Martin. Slovo na úvod. Bratislava : Post Scriptum, 2012. (KUČERA, Matúš: State a články k slovenskému stredoveku.) ISBN 9788089567102. S. 12.
  6. KUČERA, Matúš [online]. spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2021-07-16]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť