Politický systém Slovenska

Slovensko je unitárny štát, zastupiteľská demokracia a parlamentná republika[pozn 1]. Jednotlivé štátne orgány, ich funkcie a pôsobenie sú zadefinované v ústave. Zákonodarnú moc predstavuje Národná rada Slovenskej republiky (parlament), ktorá je zároveň aj jediným ústavodarným orgánom (zmena ústavy musí byť schválená trojpätinovou väčšinou poslancov parlamentu).[2] Výkonnú moc predstavuje vláda spoločne s prezidentom, pričom predsedu a členov vlády menuje prezident, no schvaľuje parlament (parlament im takzvane „vyslovuje dôveru“).[3] Súdnu moc predstavuje ústavný súd, súdna rada a sústava súdov, do ktorej patrí aj najvyšší súd.[4]

Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Peter Pellegrini

Predseda NR SR: Peter Žiga (zastupujúci)

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Slovensko je vcelku pozitívne hodnotené organizáciami monitorujúcimi mieru demokracie a slobody vo svete. V Indexe demokracie vydávanom Economist Intelligence Unit, divíziou vydavateľstva novín The Economist, dosiahlo v roku 2019 hodnotu 7,17 z 10, obsadilo 42. priečku spomedzi krajín sveta a je zaradené do kategórie flawed democracy (v preklade „demokracie s nedostatkami“).[5] V hodnotení mimovládnej organizácie Freedom House dosiahlo hodnotu 71 zo 100 v hodnotení demokracie, pričom je klasifikované ako Consolidated Democracy („upevnená demokracia“)[6] a hodnotu 88 / 100 v hodnotení slobody, pričom je klasifikované ako Free („slobodná krajina“).[7]

Národná rada je jednokomorový parlament. Skladá zo 150-tich poslancov, ktorí sú volení občanmi každé štyri roky v priamych voľbách[2] pomerným volebným systémom s volebným kvórom 5 % a s otvorenými kandidátnymi listinami:

  • priame voľby znamenajú, že v nich hlasujú priamo voliči, nie ich zástupcovia;
  • pomerný volebný systém znamená, že stranám je pridelený určitý počet „kresiel“ v parlamente podľa toho, aká veľká časť zo všetkých zúčastnených voličov im dala svoj hlas;
  • volebné kvórum 5 % znamená, že na to, aby sa strana dostala do parlamentu potrebuje vo voľbách získať aspoň 5 % hlasov,
  • otvorené kandidátne listiny znamenajú, že volič na nich môže zakrúžkovať niekoľko kandidátov, ktorých preferuje.

Medzi najdôležitejšie povinnosti parlamentu patrí schvaľovanie zákonov, vyslovovanie dôvery vláde či schvaľovanie štátneho rozpočtu. [2]

Prezident bol do roku 1998 volený parlamentom, od roku 1999 je volený občanmi v priamych voľbách dvojkolovým väčšinovým volebným systémom (prezidentom sa stáva kandidát, ktorý v prvom kole volieb získa viac ako 50 % hlasov; ak toľko percent nezíska žiaden kandidát, prví dvaja postupujú do druhého kola). Je oficiálnou hlavou štátu a najvyšším predstaviteľom výkonnej moci, no keďže Slovensko patrí medzi tzv. parlamentné republiky, jeho právomoci sú do značnej miery obmedzené. Poveruje (spravidla budúceho premiéra) zostavením vlády a vymenúva jej členov, tí však musia byť schválení parlamentom. [3]

Vláda je vymenovávaná prezidentom a schvaľovaná parlamentom (parlament jej „vyslovuje dôveru“). Tvorí ju predseda vlády (premiér), podpredsedovia vlády a ministri, ktorí riadia jednotlivé ministerstvá.[3] Vláda vydáva nariadenia vlády, jednotlivé ministerstvá vydávajú vyhlášky. Prezident spravidla poveruje zostavením vlády predsedu politickej strany, ktorá získala najväčší počet hlasov v parlamentných voľbách. Ak táto politická strana nemá väčšinu v parlamente, uzatvorí dohodu s inými stranami a vytvorí s nimi koalíciu, aby spoločne v parlamente väčšinu mali. Členovia vlády sú potom spravidla nominantami strán v tejto koalícii. Zvyšné strany, ktoré nie sú súčasťou koalície, sa nazývajú opozícia. Po vymenovaní vlády prezidentom musí vláda do 30 dní spísať svoje programové vyhlásenie a predložiť ho na schválenie parlamentu. Stará vláda musí podať demisiu po ustanovujúcej schôdzi parlamentu (ktorá sa koná po parlamentných voľbách); prezident ju musí odvolať, ak jej parlament vysloví nedôveru.[3]

Sudcov menuje prezident na návrh súdnej rady. Tá má osemnásť členov, pričom deväť z nich volia sudcovia, troch parlament, troch prezident a troch vláda. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy súdov. Ten tvorí trinásť sudcov, ktorých menuje prezident na návrh parlamentu. Ich funkčné obdobie je dvanásť rokov. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a iných právnych predpisov nižšej sily s právnymi predpismi vyššej sily.[4]

Z hľadiska územnej samosprávy je Slovensko rozdelené na osem samosprávnych krajov (tzv. „vyšších územných celkov“) a vyše 2 900 obcí. Samosprávne kraje majú svojho predsedu a krajské zastupiteľstvá, obce majú starostu či primátora a obecné zastupiteľstvo. Predsedovia samosprávnych krajov, starostovia, primátori aj krajské a obecné zastupiteľstvá sú volené priamo.[8]

Slovensko je členom OSN, Európskej únie (pričom jeho občania volia 17 poslancov do Európskeho parlamentu), NATO, OECD a iných medzinárodných organizácií.

Volebné právo majú všetci občania nad 18 rokov.[9] Za poslanca parlamentu môže kandidovať každý občan nad 21 rokov s trvalým pobytom na Slovensku;[2] za prezidenta nad 40 rokov.[3]

Poznámky

upraviť
  1. Podľa niektorých autorov ide o hybridnú formu, keďže Slovensko prijalo niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta).[1]

Referencie

upraviť
  1. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 1999. 308 s. ISBN 80-7160-113-6. S. 137.
  2. a b c d Ústava SR, piata hlava: Zákonodarná moc
  3. a b c d e Ústava SR, šiesta hlava: Výkonná moc
  4. a b Ústava SR, siedma hlava: Súdna moc
  5. ECONOMIST, The. Daily chart – Global democracy has another bad year [online]. economist.com, 2020-01-22, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Freedom House – Countries and Territories, Democracy Scores(po anglicky)
  7. Freedom House – Countries and Territories, Global Freedom Scores(po anglicky)
  8. Ústava SR, štvrtá hlava: Územná samospráva
  9. Ústava SR, druhá hlava: Základné práva a slobody

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť