Otvoriť hlavné menu

Oľga Keltošová

slovenská publicistka a politička

Mgr. Oľga Keltošová, rodená Suchalová (* 27. február 1943, Pezinok) je slovenská publicistka a bývalá politička – ponovembrová členka Demokratickej strany a neskôr popredná politička HZDS, poslankyňa Slovenskej národnej rady a Národnej rady SR a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej a tretej vláde Vladimíra Mečiara.[1]

Oľga Keltošová
slovenská publicistka a politička
Bývalá poslankyňa Slovenskej národnej rady
V úrade
1990 – 1992
Bývalá poslankyňa Národnej rady SR
V úrade
1992 – 1998
4. ministerka práce, soc. vecí a rodiny SR
V úrade
24. júna 1992 – 15. marca 1994
Predchodca Helena Woleková Július Brocka Nástupca
6. ministerka práce, soc. vecí a rodiny SR
V úrade
13. decembra 1994 – 26. februára 1998
Predchodca Július Brocka Vojtech Tkáč Nástupca
Bývalá starostka m. č. Bratislava-Lamač
V úrade
2. januára 2007 – 20. decembra 2010
Predchodca Peter Šramko Peter Šramko Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoSuchalová
Narodenie27. február 1943 (76 rokov)
Pezinok, Slovenská republika
Politická stranaDS
HZDS
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodina
Manžel
DetiOľga, Michal

ŽivotopisUpraviť

V roku 1966 absolvovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia prispievala do bratislavského študentského časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov a do pražského Študenta. Po okupácii v roku 1968 sa z politických dôvodov nemohla venovať svojej profesii.[1] V rokoch 1970 – 1971 pôsobila ako prekladateľka na Prírodovedeckej fakulte UK, venovala sa tiež publicistickej činnosti (tvorba pre deti, rozhlasové relácie, prekladateľstvo).[2]

Po Nežnej revolúcii sa stala tlačovou tajomníčkou obnovenej Demokratickej strany, v ktorej sa pred februárom 1948 angažoval jej otec. K vstupu do DS ju presvedčil predfebruárový predák DS Martin Kvetko, ktorý sa po roku 1989 vrátil na Slovensko.[chýba zdroj] Od roku 1990 zasadala za DS v Slovenskej národnej rade a v rokoch 1990 – 1991 bola podpredsedníčkou SNR. Potom prešla do novovzniknutého Hnutia za demokratické Slovensko, pretože nesúhlasila s priebehom udalostí na jar 1991, kedy bol Vladimír Mečiar odvolaný z postu slovenského premiéra. Členkou HZDS sa však stala až v roku 1992. Za toto hnutie bola vo voľbách v roku 1992 zvolená do SNR a v druhej vláde Vladimíra Mečiara zastávala až do jej pádu v marci 1994 post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny – najprv v slovenskej vláde v rámci ČSFR, po zániku Česko-Slovenska od 1. januára 1993 ako ministerka samostatného Slovenska. Do funkcie ministerky práce a sociálnych vecí SR sa vrátila po predčasných parlamentných voľbách v roku 1994 a zotrvala v nej do februára 1998.

V roku 1994 sa ako poslankyňa NR SR podieľala na takzvanej „noci dlhých nožov“ z 3. na 4. novembra, kde staronová vláda Vladimíra Mečiara narýchlo obsadila všetky významné parlamentné posty.

Opätovne bola ako poslankyňa NR SR zvolená v parlamentných voľbách v roku 1998.[2][3] V parlamente ale zotrvala len krátko a ešte v roku 1998 vláda schválila jej vymenovanie za veľvyslankyňu SR pri OSN.[4] Neskôr opustila HZDS (k roku 2001 je už uvádzaná ako členka pragmatického krídla HZDS, mierne kritického voči politickému štýlu Vladimíra Mečiara).[chýba zdroj]

V období od 2. januára 2007 do 20. decembra 2010 pôsobila ako starostka bratislavskej mestskej časti Lamač.[5]

Jej prvým manželom bol študent David Jenkins, ktorého poznala na študijnom pobyte vo Veľkej Británii. Rozviedli sa po jednom roku. Druhým manželom bol spisovateľ Vlado Bednár, s ktorým sa neskôr rozviedla a ktorý tragicky zahynul v roku 1984. Tretíkrát sa vydala v roku 1982, za právnika Petera Keltoša. Rozviedli sa v roku 1999. Z manželstva s Vladom Bednárom má dve deti, Oľgu a Michala.[1][6][7]

ReferencieUpraviť

  1. a b c Oľga Keltošová [online]. Bratislava : Úrad vlády SR, [cit. 2017-09-24]. Dostupné online.
  2. a b Mgr. Oľga Keltošová [online]. osobnosti.sk, [cit. 2012-06-26]. Dostupné online.
  3. SUDOR, Karol. Oľga Keltošová: HZDS mi ponúkalo privatizovať. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-07-09. Dostupné online [cit. 2017-09-25]. ISSN 1335-4418.
  4. Vláda schválila návrh na vymenovanie O. Keltošovej za veľvyslankyňu SR pri OSN. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1996-02-21. Dostupné online [cit. 2017-09-25]. ISSN 1335-4418.
  5. Starosta : Starostovia po roku 1989 [online]. M. č. Bratislava-Lamač, [cit. 2017-09-24]. Dostupné online.
  6. MATEJČÍKOVÁ, Daša. Oľgu Keltošovú pripravil exmanžel o milión korún. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-05-09. Dostupné online [cit. 2017-09-25]. ISSN 1335-4418.
  7. Politici, milenky a rozpadnuté manželstvá [online]. obroda.sk, [cit. 2012-06-26]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oľga Keltošová na českej Wikipédii.