Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (skr. PriF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave.
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |
Biologický pavilón 2 (B2), pohľad smerom z Botanickej ulice | |
Iné názvy | |
---|---|
Latinský názov | Facultas Rerum Naturalium Universitas Comeniana Bratislavensis |
Základné informácie | |
Poloha | Bratislava, Slovensko |
Skratka | PriF UK |
Typ | súčasť štátnej univerzity |
Rok založenia | 1940 |
Vedenie | |
Dekan | Peter Fedor |
Štatistické údaje | |
Počet študentov | 2833 |
Doktorandi | 231 (+79 na SAV) |
Kontaktné údaje | |
Adresa | Mlynská dolina 842 15 Bratislava 4 |
Oficiálny web | http://www.fns.uniba.sk/ |
V súčasnosti sa na Prírodovedeckej fakulte UK vyučujú predmety v odboroch biológia, chémia, geológia, geografia, environmentalistika a učiteľské kombinácie týchto predmetov.
Fakulta sídli v päťpavilónovom komplexe, postavenom v rokoch 1960 - 1987, v Mlynskej doline. Jednotlivé pavilóny sa označujú podľa začiatočných písmen chemickej, biologickej a geologickej/geografickej sekcie ako CH2, CH1, B2, B1 a G.
História
upraviťSnahy o založenie prírodovedeckej fakulty na Slovensku v medzivojnovom období neboli úspešné. Po rozbití Československej republiky, pred začiatkom druhej svetovej vojny boli zatvorené všetky české vysoké školy v Česku[pozn. 1] a Slováci, ktorí mali záujem o vzdelávanie v obore prírodných vied, nemali kde študovať. Fakulta vznikla na základe zákona č. 168/1940 Sl. z., pričom prvý zápis študentov na fakultu sa uskutočnil v zimnom semestri školského roku 1940/1941[1]. Fakulta vznikla oddelením od Filozofickej fakulty vtedajšej Slovenskej univerzity, kde sa už predtým vyučovali niektoré prírodovedné predmety. Prvým dekanom bol František Valentin. Od začiatku mala botanický a geografický ústav, tiež ústav pre zoológiu a porovnávaciu anatómiu. Jednotlivé ústavy sa nachádzali na Rajskej a Moskovskej ulici. Výučba matematiky, fyziky a chémie sa realizovala na Slovenskej vysokej škole technickej[2] V roku 1941 ich doplnil geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 aj mineralogicko-petrografický ústav, oba pracovali v provizórnych podmienkach bez dostatku kvalifikovaného personálu. V zimnom semestri 1942/1943 pribudol na fakulte ústav atómovej fyziky a v roku 1944 astronomický ústav a ústav matematiky. Bez samostatného ústavu až do roku 1948 zostávala chémia[1].
V roku 1950 boli ústavy fakulty reorganizované na katedry. Vzhľadom na štátom plánovaný veľký rozmach výstavby a rozvoja miest ČSSR sa v školskom roku 1951/1952 od Prírodovedeckej fakulty oddelila Fakulta geologicko-geografických vied, ktorá sa však v roku 1959 stala opäť jej súčasťou. V školskom roku 1978-1979 mala fakulta 6 sekcií: matematickú so 7 katedrami, fyziky so 7 katedrami, chémie so 7 katedrami, geológie s 8 katedrami, biológie s 10 katedrami a geograficko-spoločenskovednú so 7 katedrami. Ďalej zahŕňala 5 vedecko-výskumných ústavov, botanickú záhradu a biologickú stanicu Šúr[2]. V roku 1980 sa oddelila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky.
V roku 2013 sa začala rekonštrukcia a dlho očakávaná výmena okien jednotlivých pavilónov budovy fakulty. Ako prvý v priebehu jesene a zimy 2013 zrekonštruovali pavilón Ch-1. Na začiatku roku 2014 začali vedľa pavilónu Ch-2 s výstavbou budovy vedeckého parku Univerzity Komenského.[3]
Katedry
upraviťBiologická sekcia
upraviť- Katedra antropológie
- Katedra botaniky
- Katedra ekológie
- Katedra fyziológie rastlín
- Katedra genetiky
- Katedra mikrobiológie a virológie
- Katedra molekulárnej biológie
- Katedra zoológie
- Katedra živočíšnej fyziológie a etológie
Environmentálna sekcia
upraviť- Katedra environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny
- Katedra geochémie
- Katedra pedológie
Geografická sekcia
upraviť- Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja
- Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky
- Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov
Geologická sekcia
upraviť- Katedra inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky
- Katedra geológie a paleontológie
- Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie
- Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov
Chemická sekcia
upraviť- Katedra analytickej chémie
- Katedra anorganickej chémie
- Katedra biochémie
- Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie
- Katedra jadrovej chémie
- Katedra organickej chémie
- Laboratórium pokročilých materiálov
Katedry s celofakultnou pôsobnosťou
upraviť- Katedra didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky
- Katedra jazykov
- Katedra telesnej výchovy
Vedenie fakulty
upraviťOd 1. februára 2019 je na čele fakulty dekan prof. RNDr. Peter Fedor, DrSc.
Prodekani
- prof. RNDr. Jozef Noga, DrSc., prodekan pre vedecko-výskumnú a projektovú činnosť - 1. prodekan fakulty
- doc. Mgr. Miroslava Slaninová, PhD., prodekanka pre bakalárske a magisterské štúdium a sociálne záležitosti študentov
- doc. RNDr. Marianna Kováčová, PhD., prodekanka pre doktorandské štúdium a zahraničné styky
- prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD., prodekan pre rozvoj fakulty a informačné technológie
- Mgr. Slavomír Čerňanský, PhD., prodekan pre vnútorný systém kvality a vonkajšie vzťahy
Tajomníčka
- Mgr. Vladimíra Kuzma Regrútová
Poznámky
upraviť- ↑ V Čechách a na Morave fungovaly po 17. novembri 1939 naďalej nemecké vysoké školy (Nemecká Karlova univerzita, Nemecká vysoká škola technická v Prahe, Nemecká akadémia výtvarných umení v Prahe, Nemecká vysoká škola technická v Brne) a Ruská slobodná univerzita v Prahe.
Referencie
upraviť- ↑ a b Korec, P. História fakulty [online]. fns.uniba.sk, rev. 2007-03-07, [cit. 2008-08-08]. Dostupné online. Archivované 2013-02-04 z originálu.
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, 595 s.
- ↑ RP, Vedecké parky na obzore. Quark, 2/2014, s. 40-41
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému prírodovedecká fakulta UK.
Externé odkazy
upraviťSúradnice: 48°09′00″S 17°04′18″V / 48,1501°S 17,0718°V