Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (skr. PriF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave.

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Biologický pavilón 2 (B2), pohľad smerom z Botanickej ulice
Iné názvy
Latinský názovFacultas Rerum Naturalium Universitas Comeniana Bratislavensis
Základné informácie
PolohaBratislava, Slovensko
SkratkaPriF UK
Typsúčasť štátnej univerzity
Rok založenia1940
Vedenie
DekanPeter Fedor
Štatistické údaje
Počet študentov2833
Doktorandi231 (+79 na SAV)
Kontaktné údaje
AdresaMlynská dolina
842 15 Bratislava 4
Oficiálny webhttp://www.fns.uniba.sk/

V súčasnosti sa na Prírodovedeckej fakulte UK vyučujú predmety v odboroch biológia, chémia, geológia, geografia, environmentalistika a učiteľské kombinácie týchto predmetov.

Fakulta sídli v päťpavilónovom komplexe, postavenom v rokoch 1960 - 1987, v Mlynskej doline. Jednotlivé pavilóny sa označujú podľa začiatočných písmen chemickej, biologickej a geologickej/geografickej sekcie ako CH2, CH1, B2, B1 a G.

História

upraviť

Snahy o založenie prírodovedeckej fakulty na Slovensku v medzivojnovom období neboli úspešné. Po rozbití Československej republiky, pred začiatkom druhej svetovej vojny boli zatvorené všetky české vysoké školy v Česku[pozn. 1] a Slováci, ktorí mali záujem o vzdelávanie v obore prírodných vied, nemali kde študovať. Fakulta vznikla na základe zákona č. 168/1940 Sl. z., pričom prvý zápis študentov na fakultu sa uskutočnil v zimnom semestri školského roku 1940/1941[1]. Fakulta vznikla oddelením od Filozofickej fakulty vtedajšej Slovenskej univerzity, kde sa už predtým vyučovali niektoré prírodovedné predmety. Prvým dekanom bol František Valentin. Od začiatku mala botanický a geografický ústav, tiež ústav pre zoológiu a porovnávaciu anatómiu. Jednotlivé ústavy sa nachádzali na Rajskej a Moskovskej ulici. Výučba matematiky, fyziky a chémie sa realizovala na Slovenskej vysokej škole technickej[2] V roku 1941 ich doplnil geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 aj mineralogicko-petrografický ústav, oba pracovali v provizórnych podmienkach bez dostatku kvalifikovaného personálu. V zimnom semestri 1942/1943 pribudol na fakulte ústav atómovej fyziky a v roku 1944 astronomický ústav a ústav matematiky. Bez samostatného ústavu až do roku 1948 zostávala chémia[1].

V roku 1950 boli ústavy fakulty reorganizované na katedry. Vzhľadom na štátom plánovaný veľký rozmach výstavby a rozvoja miest ČSSR sa v školskom roku 1951/1952 od Prírodovedeckej fakulty oddelila Fakulta geologicko-geografických vied, ktorá sa však v roku 1959 stala opäť jej súčasťou. V školskom roku 1978-1979 mala fakulta 6 sekcií: matematickú so 7 katedrami, fyziky so 7 katedrami, chémie so 7 katedrami, geológie s 8 katedrami, biológie s 10 katedrami a geograficko-spoločenskovednú so 7 katedrami. Ďalej zahŕňala 5 vedecko-výskumných ústavov, botanickú záhradu a biologickú stanicu Šúr[2]. V roku 1980 sa oddelila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky.

V roku 2013 sa začala rekonštrukcia a dlho očakávaná výmena okien jednotlivých pavilónov budovy fakulty. Ako prvý v priebehu jesene a zimy 2013 zrekonštruovali pavilón Ch-1. Na začiatku roku 2014 začali vedľa pavilónu Ch-2 s výstavbou budovy vedeckého parku Univerzity Komenského.[3]

Katedry

upraviť

Biologická sekcia

upraviť
  • Katedra antropológie
  • Katedra botaniky
  • Katedra ekológie
  • Katedra fyziológie rastlín
  • Katedra genetiky
  • Katedra mikrobiológie a virológie
  • Katedra molekulárnej biológie
  • Katedra zoológie
  • Katedra živočíšnej fyziológie a etológie

Environmentálna sekcia

upraviť
  • Katedra environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny
  • Katedra geochémie
  • Katedra pedológie

Geografická sekcia

upraviť
  • Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja
  • Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky
  • Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov

Geologická sekcia

upraviť
  • Katedra inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky
  • Katedra geológie a paleontológie
  • Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie
  • Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov

Chemická sekcia

upraviť
  • Katedra analytickej chémie
  • Katedra anorganickej chémie
  • Katedra biochémie
  • Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie
  • Katedra jadrovej chémie
  • Katedra organickej chémie
  • Laboratórium pokročilých materiálov

Katedry s celofakultnou pôsobnosťou

upraviť
  • Katedra didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky
  • Katedra jazykov
  • Katedra telesnej výchovy

Vedenie fakulty

upraviť

Od 1. februára 2019 je na čele fakulty dekan prof. RNDr. Peter Fedor, DrSc.

Prodekani

  • prof. RNDr. Jozef Noga, DrSc., prodekan pre vedecko-výskumnú a projektovú činnosť - 1. prodekan fakulty
  • doc. Mgr. Miroslava Slaninová, PhD., prodekanka pre bakalárske a magisterské štúdium a sociálne záležitosti študentov
  • doc. RNDr. Marianna Kováčová, PhD., prodekanka pre doktorandské štúdium a zahraničné styky
  • prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD., prodekan pre rozvoj fakulty a informačné technológie
  • Mgr. Slavomír Čerňanský, PhD., prodekan pre vnútorný systém kvality a vonkajšie vzťahy

Tajomníčka

  • Mgr. Vladimíra Kuzma Regrútová

Poznámky

upraviť
  1. V Čechách a na Morave fungovaly po 17. novembri 1939 naďalej nemecké vysoké školy (Nemecká Karlova univerzita, Nemecká vysoká škola technická v Prahe, Nemecká akadémia výtvarných umení v Prahe, Nemecká vysoká škola technická v Brne) a Ruská slobodná univerzita v Prahe.

Referencie

upraviť
  1. a b Korec, P. História fakulty [online]. fns.uniba.sk, rev. 2007-03-07, [cit. 2008-08-08]. Dostupné online. Archivované 2013-02-04 z originálu.
  2. a b Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, 595 s.
  3. RP, Vedecké parky na obzore. Quark, 2/2014, s. 40-41

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Súradnice: 48°09′00″S 17°04′18″V / 48,1501°S 17,0718°V / 48.1501; 17.0718