Otvoriť hlavné menu

Maroš Šefčovič

slovenský diplomat a politik

JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. (* 24. júl 1966, Bratislava) je slovenský diplomatpolitik, súčasný podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu.[2]

Maroš Šefčovič
Šefčovič na neformálnom stretnutí ministrov energetiky a dopravy členských štátov Európskej únie (20. september 2017)
Šefčovič na neformálnom stretnutí ministrov energetiky a dopravy členských štátov Európskej únie (20. september 2017)
Súčasný podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu
Momentálne v úrade
od 1. novembra 2014
Biografické údaje
Narodenie24. júl 1966 (53 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Politická stranaKSČ (1989)[1]
SMER-SD (nestraník)
Alma materMoskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov [2]
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave [2][3]
Profesiadiplomat, eurokomisár
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
Helena Šefčovičová, rod. Cinová
DetiHelena (* 1990)
Martina (* 1992)
Maroš (* 1999)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMaroš Šefčovič
(multimediálne súbory)

Od októbra 2009 do februára 2010 pôsobil ako komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež v komisii vedenej José Barrosom. V minulosti bol veľvyslancom SR v Tel Avive a v rokoch 2004 – 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii.[2]

V januári 2019 prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať do funkcie prezidenta SR s jej podporou vo voľbách, ktoré sa konali 16. marca 2019.[4][5]

Život a vzdelanieUpraviť

Maroš Šefčovič sa narodil v Bratislave 24. júla 1966. Jeho otec bol elektrotechnický inžinier, matka poštová úradníčka.[6] V roku 1984 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas štúdia ekonómie dostal ponuku študovať diplomaciu na MGIMO v Moskve vo vtedajšom Sovietskom zväze. Štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov dokončil roku 1990. Niektorí sa nesprávne domnievajú, že ak podľa vtedy účinného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách bolo možné udeľovať absolventom zahraničných vysokých škôl nostrifikácie a súčasne aj priznávať titul JUDr. iba do 9. mája 1990, a ak Šefčovič údajne dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO v Moskve až 13. júna 1990, nemal na titul nárok. Avšak v skutočnosti je rozhodujúci dátum absolvovania, a nie dátum doručenia diplomu, preto titul JUDr. získal oprávnene.[chýba zdroj] Šefčovič podľa vlastných slov bol v lete 1989 prijatý do Komunistickej strany Československa, ale členská legitimácia mu nikdy nebola doručená, keďže v tom istom roku prebehla Nežná revolúcia.[7]

V roku 2000 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského a získal titul PhD.[8][3]

Diplomatická kariéraUpraviť

Od roku 1989 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Najprv ako stážista, od roku 1990 ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí MZV ČSFR. V rokoch 1991 – 1992 bol 3. tajomník a konzul na veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe). V roku 1992 bol 2. tajomník a zástupca veľvyslanca v Ottawe (Kanada).[8]

Od roku 1993 je pracovníkom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent a od roku 1996 ako zástupca riaditeľa odboru. V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa a v roku 1998 riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.[8][9]

Od roku 1998 pôsobil ako zástupca vedúceho misie a radca v Misii Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol veľvyslancom v Tel Avive (Izrael). Po návrate na Slovensko v roku 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR a v roku 2003 generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.[8][9]

Člen Európskej komisieUpraviť

Eurokomisár zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládežUpraviť

Po odstúpení Jána Figeľa, sa 1. októbra 2009 stal členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Túto funkciu vykonával do 8. februára 2010, keď sa utvorila nová komisia, ktorej sa tiež stal členom.[8][10][9]

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívnuUpraviť

Od 9. februára 2010 do roku 2014 bol podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu.[11][8]

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniuUpraviť

Od roku 2014 je podpredsedom Európskej Komisie zodpovedný za energetickú úniu.[12]

Kandidatúra na prezidentaUpraviť

Na tlačovej besede 18. januára 2019 oznámil, že prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019. Pripomenul, že nie je členom strany Smer, ale že sa bude spoliehať aj na pomoc strany pri financovaní kampane.[5]

V prvom kole volieb skončil na druhom mieste a postúpil tak do druhého kola, kde kandidoval proti Zuzane Čaputovej.[13] Svoju kampaň pred druhým kolom zameral na ochranu tradičných kresťanských hodnôt. Čaputovú vyzval na predvolebnú debatu v cudzom jazyku, ale tá to odmietla. Hlavnou témou by podľa neho mala byť zahraničná politika, keďže je jednou z „kľúčových zodpovedností prezidenta“.[14]

Pred druhým kolom prezidentských volieb sa v nedeľu 24. marca 2019 stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom na zámku v Lánoch. Zeman mu poprial úspech vo voľbách a ocenil jeho odborné schopnosti a znalosti.[15]

V druhom kole prezidentských volieb prehral proti Zuzane Čaputovej pri účasti 41,79%, pričom získal 41,59% z celkového počtu hlasov - čo predstavuje 752 403 platných hlasov.

Krátko po druhom kole avizoval, že sa aj naďalej chystá kandidovať na post eurokomisára, ihneď po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.

ReferencieUpraviť

  1. MIKUŠOVIČ, Dušan. Prezidentský duel: Čaputová sa nečakane vyhranila voči Kiskovi, Šefčovič vylúčil Fica na súde. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-03-11. Dostupné online [cit. 2019-03-12]. ISSN 1339-844X.
  2. a b c d TASR. Podpredseda EK komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič jubiluje. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-07-24. Dostupné online [cit. 2019-01-14].
  3. a b Maroš Šefčovič In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  4. Rozhodnutie Predsedu národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2019 Z. z. o vyhlásení volieb prezidenta Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2019-01-10, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
  5. a b KRBATOVÁ, Lucia. Šefčovič prijal ponuku Smeru, ohlásil kandidatúru na prezidenta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-01-18. Dostupné online [cit. 2019-01-18]. ISSN 1335-4418.
  6. Moja rodina [online]. sefcovic2019.sk, [cit. 2019-02-18]. Dostupné online.
  7. KERN, Miro. Kandidát Smeru Šefčovič: Schopný, obľúbený a žoviálny Európan s moskovskou školou. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-01-18. Dostupné online [cit. 2019-03-13]. ISSN 1339-844X.
  8. a b c d e f Životopis [online]. ec.europa.eu, [cit. 2019-02-18]. Dostupné online.
  9. a b c TASR; SITA; ČTK; sme.sk. Novým slovenským eurokomisárom bude diplomat Šefčovič. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-09-23. Dostupné online [cit. 2019-02-27]. ISSN 1335-4418.
  10. UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 662 z 23. septembra 2009 [online]. Vláda SR, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  11. Barroso II: Nová Európska komisia 2009-2014 [online]. euractiv.sk, 2010-01-08, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  12. Maroš Šefčovič [online]. ec.europa.eu, 2015-05-26, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  13. TASR. M. Šefčovič chce v druhom kole osloviť programom a hodnotami. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-17. Dostupné online [cit. 2019-03-23].
  14. DEDINSKÝ, Matej. Šefčovič chce debatu v cudzom jazyku. Nie je dôvod, odkazujú od Čaputovej. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-22. Dostupné online [cit. 2019-03-23].
  15. Zeman se setkal v Lánech se slovenským prezidentským kandidátem Šefčovičem, popřál mu úspěch [online]. Praha : Česká televize, [cit. 2019-03-24]. Dostupné online. (po česky)

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť