Ján Figeľ
Ing. Ján Figeľ, PhD. Dr. h. c. mult. (* 20. január 1960, Čaklov) je slovenský politik. Od 6. mája 2016 do 30. novembra 2019 bol osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.[1]
| Ján Figeľ | ||||||||
 Ján Figeľ počas prehliadky RegioJet, 2011 | ||||||||
| Bývalý Osobitný vyslanec pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia mimo EÚ | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 6. mája 2016 – 30. november 2019 | ||||||||
| Bývalý podpredseda NR SR | ||||||||
| V úrade 4. apríl 2012 – 23. marec 2016 | ||||||||
| Bývalý minister dopravy Slovenska | ||||||||
| V úrade 9. júl 2010 – 4. apríl 2012 | ||||||||
| ||||||||
| 3. predseda KDH | ||||||||
| V úrade 2009 – 2016 | ||||||||
| ||||||||
| Eurokomisár za Slovensko | ||||||||
| V úrade 22. november 2004 – 1. október 2009 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 20. január 1960 (64 rokov) Čaklov, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | Kresťanskodemokratické hnutie | |||||||
| Alma mater | Technická univerzita v Košiciach | |||||||
| Národnosť | slovenská | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Mária Figeľová | |||||||
| Deti | štyri | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Ján Figeľ na europa.eu | ||||||||
 | Ján Figeľ (multimediálne súbory) | |||||||
Od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016 zastával funkciu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Od septembra 2009 do marca 2016 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Od júla 2010 do apríla 2012 bol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Počas výkonu funkcie štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí SR od roku 1998 zodpovedal ako Hlavný vyjednávač[2] za prístupové rokovania Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Keď sa Slovensko stalo členom EÚ (1. máj 2004), ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie (2004-2009; prvá Barrosova komisia). Po zvolení za predsedu KDH ho na poste komisára 1. októbra 2009 nahradil Maroš Šefčovič.[3]
Život
upraviťJán Figeľ je ženatý a má štyri deti.
- 1978 – 1983 – Technická univerzita v Košiciach, odbor výkonová elektronika,
- 1983 – 1992 – Závody priemyselnej automatizácie Prešov, výskumný a vývojový pracovník v oblasti výkonovej elektroniky,
- 1994 – Georgetown University, Washington, DC, USA, medzinárodné vzťahy (univerzitný semestrálny kurz),
- 1994 – UFSIA Antverpy, Belgicko, európska ekonomická integrácia (univerzitný semestrálny kurz),
- 1995 – 2000 – Trnavská univerzita v Trnave, medzinárodné vzťahy, lektor.
- január 2004 – vláda SR nominovala zástupcu Slovenska v Európskej komisii.[2]
- od roku 2004 do septembra 2009 (s účinnosťou od 1. októbra 2009 podal demisiu) bol prvým slovenským eurokomisárom.[4]
Osobitný vyslanec EÚ od 2016 – 2019
upraviťFunkciu osobitného vyslanca EÚ pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia mimo EÚ Figeľ zastával od mája 2016 do novembra 2019. Funkcia vyslanca automaticky zanikla s ukončením mandátu predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera 30. novembra 2019. Jeho vymenovanie bolo spojené s volebným neúspechom strany KDH v marci 2016 a s odstúpením Figeľa z postu predsedu KDH, rovnako aj s odozvou Európskej komisie na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (ISIS). Vyslanec Ján Figeľ pôsobil ako poradca komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.
Politická činnosť
upraviť- 1990 – člen Kresťanskodemokratického hnutia (KDH),
- 1992 – 1994 – podpredseda KDH pre zahraničnú politiku,
- 1994 – 1998 – podpredseda KDH pre zahraničnú politiku,
- 1998 – 2004 – podpredseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE),
- 1998 – 2000 – člen Predsedníctva Slovenskej demokratickej koalície (SDK),
- 2000 – 2004 – podpredseda KDH pre zahraničnú politiku,
- 2009 – 2016 – predseda KDH
- 1992 – 1998 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zvolený za KDH, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Zahraničného výboru a Výboru pre európsku integráciu,
- 1993 – 1998 – poslanec NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE),
- 1995 – 1998 – podpredseda Výboru PZ RE pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
- 1997 – 1998 – predseda podvýboru PZ RE pre medzinárodné ekonomické vzťahy,
- 1998 – 2002 – štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR,
- 1998 – 2003 – hlavný vyjednávač SR pre rokovania o vstupe SR do Európskej únie,
- 2002 – 2004 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zvolený za KDH, predseda Zahraničného výboru NR SR, člen Výboru NR SR pre európsku integráciu,
- 2002 – 2003 – spolupredseda Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentom výbore EÚ-SR,
- 2002 – 2003 – predstaviteľ NR SR a vlády SR v Konvente o budúcnosti Európy,
- 2003 – 2004 – vedúci Stálej delegácie pozorovateľov NR SR v Európskom parlamente (EP) (Ústavnoprávny výbor EP),
- 2003 – 2004 – člen Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj, Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE,
- 2003 – 2004 – člen Predsedníctva EPP – ED frakcie v EP,
- 2004 – podpredseda Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj, Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE,
- 2004 – 2009 – člen Európskej komisie, komisár EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť,
- 2009 – 2016 – predseda KDH,
- 2010 – 2012 – minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
- 2012 – 2016 podpredseda NR SR
- 2016 – 2019 Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ[5]
- od 2021 člen Riadiacej rady EIT (Európsky inovačný a technologický inštitút), Budapešť, Maďarsko[5]
Volebné výsledky
upraviť- Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na 1. mieste kandidátky KDH.[6]
- Vo voľbách do NRSR v marci 2016 kandidoval na 1. mieste kandidátky KDH, ale KDH neprekročilo brány NR SR.
- Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 neúspešne kandidoval na kandidátnej listine KDH zo 14. miesta. S počtom 23 792 prednostných hlasov sa do Európskeho parlamentu nedostal.
- Kandiduje aj vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024
Členstvo v mimovládnych organizáciách
upraviťMedzinárodné mimovládne organizácie
upraviť- člen Medzinárodného výboru na podporu demokracie na Kube,
- člen Stredoeurópskeho fóra.
Slovenské mimovládne organizácie
upraviť- čestný predseda Centra pre európsku politiku,
- čestný predseda Kolpingovho diela na Slovensku,
- člen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu.
Kritika
upraviťV roku 2000 dostal pridelený štvorizbový byt (s rozlohou 156 m²) v bratislavskom Starom Meste v čase, keď bol starostom jeho stranícky kolega Andrej Ďurkovský, neskôr ho odkúpil za 54 390,- Sk (1 805,50 Eur). Po kritike trvalo 10 mesiacov od verejného sľubu, že byt daruje charite, ktorý dal v novembri 2010 pred komunálnymi voľbami, pokiaľ ho v októbri 2011 daroval občianskemu združeniu Bol raz jeden človek. Figeľ požiadal o byt v Bratislave už v roku 1996, dostal ho od mesta do prenájmu až v roku 2000 až za starostovania bývalého straníckeho kolegu.[7]
Referencie
upraviť- ↑ Figeľ sa stane osobitným vyslancom EÚ pre náboženské slobody vo svete [online]. TASR, 2016-05-06, [cit. 2016-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Slovensko a Európska únia [online]. euractiv.com, 2005-01-03, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
- ↑ Ján Figeľ [online]. www.europskaunia.sk, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Osobný profil Ján Figeľ [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Ján Figeľ (Životopis) [online]. Ján Figeľ, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online. Archivované 2024-04-25 z originálu.
- ↑ Voľby do NR SR 2012: Zoznam kandidátov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-01-25. Dostupné online.
- ↑ Figeľ daroval svoj byt v Starom Meste [online]. Pravda.sk, 2011-10-27, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Figeľ