REPUBLIKA
Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V
REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu, skratka HZD) je slovenská konzervatívna nacionalistická politická strana. Pôsobí od roku 2002. Pôvodne vznikla z rád odídencov z HZDS okolo Ivana Gašparoviča. Po jeho zvolení za prezidenta SR v roku 2004 sa strana stala marginálnou. Posledným predsedom strany ako HZD bol Jozef Grapa. V decembri 2018 sa strana pretransformovala na stranu HLAS ĽUDU.[1] Jej predsedom sa stal bývalý zakladajúci člen HZD a v období rokov 2016 – 2020 poslanec NR SR, odídenec zo strany SME RODINA – Boris Kollár, Peter Marček.[2] V marci 2021 stranu prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA.[3][4][5]
| REPUBLIKA | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 12. júl 2002 (ako HZD) 21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU) 9. marec 2021 (ako REPUBLIKA) |
| Predseda | Milan Uhrík |
| Najviac poslancov | 5 (NR SR 2021) 1 (EP 2021) |
| Volebný výsledok | 0,06 % (Voľby do NR SR 2020) 0,21% (Voľby do EP 2019) |
| Ideológie | republikánstvo národný konzervativizmus sociálny konzervativizmus euroskepticizmus priama demokracia (historicky) |
| Politické spektrum | stredopravica politický stred (historicky) |
| IČO | 31811761 |
| Počet členov | ▼ 50 (31.12.2018) |
| Medzinárodné organizácie | |
| Európska politická strana | Aliancia pre Európu národov (2004-2009) |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Kopčianska 3756/10 851 01 Bratislava |
| Farby | Červená, Modrá |
| Web | hnutie-republika.sk/ |
HistóriaUpraviť
Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.[6]
Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala. V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.[7] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila na bez mandátu 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.
V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.[7] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.[7] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.[8]
IdeológiaUpraviť
REPUBLIKA sa profiluje ako konzervatívna, stredo-pravá a suverenistická strana, ktorá sa snaží o „zjednocovanie ľudí a organizácií s konzervatívnymi, pronárodnými a kresťanskými hodnotami“. V ekonomickej oblasti presadzuje tézy štíhleho a rozpočtovo zodpovedného štátu a reguláciu v ekonomických sférach so strategickým významom. Základným hodnotovým východiskom je ľudská dôstojnosť, klasická rodina, rovnosť pred zákonom, demokratické princípy, zachovanie štátnej suverenity, národná tradícia a sloboda podnikania.[9]
Domáca politikaUpraviť
Podľa programu chce REPUBLIKA vybudovať modernú a efektívnu verejnú správu, ktorá má prispieť k zlepšeniu životnej úrovne a sociálneho zabezpečenia občanov. Pomocou rozšírenia prvkov priamej demokracie a vyššej účasti občanov na správe vecí verejných (res publica) má plány pre obnovu poľnohospodárskej, potravinovej, surovinovej a energetickej sebestačnosti, ochranu životného prostredia, reformu školstva, modernizáciu zdravotníctva a zabezpečenie dôstojného života pre seniorov.[9]
Zahraničná politikaUpraviť
Kľúčový záujem politického hnutia REPUBLIKA je podľa programu „dôstojná a razantná obhajoba záujmov Slovenskej republiky v zahraničí“.[9] Od tohto základu sa odvíja požiadavka na zásadnú reformu Európskej únie na „hospodárske združenie suverénnych štátov“, vízia vojenskej neutrality po vzore Rakúska, Švajčiarska alebo Švédska, skepticizmus voči Severoatlantickej aliancii, ako aj snaha o dobré diplomatické a hospodárske vzťahy so západom i východom.[chýba zdroj]
REPUBLIKA vyzdvihuje regionálnu dôležitosť Vyšehradskej štvorky. Odmieta hlbšiu európsku integráciu, odovzdávanie právomocí národných štátov a masovú migráciu z Blízkeho východu a Afriky, ako aj povinné kvóty a prerozdeľovanie migrantov do členských štátov EÚ.[chýba zdroj]
Volebné výsledkyUpraviť
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.
| Rok volieb | Voľby do | pomer hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 2002 | Národná rada SR | 3,28 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2004 * | Európsky parlament | 1,69 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2006 | Národná rada SR | 0,63 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2019 | Európsky parlament | 0,21 % | 0 | 25. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2020 | Národná rada SR | 0,06 % | 0 | 21. miesto | neúčasť v parlamente |
* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou
Volebné preferencieUpraviť
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus.
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 3,1 | 4,0 | 3,3 | 4,1 | 3,3 | 2,2 |
| 2005 | 2,5 | 2,0 | 2,8 | 2,1 | 1,6 | 2,2 | 1,7 | 2,7 | 2,6 | 2,3 | 3,3 | 2,7 |
| 2006 | 2,2 | 2,4 | 2,6 | 1,3 | 1,5 | 2,3 | 1,2 | 1,0 | 1,2 | 0,8 | 1,6 | 1,1 |
| 2007 | 0,6 | 1,2 | 0,9 | 0,7 | 1,0 | 0,9 | 1,5 | 0,9 | 1,7 | 0,8 | 0,8 | 1,0 |
| 2008 | 0,8 | 0,8 | 0,8 | 0,5 | 1,7 | 0,8 | 1,5 | 0,9 | 1,2 | 0,5 | 2,2 | 0,9 |
| 2009 | 1,2 | 1,2 | 0,7 | 2,0 | 1,1 | 1,9 | . | 0,3 | 1,2 | 0,7 | 0,3 | 0,9 |
| 2010 | 0,8 | 1,0 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
| 2021 | . | . | . | 4,7 | 4,6 |
Politici stranyUpraviť
- Milan Mazurek - podpredseda hnutia, poslanec NR SR
- Miroslav Heredoš - člen Republikovej rady, zakladateľ hnutia Bojujeme za naše gastro
- Ondrej Ďurica - podpredseda a hovorca hnutia, poslanec NR SR
- Lukáš Machala - člen Republikovej rady
- Miroslav Suja - podpredseda hnutia, poslanec NR SR
- Peter Marček - člen predsedníctva splnomocnený pre vzťahy s východnými krajinami
- Miroslav Urban - člen Republikovej rady, poslanec NR SR
Predsedovia stranyUpraviť
| Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Ivan Gašparovič |  |
12. júl 2002 | 17. apríl 2004 | Ako predseda HZD |
| 2 | Jozef Grapa |  |
17. apríl 2004 | 12. december 2018 | Ako predseda HZD |
| 3 | Peter Marček |  |
12. december 2018 | 9. marec 2021 | Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD, odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU |
| 4 | Milan Uhrík |  |
9. marec 2021 | súčasnosť | Ako predseda REPUBLIKA |
Členská základňaUpraviť
Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.[10] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.[11]
ReferencieUpraviť
- ↑ Marček chce vo voľbách kandidovať. Zatiaľ však nevie za ktorú stranu [online]. Glob Zoznam, 9.8.2019, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Výpis z registra politických strán a politických hnutí [online]. Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca Petra Marčeka stranu, premenovali ju na Republika [online]. Denník N, 2021-03-09, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
- ↑ AKTUALITY.SK. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c Pracovný program – REPUBLIKA [online]. [Cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Výročná správa za rok 2012 – Hnutie za demokraciu [online]. www.nrsr.sk, 29.8.2013, [cit. 2013-09-06]. Dostupné online. ((po slovensky))
- ↑ Výročná správa za rok 2017 – Hnutie za demokraciu [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.