Peter Marček

slovenský politik

Peter Marček (* 23. december 1953)[1] je slovenský podnikateľ a politik, v rokoch 2016 – 2020 poslanec NR SR, pôvodne za stranu SME RODINA – Boris Kollár. Podniká s nehnuteľnosťami, je bývalý prezident Slovenského zápasníckeho zväzu a člen Rádu sv. Lazara.[2]

Peter Marček
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
23. marec 2016 – 29. február 2020
Biografické údaje
Narodenie23. december 1953 (66 rokov)
Politická stranaHnutie za demokraciu (HZD)
Strana občanov Slovenska (SOS)
SME RODINA – Boris Kollár
HLAS ĽUDU

ŽivotopisUpraviť

Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve.[2] V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy).[2] Musel sa vrátiť domov na Slovensko, kde sa oženil a popri štúdiu na právnickej fakulte začal pracovať vo vysokoškolskom klube.[2] Neskôr sa venoval podnikaniu v oblasti cestovného ruchu. Po Nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult.[2] Na jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 evidovaných okrem PK Consult ďalších 26 firiem.[2]

ZápasenieUpraviť

Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Získal osetských zápasníkov (aj víťaza zo Sydney 2000 Davida Musuľbesa) a hradil všetky náklady na jeho prípravu.[2] Musuľbes v Pekingu 2008 za slovenskú reprezentáciu získal bronzovú medailu v kategórii voľný štýl do 120 kg.

Na Memoriále Jozefa Svobodu v júni 2017 sa zúčastnili aj členovia klubu Olymp Partizánske, ktorý viedol Marček.[3]

Politická činnosťUpraviť

Hnutie za demokraciuUpraviť

Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa predsedom strany stal Jozef Grapa. Strana sa potom zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %.

Strana občanov Slovenska, SME RODINAUpraviť

V roku 2011[4] založil a stal sa predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS), s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %. Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj.[5] Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov potrebných na založenie novej strany. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina[6] a spolufinancoval kampaň. Pôsobil vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.[1]

Nezaradený poslanecUpraviť

Mal nezhody s vedením vlastnej strany (spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou).[7] V júni 2016 ich kolegovia vylúčili z klubu a stali sa nezaradenými poslancami. Marček a Holúbek boli vylúčení aj zo strany.[8] Šimkovičová jej členkou ani nebola. Marček na tlačovej besede povedal, že mali výhrady k forme vyjadrovania B. Kollára. Do kategórie Kollárových vulgárností zaradil vyjadrenia, že Kollár bude mať rád ďalšie dieťa s Rómkou, či to, že úradníkov z Bruselu označil za „hajzlov“.[8]

Marček pred parlamentnými voľbami požičal peniaze svojmu hnutiu (strane), neuviedol však túto čiastku v majetkovom priznaní, a preto sa ním zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.[9] Podľa vlastného (Marčekovho) vyjadrenia mu Kollár splnil dva z troch sľubov, ktoré mu dal pred voľbami: že bude na kandidátke do 5. miesta (bol 4.) a že bude členom dvoch výborov. Marček vraj preto finančnú pohľadávku voči hnutiu už dávno odpustil a neuviedol ju v priznaní.[9]

Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu, pretože podľa neho je to „možno plán cez kriminalizáciu Mečiara ako zakladateľa štátu spochybniť akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky (1993), čím by sme sa dostali do jedného vreca a pod jeden spoločný menovateľ s prvou Slovenskou republikou“.[10]

V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strany a expremiérom Jánom Čarnogurským.[11]

V auguste 2018 absolvoval cestu na polostrov Krym, ktorý je od roku 2014 anektovaný Ruskou federáciou. Tvrdil, že tam cestuje ako súkromná osoba, počas pobytu sa však zúčastnil rokovaní s ruskými predstaviteľmi ako poslanec NR SR. Neoficiálna delegácia pod vedením Marčeka s krymskou stranou podpísala aj dohodu o vytvorení Európsko-Krymskej obchodnej komory, ktorá má sídliť v priestoroch patriacich advokátovi a podnikateľovi Romanovi Bušovi.[12]

HLAS ĽUDUUpraviť

V decembri 2018 prevzal po Jozefovi Grapovi stranu Hnutie za demokraciu, ktorú v roku 2002 spoluzakladal a zmenil jej názov na HLAS ĽUDU.[13] Zároveň avizoval plán pýtať sa raz mesačne formou internetovej ankety občanov, ako má v NR SR hlasovať o zákonoch.[14] V roku 2020 kandidoval do Národnej rady ako predseda strany HLAS ĽUDU z druhého miesta kandidátky. Strana však získala len 0,06 % hlasov a Marček sa do parlamentu nedostal.[15]

ReferencieUpraviť

  1. a b Poslanci : Zoznam poslancov : Peter Marček [online]. Bratislava : Národná rada SR, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g TRÁVNIČEK, Vladimír. Muž, ktorý velí slovenskému zápaseniu. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2008-11-25. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1336-1996.
  3. KAPITÁN, Peter. Poslanec Marček si so zápasníkmi pripomína mafiánskeho bossa Svobodu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-06-28. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1335-4418.
  4. SOS – výročná správa za rok 2011 [online]. Bratislava : Národná rada SR, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  5. TASR. Kollár vracia stranu Nášmu kraju a zakladá novú – Sme rodina Boris Kollár. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-11-30. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1335-4418.
  6. Voľby 2016: Kandidátka strany SME RODINA – Boris Kollár. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-12-13. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1335-4418.
  7. ČEVELOVÁ, Jana. Kollár vyhodil z klubu troch poslancov – Šimkovičovú, Holúbka a Marčeka. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1339-844X.
  8. a b SITA. Vyhodený Marček sa obul do Kollára, si len maskot hnutia. Webnoviny.sk, 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  9. a b SITA. Marček požičal peniaze hnutiu Sme Rodina, neuviedol to v majetkovom priznaní. Webnoviny.sk, 2017-04-01. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  10. SITA. Poslanec Marček je proti rušeniu Mečiarových amnestií. Webnoviny.sk, 2017-03-15. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  11. SUDEK, Jakub. Bratislavu čakajú protesty proti korupcii i Kiskovi. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2017-09-24. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1336-197X.
  12. SLIZ, Martin. Na Krym cestovali s Marčekom bývalý SIS-kár i kontroverzný podnikateľ. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-08-02. Dostupné online [cit. 2018-08-07].
  13. HLAS ĽUDU In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-12-21]. Dostupné online.
  14. HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič; RYBÁR, Tomáš. Marček bude v parlamente hlasovať podľa internetovej ankety (video). sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-12-13. Dostupné online [cit. 2018-12-21]. ISSN 1335-4418.
  15. SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. volbysr.sk, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.