Wikipédia

Martina Šimkovičová

slovenská politička

Martina Šimkovičová (predtým Bartošíková, rod. Bučuričová; * 29. august 1971, Modra)[1][2][3] je slovenská televízna moderátorka a politička, poslankyňa Národnej rady SR v rokoch 2016 – 2020 a opätovne zvolená v roku 2023.[4] Mandát však neuplatňuje, keďže sa stala ministerkou kultúry.

Martina Šimkovičová
slovenská moderátorka a politička
Bývalá poslankyňa Národnej rady SR
V úrade
23. marec 2016 – 29. február 2020
Biografické údaje
Rodné menoMartina Bučuričová
Narodenie29. august 1971 (52 rokov)
Modra, ČSSR
Politická stranaHLAS ĽUDU (2019 – 2020)
Alma materPedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodina
Manžel
Igor Šimkovič
DetiPetra, Sofia, Marko

Životopis upraviť

V roku 1993 absolvovala magisterské štúdium odboru vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,[2] kde potom v roku 2015 obhájila aj titul PhDr. v odbore liečebná pedagogika.[3]

V televízii upraviť

V roku 1998 nastúpila do súkromnej televízie Markíza, ktorá vznikla v roku 1996. Najprv moderovala športové spravodajstvo, potom s Patrikom Švajdom hlavné večerné spravodajstvo.

Z prvého manželstva má dcéru Petru (1990), v roku 2005 sa znova vydala za automobilového pretekára Igora Šimkoviča, s ktorým sa jej ešte v roku 2003 narodil syn Marko. Televíznu kariéru prerušila z dôvodu narodenia dcéry Sofie (2013), o dva roky neskôr sa vrátila na obrazovku. Začala moderovať vlastnú reláciu – Reflex Špeciál, tú však kvôli nízkej sledovanosti stiahli z vysielania. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov. Televízia s ňou ukončila spoluprácu po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom.[5]

Po odchode z Markízy sa stala výraznou tvárou slovenskej dezinfoscény, šíriac homofóbne názory, proruskú propagandu a propagáciu antisystémových strán.[6] V roku 2015 bola tvárou pripravovanej INTV, neúspešného projektu celoslovenskej konšpiračnej televízie bez priznaného majiteľa,[6] neskôr moderovala diskusie v dezinformačnej[5][7][8] internetovej televízii Slovan, spolu s jej zakladateľom, ortopédom Petrom Kotlárom. Obaja boli vo voľbách v roku 2023 zvolení za poslancov NR SR na kandidátke SNS.[5][7] Od októbra 2023 pôsobí ako ministerka kultúry SR.

Politické pôsobenie upraviť

Vo voľbách 5. marca 2016 sa dostala do parlamentu ako číslo 3 na kandidátke strany Borisa Kollára Sme rodina, keď získala 38 784 preferenčných hlasov.[9] Po dvoch mesiacoch a pôsobení vo výbore pre ľudské práva a práva menšín opustila poslanecký klub SME RODINA so svojimi kolegami Rastislavom Holúbekom a Petrom Marčekom. Kollár ju vyzval, aby sa vzdala mandátu, to Šimkovičová odmietla a až do konca volebného obdobia pôsobila v parlamente ako nezávislá.[10]

V roku 2019 kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu ako líderka kandidátnej listiny STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, do europarlamentu sa však nedostala.[11]

V roku 2020 kandidovala v parlamentných voľbách z prvého miesta kandidátnej listiny strany HLAS ĽUDU,[12] ktorú prevzal v roku 2018 Marček. Strana skončila na poslednom mieste, získala iba 1 887 hlasov (0,06 %), Šimkovičová získala 844 prednostných hlasov[12] a do parlamentu sa nedostala.[13] V marci 2021 Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU ľudom okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí ju premenili na politické hnutie REPUBLIKA.

V roku 2023 kandidovala vo voľbách do NR SR na kandidátke SNS a bola zvolená za poslankyňu so ziskom 27 615 prednostných hlasov.[14][5][15]

Referencie upraviť

  1. ↑ Mgr. PaedDr. Martina Šimkovičová [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Martina Bartošiková (Bučuričová). In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Martina Šimkovičová (Bučuričová). In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  4. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d KYSEĽ, Tomáš. Z Markízy ju vyhodili, Pellegrini s ňou mal problém a médiám sa už teraz vyhráža. Kto je Martina Šimkovičová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-17. Dostupné online [cit. 2023-10-17].
  6. ↑ a b KERNOVÁ, Miroslava. Adeptka na ministerku kultúry Martina Šimkovičová je roky nástrojom proruskej dezinfoscény [online]. Bratislava: omediach.com, 2023-10-17, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  7. ↑ a b KERNOVÁ, Miroslava. Šimkovičová a jej spolumoderátor z TV Slovan idú do volieb na kandidátke SNS (VIDEO) [online]. Bratislava: omediach.com, 2023-10-17, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  8. ↑ televiziaslovan.sk (7.7) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  9. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2016-03-10. Dostupné online.
  10. ↑ TASR. Boris Kollár vylúčil z klubu Sme rodina trojicu poslancov. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2023-10-17]. ISSN 1336-720X.
  11. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Zvolení poslanci Európskeho parlamentu [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2019, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Voľby do NR SR 2020: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2020-03-05. Dostupné online.
  13. ↑ Voľby do NR SR 2020: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2020-03-05. Dostupné online.
  14. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  15. ↑ OSVALDOVÁ, Lucia. Kto sú poslanci SNS: lekár, ktorý chce riešiť chemtrails, bývalá hviezda Markízy aj policajný generál, čo nechce byť v NATO. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-03. Dostupné online [cit. 2023-10-17]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martina_Šimkovičová&oldid=7746244“