Kalvária (Banská Štiavnica)
Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo dvadsiatich štyroch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) v Banskej Štiavnici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger.

Kalvária Banská Štiavnica | |
kalvária | |
Kalvária
| |
Nadmorská výška | 726 m n. m. |
---|---|
Súradnice | 48°27′29″S 18°53′47″V / 48,45806°S 18,89639°V |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Výstavba
upraviťStavba sa začala 14. septembra 1744 položením základného kameňa Horného kostola, predchádzalo jej odstúpenie pozemkov na Ostrom vrchu a odsúhlasenie výstavby ostrihomským arcibiskupom, sídliacim v tom čase v Trnave. Horný kostol, nazývaný aj „nemecký“, bol dokončený a vysvätený v 1745. Celý komplex bol dostavaný a následne vysvätený o sedem rokov, 14. septembra 1751. Výstavba bola financovaná z darov mešťanov, erby významnejších darcov sú umiestnené na priečelia kaplniek. Pred vysviackou, na sviatok Najsvätejšej trojice, kalváriu navštívil aj cisár František Lotrinský.
Rekonštrukcie
upraviťKalvária bola rekonštruovaná prvý raz v roku 1894, keď boli opravené niektoré kaplnky architektom Viliamom Groszmannom. Po prevrate v 1948 prešla kalvária do vlastníctva štátu, čo viedlo k postupnému chátraniu. V rokoch 1978 – 1981, prebehla oprava financovaná štátom, pričom práce vykonávali dobrovoľne poväčšine veriaci z okolia. Práce viedol páter Karol Benovic, SVD.
Po Nežnej revolúcii došlo paradoxne k najväčšiemu znehodnoteniu kalvárie, výzdoba (reliéfy, drevené sochy) bola rozkradnutá a predaná, došlo aj k devastácii objektov. Zachované mobilné predmety boli postupne premiestnené do expozitúr banského múzea na Starom zámku, kde sa dajú pozrieť v rámci výstavy „Kalvária v azyle“. V 2007 bola kalvária zapísaná na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta a hrozil jej zánik.
Tretia, celková rekonštrukcia a obnovenie značne schátraných stavieb prebieha v súčasnosti (od roku 2008) pod vedením občianskeho združenia Kalvársky fond. Ten nadviazal na činnosť rovnomenného spolku, predtým komunistickým režimom zrušeným.
Súčasnosť
upraviťV roku 2013 bol komplexne obnovený Dolný kostol, kde je v súčasnosti aj expozícia a slúži aj na liturgické účely. Pribúdali obnovené kaplnky, prírodný amfiteáter, nočné osvetlenie a technická infraštruktúra. Postupne sa dopĺňa aj sochárska výzdoba a upravuje areál. V októbri 2018 bol slávnostne dokončený aj Horný kostol. V súčasnosti prebieha obnova kostola Sväté schody (tzv. Stredný kostol) a kaplnky Boží hrob. Tak ako v minulosti, aj dnes je obnova možná vďaka podpore súkromných firiem, štátu a množstva individuálnych darcov.
Areál kalvárie je voľne prístupný. V čase otváracích hodín infocentra: sobota, nedeľa: 9:00 – 16:00, pondelok-piatok: zatvorené je možné navštíviť infocentrum a expozíciu v ňom. V prípade záujmu si môžete tiež objednať platené sprievodcovské služby (vopred).[1] V prípade dobrého počasia býva otvorený aj interiér Dolného kostola, v ktorom sa tiež nachádza expozícia. Vstup je voľný. Kaplnky sú štandardne zatvorené, je možné do nich len nazerať cez mrežové brány.[1] V súčasnosti kalváriu ročne navštívi až 70 tis. návštevníkov. Konajú sa tu tiež pravidelne púte, sväté omše či iné kultúrne podujatia[2].
Literatúra
upraviť- Hidvéghy, A.: Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť. Preložil F. R. Osvald. Banská Štiavnica 1901.
- Gindl, J. – Vozár, J.: Banská Štiavnica a okolie. Sprievodca po stavebných, umeleckých a technických pamiatkach. Banská Bystrica 1968.
- Celková, M.: Banská Štiavnica v minulosti a prítomnosti (v kresbe a grafike).Katalóg k výstave. Slovenské banské múzeum a Miestne kultúrne stredisko Banská Štiavnica 1987.
- KMEŤ Andrej: Veleba Sitna. Edičné pripravil Š. Baranovič. Tatran Bratislava 1989.
- KRAPKA, Emil – MIKULA, Vojtech: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cambridge, Ontario, Kanada 1990.
- RADVÁNI, Hadrián a kol.: Banskoštiavnická Kalvária 1751 - 1991. Rímsko-katolícky farský úrad Banská Štiavnica 1991.
- VOZÁR, Jozef: Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764. Osveta Martin 1990, 2014: Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok, Banská Štiavnica, ISBN 9788097085155.
- VOŠKOVÁ, Katarína: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou, Spolok Banskej Štiavnice ´91 a Kalvársky fond, 2009, ISBN 978-80-970125-3-3 2014, ISBN 9788097021955
- VOŠKOVÁ, Katarína: Chýbajúce sochy a architektonické výtvarné prvky z Banskoštiavnickej kalvárie, 2012
- BANSKÁ ŠTIAVNICA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 61 – 77. , o Kalvárii s. 75-76
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalvária (Banská Štiavnica)
Referencie
upraviť- ↑ a b Návštevník [online]. [Cit. 2021-11-11]. Dostupné online.
- ↑ PARALLELUS. História a súčasnosť [online]. [Cit. 2019-01-04]. Dostupné online. Archivované 2019-01-04 z originálu.