Kalvária (Banská Štiavnica)
Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) v Banskej Štiavnici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger.
| Kalvária Banská Štiavnica | |
| kalvária | |
 Kalvária
| |
| Nadmorská výška | 726 m n. m. |
|---|---|
| Súradnice | 48°27′29″S 18°53′47″V / 48,45806°S 18,89639°V |
   Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Výstavba upraviť
Stavba sa začala 14. septembra 1744 položením základného kameňa Horného kostola, predchádzalo jej odstúpenie pozemkov na Ostrom vrchu a odsúhlasenie výstavby ostrihomským arcibiskupom, sídliacim v tom čase v Trnave. Horný kostol, nazývaný aj „nemecký“, bol dokončený a vysvätený v 1745. Celý komplex bol dostavaný a následne vysvätený o sedem rokov, 14. septembra 1751. Výstavba bola financovaná z darov mešťanov, erby významnejších darcov sú umiestnené na priečelia kaplniek. Pred vysviackou, na sviatok Najsvätejšej trojice, kalváriu navštívil aj cisár František Lotrinský.
Rekonštrukcie upraviť
Kalvária bola rekonštruovaná prvý raz v roku 1894, keď boli opravené niektoré kalplnky architektom Viliamom Groszmannom. Po prevrate v 1948 prešla kalvária do vlastníctva štátu, čo viedlo k postupnému chátraniu. V rokoch 1978 – 1981, prebehla oprava financovaná štátom, pričom práce vykonávali dobrovoľne poväčšine veriaci z okolia. Práce viedol páter Karol Benovic, SVD.
Po Nežnej revolúcii došlo paradoxne k najväčšiemu znehodnoteniu kalvárie, výzdoba (reliéfy, drevené sochy) bola rozkradnutá a predaná, došlo aj k devastácii objektov. Zachované mobilné predmety boli postupne premiestnené do expozitúr banského múzea na Starom zámku, kde sa dajú pozrieť v rámci výstavy „Kalvária v azyle“. V 2007 bola kalvária zapísaná na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta a hrozil jej zánik.
Tretia, celková rekonštrukcia a obnovenie značne schátraných stavieb prebieha v súčasnosti (od roku 2008) pod vedením občianskeho združenia Kalvársky fond. Ten nadviazal na činnosť rovnomenného spolku, predtým komunistickým režimom zrušeným.
Súčasnosť upraviť
V roku 2013 bol komplexne obnovený Dolný kostol, kde je v súčasnosti aj expozícia a slúži aj na liturgické účely. Pribúdali obnovené kaplnky, prírodný amfiteáter, nočné osvetlenie a technická infraštruktúra. Postupne sa dopĺňa aj sochárska výzdoba a upravuje areál. V októbri 2018 bol slávnostne dokončený aj Horný kostol. V súčasnosti prebieha obnova kostola Sväté schody (tzv. Stredný kostol) a kaplnky Boží hrob. Tak ako v minulosti, aj dnes je obnova možná vďaka podpore súkromných firiem, štátu a množstva individuálnych darcov.
Areál kalvárie je voľne prístupný. V čase otváracích hodín infocentra: sobota, nedeľa: 9:00 – 16:00, pondelok-piatok: zatvorené je možné navštíviť infocentrum a expozíciu v ňom. V prípade záujmu si môžete tiež objednať platené sprievodcovské služby (vopred).[1] V prípade dobrého počasia býva otvorený aj interiér Dolného kostola, v ktorom sa tiež nachádza expozícia. Vstup je voľný. Kaplnky sú štandardne zatvorené, je možné do nich len nazerať cez mrežové brány.[1] V súčasnosti kalváriu ročne navštívi až 70 tis. návštevníkov. Konajú sa tu tiež pravidelne púte, sväté omše či iné kultúrne podujatia[2].
Literatúra upraviť
- Hidvéghy, A.: Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť. Preložil F. R. Osvald. Banská Štiavnica 1901.
- Gindl, J. – Vozár, J.: Banská Štiavnica a okolie. Sprievodca po stavebných, umeleckých a technických pamiatkach. Banská Bystrica 1968.
- Celková, M.: Banská Štiavnica v minulosti a prítomnosti (v kresbe a grafike).Katalóg k výstave. Slovenské banské múzeum a Miestne kultúrne stredisko Banská Štiavnica 1987.
- KMEŤ Andrej: Veleba Sitna. Edičné pripravil Š. Baranovič. Tatran Bratislava 1989.
- KRAPKA, Emil – MIKULA, Vojtech: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cambridge, Ontario, Kanada 1990.
- RADVÁNI, Hadrián a kol.: Banskoštiavnická Kalvária 1751 - 1991. Rímsko-katolícky farský úrad Banská Štiavnica 1991.
- VOZÁR, Jozef: Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764. Osveta Martin 1990, 2014: Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok, Banská Štiavnica, ISBN 9788097085155.
- VOŠKOVÁ, Katarína: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou, Spolok Banskej Štiavnice ´91 a Kalvársky fond, 2009, ISBN 978-80-970125-3-3 2014, ISBN 9788097021955
- VOŠKOVÁ, Katarína: Chýbajúce sochy a architektonické výtvarné prvky z Banskoštiavnickej kalvárie, 2012
- BANSKÁ ŠTIAVNICA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 61 – 77. , o Kalvárii s. 75-76
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalvária (Banská Štiavnica)
Referencie upraviť
- ↑ a b Návštevník [online]. [Cit. 2021-11-11]. Dostupné online.
- ↑ PARALLELUS. História a súčasnosť [online]. [Cit. 2019-01-04]. Dostupné online. Archivované 2019-01-04 z originálu.