Deravá (Západné Tatry)
Deravá[1] (1 955,4 m n. m.[2]; poľ. Łopata) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Jamníckej doliny nad Pribylinou, približne 17 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]
Deravá | |
Łopata | |
vrch | |
Deravá v popredí
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Malopoľský |
Okresy | Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański |
Obce | Jamník, Witów |
Časť | Liptovské Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Západné Tatry |
Povodia | Váh, Dunajec |
Nadmorská výška | 1 955,4 m n. m. |
Súradnice | 49°12′17″S 19°46′43″V / 49,2048°S 19,7786°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po modrej značke z Račkovej doliny |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Deravá | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadná časť masívu patrí do katastra obce Jamník[1] v okrese Liptovský Mikuláš, severná a východná zasahuje na územie obce Witów v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Podbanské, južne Pribylina a Konská a severozápadne ležiace Oravice, severným smerom sa nachádza Witów a severovýchodne Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti.[3]
Opis
upraviťDeravá leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Hrubým vrchom (2 137 m n. m.) a Volovcom (2 063 m n. m.). Na sever z vrcholu vybieha rázsocha na Czerwony Wierch (1 766 m n. m.). Juhozápadne orientované svahy klesajú do Jamníckej doliny, ktorou voda odteká Jamníckym potokom do Belej v povodí Váhu. Severovýchodne sa nachádza dolina Jarzabcza, severozápadne Vyžnia Chocholovská dolina, ktoré sú vetvami mohutnej Doliny Chochołowskej. Nimi vodu z tejto časti hrebeňa odvádza potok Siwa Woda do Čierneho Dunajca.[3]
Východným smerom sa nachádza Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.), Czubik (1 846 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.) a Jakubina (2 194 m n. m.), južným Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.) a Smrek (2 072 m n. m.), západným Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), sedlom Pod Deravou oddelený Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severným Kopa (1 596 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.) a Czerwony Wierch (1 766 m n. m.).[2] Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[3]
Výhľady
upraviťHôľnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú tak okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, no tiež Oravské Beskydy a podhorie v priľahlej oblasti južného Poľska.[7]
Prístup
upraviť- po červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Smutného sedla cez Volovec (2 063 m n. m.)
- od východu z Pyšného sedla cez Klin (2 173 m n. m.) a Hrubý vrch (2 137 m n. m.)
- po modrej značke z Pribyliny cez rázc. Jamníckej a Račkovej doliny a sedlo pod Hrubým vrchom
- po žltej značke zo Zverovky cez Rákoň a Volovec[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.