Prosiecka dolina

národná prírodná rezervácia

Prosiecka dolina je krasová dolina nachádzajúca sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Jej celková dĺžka je 3,5 km. Začína na horských lúkach Svoradu a vyúsťuje v blízkosti podhorskej obce Prosiek. Zároveň je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[1]

Prosiecka dolina
národná prírodná rezervácia
Vstup do prosieckej doliny.JPG
Vstup do doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Prosiek
Pohorie Chočské vrchy
Súradnice 49°10′09″S 19°29′16″V / 49,169267°S 19,48765°V / 49.169267; 19.48765
Rozloha 3,4173 km² (342 ha)
Vznik 1967
 - posledná novelizácia 1993
Správa TANAP
Kód 395
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Prosiecka dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tiesňava vrát
Vodopád v Prosieckej doline
Turisti na rebríkoch
Lúky na Svorade

Geologické podmienkyUpraviť

Z geologického hľadiska ide o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početné tiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade). Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia Prosiecka jaskyňa.

RastlinstvoUpraviť

Flóra Prosieckej doliny je typická pre vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva inverzia rastlín.

TuristikaUpraviť

Prosiecka dolina býva považovaná za najkrajšiu dolinu najmä pre krasové útvary a pestrosť rastlín. Čitatelia časopisu Krásy Slovenska ju označili za najkrajšiu dolinu. Medzi najväčšie lákadlá patrí vodopád v závere doliny ku ktorému sa dá dostať z rázcestia Vidová a rebríky vedúce po skalách v tiesňavách. Dolinou vedie náučný chodník, na ktorom sú inštalované početné informačné tabule popisujúce jej charakteristiky. Chodník začína v obci Prosiek a vedie po modrej značke   naprieč celou dolinou. Pod bralom Kubín vybočuje k rebríkom smerom na lúky Svoradu, kde možno ďalej pokračovať po:

Zelený chodník možno použiť ako alternatívnu cestu z Liptovskej kotliny (Liptovskej Anny) cez Svorad do Kvačianskej doliny.

ReferencieUpraviť

  1. Prosiecka dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť