Prosečné (vrch)
Prosečné (1 372,2 m n. m.)[1] je výrazný vrch v Chočských vrchoch na Slovensku. Je najvyšším vrchom ich najvýchodnejšieho rovnomenného podcelku a nachádza sa nad Prosieckou dolinou, približne 11 km severozápadne od Liptovského Mikuláša.[2] .
| Prosečné | |
| vrch | |
 Prosečné z Veľkého Borového
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Veľké Borové, Kvačany, Prosiek |
| Pohorie | Chočské vrchy |
| Podcelok | Prosečné |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 372,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′29″S 19°30′49″V / 49,1747°S 19,5136°V |
| Geologické zloženie | Vápenec, Dolomit |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Veľkého Borového
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Prosečné (Chočské vrchy) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Veľké Borové, Kvačany a Prosiek.[4] Západné svahy Prosečného zasahujú na územie národnej prírodnej rezervácie Prosiecka dolina.[2]
Popis upraviť
Mohutný masív je zo severu ohraničený Zubereckou brázdou, z východu Kvačianskou dolinou, z juhu Liptovskou kotlinou a zo západu Prosieckou dolinou. Budovaný je dolomitmi a vápencami. Súčasťou rozsiahleho masívu sú sedlom oddelené, východne situované vrchy Čierna hora (1 094 m n. m.) a Hrádková (1 206 m n. m.). Severným smerom leží vrch Diel (1 051 m n. m.), západným Lomné (1 278 m n. m.) a Čerenová (1 221 m n. m.).[5] Masív odvodňuje na severozápade a západe riečka Prosiečanka, na severe Borovianka, smerujúca do Kvačianky, tečúcej východným okrajom masívu.
Západné svahy klesajú do Prosieckej doliny, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie, východné strmo zostupujú do menšieho údolia, oddeľujúceho susednú Hrádkovú. Jej východné svahy tvoria Kvačiansku dolinu, taktiež chránenú lokalitu. Celý masív je krasovou oblasťou. Najbližšími sídlami sú asi 2 km severne vzdialené Veľké Borové, juhovýchodne situované Kvačany a juhozápadne ležiaci Prosiek.[2]
Výhľady upraviť
Nesúvislý porast vrcholovej časti umožňuje obmedzený, no zaujímavý kruhový rozhľad. Okrem okolitých Chočských vrchov je možné pozorovať blízku Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou, Skorušinské vrchy, hrebeň Oravskej Magury, Oravských Beskýd, časť Malej a Veľkej Fatry, Nízke i Západné Tatry.[6]
Prístup upraviť
- po
zeleno značenej trase:
- z kaňonu Borovianky nad Kvačianskou dolinou cez sedlo Ostruky
- z Prosieckej doliny, rázcestia Svorad
- po
značke z Kvačian cez rázc. Oblazy a Borovianky - po
značke z Prosieku cez rázc. Svorad[2]
Referencie upraviť
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 37.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prosečné (vrch)
