Veľké Borové

obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš

Veľké Borové je malá horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Veľké Borové
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Časti Jóbova Ráztoka
Vodné toky Borovianka, Ráztocký potok, Prosiečanka
Nadmorská výška 835 m n. m.
Súradnice 49°11′54″S 19°31′00″V / 49,198333°S 19,516667°V / 49.198333; 19.516667
Rozloha 10,99 km² (1 099 ha) [1]
Obyvateľstvo 45 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 4,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1646 [3]
Starosta Kamil Jančura[4] (nezávislý)
PSČ 027 32 (pošta Zuberec)
ŠÚJ 511137
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Veľké Borové
č. 88
027 32 Zuberec
E-mailová adresa info@velke-borove.sk
Telefón +421-44-559 41 31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Borové
Webová stránka: velke-borove.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Ženy z obce spievajú na folklórnom festivale amatérskych hudobníkov Letokruhy
Drevené plastiky, diela ľudového rezbára Jozefa Smutniaka z Jóbovej ráztoky pri Veľkom Borovom
Liptovské zrubové chalupy so šindľovou strechou
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Leto vo Veľkom Borovom, pohľad na svahy krasovej plošiny Svorad, v pozadí Prosečné (1 372 m n. m.)
Lúky na krasovej plošine Svorad
Zima vo Veľkom Borovom
Zvonica s vyhliadkovou plošinou pri hornom penzióne. Je to zároveň esteticky poňatá trafostanica.
Osada Jóbova Ráztoka
Prosiecka dolina
Kvačianska dolina, Oblazy, horný mlyn

Polohopis upraviť

Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

Prírodné pomery upraviť

Obec leží na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy, na pomedzí Liptova (okres Liptovský Mikuláš) a Oravy (okres Dolný Kubín); horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle (900 m n. m.), tvoriacom hranicu regiónov. Nadmorská výška v strede obce je 835 m n. m.[3], v celom katastrálnom území 760 m n. m. (dolina Borovianky pred sútokom s Ráztockým potokom) až 1 372 m n. m. (vrchol Prosečného).

Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja-Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia, ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. Na lúkach Svoradu pramení potok Prosiečanka, pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza jej mohutný závrtovitý ponor.

Dejiny upraviť

Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy.[5] Prvá písomná zmienka z roku 1646 (podľa údajov ŠÚ SR[3], Kropilák uvádza 1696[5]). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z Prosieka. Pôvodná osada (Borovo/Borove/Borowe) sa po roku 1786 rozčlenila na Malé Borové a Veľké Borové. Po roku 1808 bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).[6]

Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom.[5] Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.[7]

9. mája 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 kg. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan Liptovskej župy. Menšie fragmenty sú v múzeu v Chicagu (194 g), Londýne (53 g) a na ďalších miestach.[8][9][10]

Za prvej Česko-slovenskej republiky boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.[5][11]

Staršie názvy obce: Borovo (1669), Borove (1773), Borowe (1786), Nagy-Borove, Welké Borowé (1808), Nagyborove (1863), Veľké Borové (1920).[6]

Súčasnosť upraviť

Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.[12][13]

Časti obce upraviť

Jóbova Ráztoka upraviť

Pôvodne samostatná osada v doline Ráztockého potoka, 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku 1808.[6][5] Tvorí ju len niekoľko domov, v roku 1828 je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov.[5] Po roku 1989 pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.

Staršie názvy: Rosztoka D[omini] Job (1773), Rosztoka, Rasztoka, Jób-Rosztoka (1786, 1808), Jóbowská Rostoka, Jóbovská Roztoka, Joobova Ráztoka.[6][5] Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako Jóbova ráztoka (s malým „r“).

Obyvateľstvo upraviť

Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784
Údaje sú k dátumu sčítania v danom roku. Zdroje: [5][14][15][16][17]
Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové za posledných 20 rokov
Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj: [17]

Údaje zo sčítaní:

  • 1784: 461 obyvateľov, 64 domov
  • 1828: 597 obyvateľov, 112 domov
  • 1910: 670 obyvateľov, 114 domov
  • 1991: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných
  • 2001: 099 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných
  • 2011: 060 obyvateľov
  • 2021: 040 obyvateľov

Podrobné údaje zo sčítania z roku 1910:[14]

  • 670 obyvateľov
    • z toho 308 mužov, 362 žien
    • z toho 69 momentálne žijúcich mimo obce
    • z toho 0 – 5 ročných: 100, 6 – 11: 113, 12 – 14: 62, 15 – 19: 81, 20-39: 124, 40 – 59: 142, starších ako 59 rokov: 48
    • z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených
    • z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským
    • z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky
    • z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním
    • z toho 372 gramotných
  • 114 domov
    • z toho 1 kamenný, 113 drevených
    • z toho 114 so šindľovou strechou

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1823 – 1826. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 1880 – 1890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. Zariadenie kostola je neogotické z 30. rokov 20. storočia, okrem barokového oltára sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte z dreveného kostola.[18] Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia.[19] Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej.[11] Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Súbor ľudových domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.[5]

Zaujímavosti upraviť

V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak (* 1923 – † 2013).[20][21] Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovského Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.

Filmový architekt a folklorista Viliam J. Gruska (* 1936 – † 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.[22][23][24][25]

Na úpätí vrchu Súšava nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).[26]

Turistika upraviť

V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec.

Značené turistické trasy v okolí obce:

Občianska vybavenosť upraviť

  • predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
  • reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)

Ubytovanie upraviť

  • penzión Pri Veži
  • penzión Borovec
  • viaceré privátne ubytovania

Doprava upraviť

Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste II/584 v rokoch 1982 – 1986 boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta Liptovský Mikuláš dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej Kvačianskou dolinou.[27]

V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy III/2347 z Hút (križovatka s cestou II/584). Prístup je možný:

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

  • Jozef Smutniak (* 25. október 1923 – † 15. január 2013), ľudový rezbár [20][21][28]
  • Alojz Glončák (* 7. september 1940 – † 23. júl 1981), metalurg a vysokoškolský pedagóg [29][30]

Pôsobili tu upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. a b c Regionálne štatistiky : Základná charakteristika [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : marec 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-03. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1978. 532 s. S. 242.
  6. a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  7. Individuálna výročná správa obce Huty za rok 2014 [online]. Obec Huty, [cit. 2018-05-31]. Kapitola 1.5 História obce, s. 6 – 7. Dostupné online.
  8. BÉRCZI, Szaniszló. Magyarországi meteoritek [online]. Budapešť: Eötvös Loránd University, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
  9. DÉNES, Lajos. Észlelő amatőrcsillagászok fóruma : Nagyborove meteorit [online]. Magyar Csillagászati Egyesület, 2014-10-07, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online. Archivované 2018-02-06 z originálu.
  10. JURIŠ, Marek. Na Veľkom Borovom spadol meteorit. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-02-01. Dostupné online [cit. 2018-02-04]. ISSN 1335-4418.
  11. a b SÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6.
  12. GEJDOŠ, Miro. Veľké Borové je najmenšia obec Liptova. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-04-09. Dostupné online [cit. 2018-02-05]. ISSN 1335-4418.
  13. VAŠUTA, Tomáš. Zmiznú z máp? Desať slovenských obcí, ktorým ubudlo najviac obyvateľov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-06. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. ISSN 1335-4418.
  14. a b A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : 1. rész.. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. 880 s. Dostupné online. S. 786.
  15. MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2012. 2000 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2. S. 33, 289, 539, 788.
  16. CHYTIL, Alois. Chytilův místopis ČSR. 2. aktualizované vydání Praha : Alois Chytil, 1929. 1480 s. Dostupné online. S. 69.
  17. a b Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  18. Vznik farnosti [online]. Huty: Farnosť Huty, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
  19. Veľké Borové – Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  20. a b GREŠOVÁ, Monika. Jozefa Smutniaka bude pripomínať jeho dielo v Dalovej galérii. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-02-03. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN 1335-4418.
  21. a b NOVOTNÝ, Dalibor. Jozef Smutniak, alebo no, toto je jako ten kolektív, moje dielo [online]. youtube.com, 2017-02-12, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  22. Rodiská a doliny [film] : vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov (2013) [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  23. a b Gruska, Viliam, 1936 – 2019 [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  24. a b SEMANCO, Emil. Človek, čo prevliekal ťavu uchom ihly.... Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2020-03-14].
  25. a b VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia. Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-05. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN 1335-4418.
  26. Vyhlásenie výsledkov súťaže „Strom roka 2004“ [online]. Bratislava: REC Slovensko, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online. Archivované 2007-09-21 z originálu.
  27. KUBIŠOVÁ, Ľubica. Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-05. Dostupné online [cit. 2018-02-07]. ISSN 1335-4418.
  28. Náhrobok Jozefa Smutniaka, Veľké Borové [online]. 2020-01-05, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  29. Alojz Glončák In: Slovenský biografický slovník II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. Dostupné online. S. 194.
  30. Alojz Glončák In: DIKOVÁ, Mária. História Serede – osobnosti – udalosti – september [online]. seredskenovinky.sk, 2012-09-18, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť