Skorušina
Skorušina (1 313,8 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Skorušinských vrchov. Leží približne 8 km juhovýchodne od Trstenej.[2] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[3]
| Skorušina | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Tvrdošín |
| Obce | Vitanová, Habovka, Brezovica |
| Pohorie | Skorušinské vrchy |
| Podcelok | Skorušina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 313,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′52″S 19°41′32″V / 49,2978°S 19,6921°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Brezovice cez Javorinky
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Skorušina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa na južnom okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Skorušina.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Vitanová, Habovka a Brezovica.[5] Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni a jeho susedmi sú na východe Blatná (1 143 m n. m.), na severe Brezový vrch (1 136 m n. m.) a na západe Mikulovka (1 193 m n. m.). Skorušina patrí do povodia rieky Orava. Najbližším sídlom sú cca 3 km východne situované Oravice.[2] Od masívu Osobitej a Západných Tatier ju oddeľuje sedlo Bôrik (940 m n. m.).
Opis upraviť
Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo západu na východ. Celá oblasť je husto zalesnená a odvodňovaná na východe, severe aj západe prítokmi rieky Oravica, z južnej časti masívu smeruje voda Studeným potokom do rieky Orava.[2] Na západných svahoch pramení Brezovica, Zábiedovčík i Blatná. Na vrchole stojí 13 m vysoká oceľová rozhľadňa a turistický prístrešok.
Výhľady upraviť
Vďaka nadmorskej výške a rozhľadni na vrchole ponúka zaujímavé výhľady do okolia. Okrem okolitých vrchov pohoria sú veľmi dobre pozorovateľné susedné Oravské Beskydy a Západné Tatry. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať i Chočské vrchy, Krivánsku Fatru, Oravskú Maguru a Veľkú Fatru.[6]
Prístup upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 16.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skorušina
