Chondrity sú najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov, tvoria asi 86 % meteoritov, ktoré dopadli na Zem, nie je však isté, či toto percento odráža ich hojnosť vo vesmíre. Po prvý raz ich analyzoval francúzsky chemik Antoine Lavoisier roku 1772.

Phnom Penh Chondrit L6 - 1868
« Saint Sauveur » Chondrit EH5 - 1914

Chondrity poskytli najstaršie a najpresnejšie údaje (4 560 miliónov rokov) o horninách slnečnej sústavy. Chondrity sú v podstate kozmické sedimenty. Nazvané sú podľa svojich hlavných súčastí-chondrúl. Sú to guľovité útvary, ktoré sa utvárali, keď roztavené kremičitany rýchlo tuhli v ranej slnečnej hmlovine. Chondruly obsahujú olivín, pyroxény a plagioklasy, okrem toho sú v chondritoch kovy a sírniky. Chondrity zaznamenali od svojho vzniku dlhú históriu. Táto história zahŕňa viac ako 60 miliónov rokov zohrievania v asteroidoch, následné dopady, ktoré zohriali časti asteroidov, fragmentáciu, ktorá vyslala chondrity smerom k zemi, a nakoniec dopad na našu planétu.

Meteority z MarsuUpraviť

Možnosť existencie života na Marse sa nedá nebrať do úvahy ani po spochybňovaní nedávnych tvrdení o tom, že v marťanskom meteorite ALH 84001 sa našli mikroorganizmy a zvyšky uhľovodíkov. Uhľovodíky mimozemského pôvodu sa zachovali v niektorých chondritoch. V uhličitanových mineráloch z ALH 84001 sa našli zrná magnetitu a rúrka podobná mikróbom. Predpokladalo sa[kto?], že táto rúrka je skamenelinou tyčinkovej baktérie. Niektorí kritici[kto?] tejto hypotézy však hovoria, že ide o štruktúru, ktorá vznikla pri tvorbe minerálov pri vysokých teplotách a nemohla sa vyskytovať v bunkách baktérií. Zložité uhľovodíky mali uhľovodíkové izotopy pochádzajúce zo Zeme, takže ide skôr o kontaminanty ako o materiál z Marsu.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chondrit