Otvoriť hlavné menu

Tatranské podhorie je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny. Zaberá územie medzi Ružomberkom a Štrbským prahom.

Liptovská kotlina
geomorfologický podcelok
Podtatranskej kotliny
Liptovska kotlina z Choca.JPG
Pohľad na Liptovskú kotlinu z Veľkého Choča.
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Nadradená
jednotka
Podtatranská kotlina
Susedné
jednotky
Popradská kotlina
Tatranské podhorie
Západné Tatry
Prosečné, Sielnické vrchy
Choč, Šípska Fatra
Revúcke podolie
Ďumbierske Tatry
Kráľovohoľské Tatry
Važecký chrbát
Podradené
jednotky
Liptovské nivy
Chočské podhorie
Matiašovské háje
Smrečianska pahorkatina
Hybianska pahorkatina
Galovianske háje
Ľubeľská pahorkatina
Mestá Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok
Súradnice 49°04′S 19°36′V / 49,07°S 19,60°V / 49.07; 19.60
Najvyšší bod Hrubý grúň
 - výška 973 m n. m.
Najnižší bod koryto Váhu
 - poloha Ružomberok
 - výška cca 480 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad na Liptovskú kotlinu z hornej nádrže PVE Čierny Váh.
Pohľad na Západné Tatry z Liptova

Obsah

PolohopisUpraviť

Stredom kotliny preteká rieka Váh, ktorá tu vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás. Prevláda pahorkatinový typ reliéfu, najvyšším bodom kotliny je vrch Hrubý grúň (973,3 m). Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok.

VymedzenieUpraviť

Zväčša mierne zvlnené územie lemuje severné úpätie Nízkych Tatier v dĺžke cca 60 km. Východným smerom pokračuje Podtatranská kotlina podcelkom Popradská kotlina, na severovýchode pásom Tatranského podhoria. Severným smerom susedia Západné Tatry (podcelok Tatier), nasledujú Chočské vrchy s podcelkami Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Západný okraj vymedzuje Šípska Fatra a nepatrnou časťou Revúcke podolie (oba podcelky Veľkej Fatry) a južným smerom lemujú okraj kotliny Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, tvoriace Nízke Tatry. V juhovýchodnej časti leží Važecký chrbát, ktorý tvorí západnú časť Kozích chrbtov.[1]

GeomorfológiaUpraviť

GeológiaUpraviť

Nachádzajú sa tu početné vývery minerálnych prameňov (napr. v Lúčkach, Bešeňovej, Liptovskom Jáne, Liptovských Sliačoch, Smrečanoch, Uhorskej Vsi) a termálnych prameňov (Bešeňová, Liptovský Ján, Ráztoky pri Liptovskom Mikuláši). V lokalitách Bešeňová a Liptovské Sliače sa vytvorili travertínové terasy. Kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska a jej dno vypĺňajú treťohorné sedimenty centrálnokarpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a piesky[3].

Chránené územieUpraviť

Na tomto území sa nachádza viacero chránených území, medzi nimi národná prírodná pamiatka Liskovská jaskyňa, prírodná rezervácia Mohylky, Sliačske travertíny a Švihrová, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny, Hybická tiesňava, Skalná päsť alebo chránený areál Sielnický borovicový háj.[4]

TurizmusUpraviť

Hoci je územie Liptovskej kotliny obklopené turisticky vyhľadávanými pohoriami, patrí medzi obľúbené ciele rekreantov. Ponúka možnosť na relax v komplexe akvaparku, liečebných kúpeľoch, či priamo na brehoch Liptovskej Mary, zaujmú tiež viaceré archeologické náleziská či hradné ruiny.[4]

DopravaUpraviť

Dopravnou osou územia je medzinárodne významná európska cesta 50 (ŽilinaPoprad) v trase diaľnice D1, ktorú v Ružomberku križuje európska cesta 77 v trase cesty I/59 (Dolný KubínZvolen). Doplnkovú úlohu zohráva cesta I/18 (RužomberokLiptovský MikulášPoprad) a I/72 (BreznoLiptovský Hrádok), špecifickú úlohu zohráva cesta II/537 z Liptovského Hrádku na Podbanské, s napojením na Cestu Slobody. Kotlinou vedie významná železničná trať Žilina – Košice.[4]

ReferencieUpraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  2. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. Gross, P., 1979, Geologická mapa Liptovskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
  4. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-01]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť