Otvoriť hlavné menu

Smrečianska pahorkatina

Smrečianska pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia na sever a severovýchod od Liptovskej Mary i mesta Liptovský Mikuláš.[2]

Smrečianska pahorkatina
geomorfologická časť
Liptovskej kotliny
Smrecany nebeska veduta obce.JPG
Okolie Smrečian
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Časť Liptovskej kotliny
Hranice Matiašovské háje, Chočské podhorie, Liptovské nivy, Liptovské Tatry, Sivý vrch
Mestá Liptovský Mikuláš, Lipt. Trnovec, Liptovská Sielnica, Bobrovec
Rieky Jalovčanka, Smrečianka, Kvačianka, Trnovec
Súradnice 49°07′55″S 19°35′20″V / 49,132°S 19,589°V / 49.132; 19.589
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 560 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v severnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zjednodušene možno územie Smrečianskej pahorkatiny vymedziť údolím Kvačianky a Suchého potoka na západe, údolím Váhu na juhu a údolím Belej a Račkovej na východe. Na severozápade susedí geomorfologická časť Matiašovské háje, západne leží Chočské podhorie a na juhu a východe nadväzujú Liptovské nivy, všetky patriace do Liptovskej kotliny. Severný okraj vymedzuje strmý nástup Západných Tatier a ich častí Liptovské Tatry a Sivý vrch.[2]

Zo severne situovaných Západných Tatier tečú do Liptovskej kotliny mnohé potoky, ktoré všetky odvádzajú vodu do rieky Váh. Najvýznamnejšie sú Kvačianka a Jalovčanka, ústiace do jazera Liptovskej Mary, východnejšie tečie Smrečianka a Trnovec. Na východnom okraji Liptovskej Mary na územie Smrečianskej pahorkatiny zasahuje okraj mesta Liptovský Mikuláš, z väčších sídiel sa v tejto časti Liptovskej kotliny nachádza Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica, Liptovský Peter a Bobrovec.[3]

Západným okrajom vedie cesta II/584 (Liptovský MikulášZuberec), juhovýchodný okraj lemuje cesta II/537 (Liptovský HrádokStarý Smokovec), od Podbanského nesúca názov Cesta Slobody. Najvýznamnejšou komunikáciou je medzinárodná cesta E 50, vedúca v trase diaľnice D1, prechádzajúca juhovýchodnou časťou územia pri Liptovskom Hrádku.[3]

Ochrana územiaUpraviť

Severná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Tatranského národného parku. Hranica národného parku kopíruje okraj geomorfologických častí Sivý vrch a Liptovské Tatry. Osobitne chránenými lokalitami sú Háje a prírodná rezervácia Švihrová.[3]

TurizmusUpraviť

Severná časť Liptovskej kotliny patrí medzi atraktívne a vyhľadávané oblasti. V podhorí Tatier je vybudovaných viacero ubytovacích a rekreačných kapacít, napr. v ústí Račkovej, Jaloveckej, Trnovskej a Žiarskej doliny. Turisticky významnými lokalitami sú aj okolie Pribyliny a Liptovskej Mary s Aquaparkom Tatralandia.

Turistické trasyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť