Chočské podhorie
Chočské podhorie[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia na severozápad od Liptovskej Mary, severovýchodne od Ružomberka.[2]
| Chočské podhorie | |
| geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
 Okolie Likavky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Ružomberok |
| Časť | Liptovskej kotliny |
| Hranice | Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina, Liptovské nivy, Šípska Fatra, Choč, Sielnické vrchy, Prosečné, Sivý vrch |
| Mestá | Ružomberok, Likavka, Lúčky, Liptovská Sielnica |
| Rieky | Sestrč, Likavka, Teplianka, Kvačianka |
| Súradnice | 49°07′41″S 19°26′38″V / 49,128°S 19,444°V |
| Najvyšší bod | Veľký Hukov |
| - výška | 830 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - poloha | Ružomberok |
| - výška | cca 490 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, na severozápadnom okraji podcelku Liptovská kotlina. Zjednodušene možno územie Chočského podhoria vymedziť údoliami Likavky na západe, Váhu na juhu a Kvačianky a Suchého potoka na východe. Na východe a juhu nadväzuje Liptovská kotlina časťami Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina a Liptovské nivy. V blízkosti Ružomberka susedí Šípska Fatra, podcelok Veľkej Fatry a severný okraj vymedzuje úpätie Chočských vrchov a ich častí Choč, Sielnické vrchy a Prosečné. Na severovýchode sa Chočského podhoria krátkym úsekom dotýka Sivý vrch, geomorfologická časť Tatier.[2]
Zo severne situovaných Západných Tatier a Chočských vrchov tečú do Liptovskej kotliny viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Likavka, Teplianka, Sestrč a Kvačianka.[3] Všetky ústia do rieky Váh, ktorej povodiu toto územie patrí. Východným okrajom vedie cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Zuberec), juhozápadnou časťou sa buduje diaľnica D1.[3]
Ochrana územia upraviť
Severozápadná časť Liptovskej kotliny leží mimo ochranného pásma, či priamo územia Tatranského národného parku, ktorého okraj vedie hranicou časti Sivý vrch. Osobitne chránenými lokalitami sú chránený areál Sielnický borovicový háj, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny, Lúčanské travertíny a Skalná päsť, národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád a Liskovská jaskyňa, prírodná rezervácia Mohylky a Turícke dubiny. Severného okraja sa dotýka národná prírodná rezervácia Suchá dolina, Kvačianska dolina a Prosiecka dolina.[3]
Turizmus upraviť
Atraktivitu tejto časti Liptovskej kotliny dáva široká paleta prírodných i historických zaujímavostí, ako aj blízkosť pútavých turistických cieľov. Medzi najnavštevovanejšie lokality v Chočskom podhorí patrí Liptovský a Likavský hrad, Archeoskanzen Havránok či Liskovská jaskyňa. Z prírodných lákadiel dominuje okolie kúpeľov Lúčky a susedné tiesňavy Suchej, Kvačianskej a Prosieckej doliny.
Turistické trasy upraviť
- po
červenej trase:
- z Kvačian cez Kvačiansku dolinu do obce Huty
- z obce Vlachy cez Havránok na Liptovský hrad
- z Lúčok na Veľký Choč
- z Ružomberka cez Likavku na Likavský hrad
- po
modrej trase:
- z Likavky na rázc. Stredná Poľana
- z Prosieka cez Prosiecku dolinu do obce Veľké Borové
- po
zelenej trase z Liptovskej Anny na Pravnáč (1 206 m n. m.) - po
žltej trase:
- z Liskovej na rázcestie Pod Smrekovom
- z Kalamien na Liptovský hrad
- z ústia Kvačianskej do ústia Prosieckej doliny[3]
Referencie upraviť
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.