Galovianske háje[1]geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberajú územie na juh od Liptovskej Mary, juhozápadne od Liptovského Mikuláša.[2]

Galovianske háje
geomorfologická časť
Liptovskej kotliny
Okolie Gôtovian
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Časť Liptovskej kotliny
Hranice Liptovské nivy, Ľubeľská pahorkatina
Mestá Galovany, Gôtovany, Vlachy
Rieky Váh, Palúdžanka, Kľačianka, Dúbravka
Súradnice 49°04′08″S 19°29′06″V / 49,069°S 19,485°V / 49.069; 19.485
Najvyšší bod Jelšie
 - výška 782 m n. m.
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - poloha Vlachy
 - výška cca 530 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, rovnako tak v západnej časti podcelku Liptovská kotlina. Severný okraj kopíruje breh Liptovskej Mary a čiastočne aj vyrovnávacej nádrže Bešeňová a nachádzajú sa tu obce Galovany, Gôtovany, Malatíny a okrajovo i Vlachy.[3] Severnú hranicu vymedzujú Liptovské nivy, západným, južným aj východným smerom nadväzuje Ľubeľská pahorkatina, obe geomorfologické časti Liptovskej kotliny.[2]

Z Nízkych Tatier tečú Galovianskymi hájmi do Liptovskej Mary resp. Váhu viaceré vodné toky, medzi nimi Malatínka, Kľačianka, Dúbravka a Palúdžanka. Južným okrajom vedie cesta I/18 (RužomberokLiptovský Mikuláš), severným prechádza v trase diaľnice D1 Európska cesta 50 (ŽilinaKošice). V jej blízkosti je trasa železničnej trate Žilina – Košice, ktorá je významným spojením východu a západu krajiny.[3]

Ochrana územia upraviť

Južnou časťou Galovianskych hájov vedie ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry, ktoré zaberá najmä východnú časť tohto územia. Maloplošné, osobitne chránené lokality sa v tejto časti Liptovskej kotliny nevyskytujú.[3]

Turizmus upraviť

Táto časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti. Južné pobrežie Liptovskej Mary je využívané najmä milovníkmi rekreačného rybolovu a v lokalite Dechtáre je v blízkosti tradičnej reštaurácie malý prístav. Vzhľadom na odľahlosť územia od horských oblastí tu nie sú značené chodníky a jedinú výnimku tvorí   červeno značený chodník, vedúci od železničnej zastávky Vlachy cez Archeopark Havránok na Liptovský hrad.[3]

Referencie upraviť

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť