Brezno

mesto na Slovensku
O rovnomennom okrese pozri Brezno (okres).

Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, maď. Breznóbánya, nem. Bries, Briesen)[5] je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku. Mesto sa rozkladá v údolí horného toku rieky Hron vo východnej časti regiónu Horehronia, na juh od Nízkych Tatier a na sever od Slovenského rudohoria.

Brezno
mesto
Námestie generála Milana Rastislava Štefánika
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Časti Brezno mesto, Bujakovo,
Mazorníkovo, Rohozná,
Predné a Zadné Halny, Podkoreňová
Vodný tok Hron
Nadmorská výška 504 m n. m.
Súradnice 48°48′24″S 19°38′32″V / 48,806667°S 19,642222°V / 48.806667; 19.642222
Najvyšší bod
 - výška 2 043 m n. m.
 - súradnice 48°56′11″S 19°38′25″V / 48,936389°S 19,640278°V / 48.936389; 19.640278
Najnižší bod
 - výška 486 m n. m.
 - súradnice 48°48′42″S 19°35′58″V / 48,811667°S 19,599444°V / 48.811667; 19.599444
Rozloha 121,96 km² (12 196 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 866 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 162,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Primátor Tomáš Abel[3] (nezávislý)
PSČ 977 01, 977 03
ŠÚJ 508497
EČV (do r. 2022) BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Nám. gen. M. R. Štefánika 1
977 01  Brezno 1
E-mailová adresa info@Brezno.sk
Telefón 630 62 31, 630 62 36
Fax 630 62 29
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Brezno, Slovakia
Webová stránka: brezno.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Brezňan[4]

Polohopis upraviť

Mesto sa nachádza na brehoch Hrona v Breznianskej kotline, na pomedzí Nízkych Tatier a Veporských vrchov. Breznom vedie cesta I/66 od Banskej Bystrice na Poprad, I/72 od Rimavskej Soboty na Liptovský Hrádok a II/529 na Hriňovú. Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala tu križuje trať do Rimavskej Soboty.

Brezno je vzdialené 44 km východne od Banskej Bystrice, rovnako 44 km južne od Liptovského Hrádku, 29 km severozápadne od Tisovca a 38 km severne od Hriňovej.

Dejiny upraviť

  • Historické názvy mesta: Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya (1404), Brezna (1516), Breznobanya (1528), Brezno (1567), Brezno nad Hronom (1927), Brezno (1948)

Brezno má bohatú históriu spojenú s baníctvom a ťažbou farebných kovov. Najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna je bronzový poklad, pochádzajúci z 10. až 9. storočia pred našim letopočtom. Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku 1265 z listiny kráľa Bela IV. Mestské výsady mu udelil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou v roku 1380. Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ferdinand I. Habsburský v listine z roku 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.[6]

Najdôveryhodnejšími dokumentmi o vývoji sídla sú staré historické mapy, ktoré nám dokladajú, ako mesto rástlo a všestranne sa rozvíjalo. Prvá mapa Uhorska, na ktorej bolo zobrazené Brezno, pochádza z roku 1528 a jej autorom bol asistent ostrihomského arcibiskupa Lazarus Roseti, po ňom sa nazývala Lazarova mapa. Prvým slovenským autorom, ktorý zobrazil toto mesto vo svojej mape Zvolenskej stolice v roku 1736, bol všestranný učenec Samuel Mikovíny. Mesto v nej bolo zobrazené plošnou značkou, ktorá naznačuje tvar pôdorysu mesta. Mapa ešte neobsahovala podrobný zákres ciest, takže významnú dopravnú komunikáciu tvorila meandrujúca rieka Hron.[7]

Na podrobnejších vojenských mapách od druhej polovice 18. storočia už môžeme pozorovať podrobnú zástavbu miest aj s jednotlivými ulicami, v 19. storočí pribudla železnica. Výstavba železnice mala vplyv na hospodársky rozvoj regiónu, ako aj na pôdorysnú štruktúru mesta. Bola postavená pôvodná železničná stanica, ktorá bola v roku 1941 prestavaná a rozšírená. Súčasne s ňou bol postavený betónový most cez Hron. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Mesto začínalo mať agrárny charakter, keďže poľnohospodárstvo a remeslá sa stali základným zdrojom obživy obyvateľstva.[8]

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 mala pre územný rozvoj mesta veľký význam regulácia rieky Hron. Okrem toho celé mesto bolo elektrifikované a dobudovaný bol nový vodovod. To podnietilo vznik nových firiem a vstup nového priemyslu do mesta v povojnovom období. V roku 1938 tu bola umiestnená vojenská posádka, ktorá zvýšila význam mesta v rámci celého štátu.[7] Koncom 30. rokov 20. storočia žilo v meste približne 5 500 obyvateľov.

Po 2. svetovej vojne, po odstránení vojnových škôd, došlo k rozsiahlemu rozvoju priemyslu. V súvislosti s rozvojom strojárskej výroby došlo k zmene charakteru mesta. V rokoch 19471948 sa začala výstavba mostárne zameraná na produkciu stavebných žeriavova konštrukcií. Mostáreň v časoch hospodárskeho rozmachu v 70. rokoch 20. storočia zamestnávala viac ako 3 600 osôb, čo významne pomohlo rozvoju celého mesta. Podnietilo to bytovú výstavbu a územný rozvoj najprv západným smerom, v dnešných uliciach – Švermova, Laskomerského a neskôr aj ulicou Československej armády a aj južným smerom – výstavbou sídliska Mazorníkovo.

Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred 2. svetovej vojny. Od roku 1953 do roku 1960 malo Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku 1996.[8]

Po spoločenských zmenách v roku 1989 bola činnosť nosného priemyslu postupne utlmovaná až úplne zanikla. Začal sa rozvíjať cestovný ruch. Taktiež sa začali presadzovať menšie firmy a najmä veľké obchodné reťazce, čo sa prejavilo v rozšírení obchodných zón (najmä západným smerom na Valaskú). V meste aj v súčasnosti chýba strategický investor, ktorý by vytvoril dostatok pracovných miest, a tak prispel k všestrannému rozvoju miest a najmä k zníženiu nezamestnanosti.[7]

Geografia upraviť

 
Výhľad na mesto z prírodnej rezervácie Breznianska Skalka

Pre mesto je typický hornatý, bohato členitý povrch. Pohoria ako Nízke Tatry a Slovenské rudohorie zaberajú najväčšiu časť územia a lemujú centrálnu dolinu Hrona. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.[9]

Klíma upraviť

Brezno má mierne horské podnebie. Kotlinová poloha a ohraničenie územia okolitými pohoriami spôsobujú väčšiu kontinentalitu klímy. Rozličná expozícia svahov spôsobuje silné kolísanie teploty. Vplyv na podnebie má aj nadmorská výška.[10] S rastom nadmorskej výšky sa ochladzuje a pribúdajú zrážky. V zimnom období sa pravidelne vytvára súvislá snehová pokrývka. Priemerná ročná teplota Brezna je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm.[9] Brezno patrí medzi najmenej veterné lokality Slovenska, priemerná ročná rýchlosť vetra je len okolo 1 m/s. Ďalší dôležitý klimatický jav, ktorý sa prejavuje na počasí mesta je hmla.

Vodné toky upraviť

Zrážky a topiaci sneh sú dôležitým zdrojom pre vodné toky. Hlavný tok, ktorý odvodňuje územie mesta, je rieka Hron. Znamená to, že sa doň vlievajú všetky ostatné potoky a potôčiky. Má stredohorský režim odtoku.

  • Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.

Biota upraviť

Územie mesta je väčšinou odlesnené a má pestrý pôdny kryt, na ktorom prevládajú ilimerizované a nivné pôdy. Hnedá lesná pôda zaberá 38 % katastrálneho územia, rastú na nej ihličnaté a zmiešané lesy (smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, borovica lesná). V lesoch našli domov mnohé vzácne biotopy rastlinstva a živočíšstva (medveď hnedý, srna lesná, vlk dravý, jeleň lesný, líška hrdzavá, veverica stromová, orol skalný, jastrab lesný, ďateľ čierny a i.). Neďaleko mesta sa nachádza chránené nálezisko Breznianska Skalka. Vyhlásené bolo v roku 1981. Jej najvyšší vrch Skalka má výšku 861 m n. m. Zaujímavosťou je výskyt duba zimného zachovaného na kremencoch.[10]

Časti mesta upraviť

Ulice upraviť

  • 9. mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo

Obyvatelia Brezna sú zvyknutí nazývať ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod.

Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť

Okres Brezno patrí medzi hospodársky zaostalejšie regióny Slovenska. Najvýznamnejšími odvetviami sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a služby.

Poľnohospodárstvo dnes živí len 5 % obyvateľov mesta. V minulosti to bolo oveľa viac, aj keď kvôli zlým prírodným podmienkami bolo viac rozšírené lesníctvo a baníctvo. V Brezne je lúk a pasienkov viac ako polí. Príčinou je vlhké a chladné podnebie, neúrodné pôdy aj strmé svahy, ktoré by pri orbe ohrozila erózia. Najviac sa pestuje kukurica a lucerna ako krmivo pre zvieratá. Na výrobu potravín sa pestuje pšenica a kukurica, menej raž a jačmeň a už len veľmi málo zemiakov. V živočíšnej výrobe prevláda chov dobytka, oviec, kôz, ošípaných a hydiny. Pracuje tu aj niekoľko ekofariem, ktoré nepoužívajú umelé hnojivá.[7]

Priemysel nadväzoval v začiatkoch na baníctvo a hutníctvo. Veľa tovární po roku 1989 zaniklo. Dnes je v Brezne rozšírený najmä strojársky, drevársky a papierenský priemysel. V budúcnosti by tu mali vyrásť moderné priemyselné parky. S priemyslom súvisí energetika, ktorá využíva vodnú a slnečnú energiu. V roku 2010 bolo v meste postavených niekoľko solárnych elektrární.

Služby tvoria tzv. nevýrobné odvetvie hospodárstva. Zaraďujeme k nim bankovníctvo, finančníctvo, obchod, zdravotníctvo a školstvo. V Brezne boli zriadené 4 základné školy, 5 stredných škôl a dve pobočky vysokých škôl. Celý systém škôl dopĺňajú mnohé materské školy, umelecké školy a centrá voľného času. Zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov poskytuje Nemocnica s poliklinikou Brezno. Sieť obchodov zastupujú predajne potravín so zmiešaným tovarom (napr. Coop Jednota), špecializované obchody a veľkoobchodné reťazce ako Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a pod. Menšie postavenie má cestovný ruch. V roku 2011 sa v okrese Brezno ubytovalo len 44-tisíc návštevníkov. Centrom je mesto Brezno so starobylým historickým námestím.[7]

Doprava upraviť

 
Železničná stanica Brezno

Najdôležitejšími druhmi dopravy sú cestná a železničná. Významnou komunikáciou je cesta, ktorá spája Banskú Bystricu s Breznom. Mestom Breznom vedie železničná trať číslo 172 Banská Bystrica – Červená Skala. V pláne je výstavba južného obchvatu mesta, prvá etapa vedie od západného konca mesta v smere z Banskej Bystrice po Baldovský most, je dlhá dva a pol kilometra. Druhá etapa povedie ďalej smerom na Tisovskú cestu. Jej výstavba sa začala koncom roka 2020 a stále prebieha.[12] Trasovanie tretej etapy zatiaľ nie je vybraté (sú 3 varianty).Obchvat by mal končiť vo východnej časti v Zadných Halnách (záleží od výberu trasovania). Mestom prechádza cesta I. triedy 66 (Slovenská Route 66), ďalej cesta I. triedy 72 (smer Tisovec) a cesta II. triedy 529 (smer Hriňová).

Školstvo upraviť

  • Základné školy:
    • ZŠ s MŠ Pionierska 2
    • ZŠ s MŠ Karola Rapoša, Pionierska 4
    • ZŠ s MŠ Mazorníkovo
  • Základné umelecké školy:
    • ZUŠ Brezno
  • Špeciálne základné školy:
    • ŠZŠ Brezno, Mládežnícka 3
  • Stredné školy:
    • Gymnázium Jána Chalupku
    • Hotelová akadémia
    • Obchodná akadémia
    • SOŠ techniky a služieb (predtým SPŠ Brezno) vznikla zlúčením Strednej priemyselnej školy a Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.
    • Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
  • Vysoké školy: pobočka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave

Obyvateľstvo upraviť

Mesto Brezno má 19 866 obyvateľov (ku koncu roka 2022). Priemerná hustota zaľudnenia je 171 obyvateľov na km2. Počet obyvateľov aj hustota zaľudnenia stále klesajú z dôvodu nízkej natality a migrácie. Na území mesta žilo v minulosti okrem Slovákov mnoho Nemcov, ale boli tu aj Maďari, Česi, Bulhari, Taliani, Poliaci, Srbi a príslušníci iných národností. Dnes sa viac ako 90 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, po nich nasledujú Maďari a Česi. Viac ako polovica populácie mesta vyznáva rímskokatolícku cirkev.[7]

Národnostné zloženie (z roku 2001): Slováci 92,8 %, Maďari 0,2 %, Česi 0,8 %, Rómovia 4,6 % a ostatní 1,6 %.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 68,89 %, Evanjelici 8,47 %, Gréckokatolíci 0,98 %, Svedkovia Jehovovi 0,53 %.

Politika upraviť

 
Mestský úrad, pohľad zo Štefánikovho námestia
 
Morový stĺp v centre mesta

Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je primátor. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Primátor sa volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2014 nezávislý kandidát Tomáš Ábel. Funkciu primátora mesta zastáva 3. volebné obdobie.[13]

Orgánom samosprávy mesta je Mestské zastupiteľstvo mesta Brezna. Ide o zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta. Počet volebných obvodov a počet poslancov mestského zastupiteľstva na celé volebné obdobie sa určuje pred voľbami podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie poslancov Mestského zastupiteľstva Brezna je štyri roky a končí sa zložením sľubu novozvolených poslancov.[14]

Mestský úrad je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom.[15] Prednostkou mestského úradu je Mgr. Zuzana Ďurišová.[16]

Symboly mesta upraviť

Symbolmi mesta Brezna sú erb, vlajka a pečať. Brezniansky erb sa podobá na erb Uhorska za vlády Anjouovcov. Jeho podobnosť svedčí o tom, že pochádza z konca 14. storočia, keď panovník Ľudovít I. Veľký z Anjou udelil Breznu mestské privilégiá.[17]

Kultúra upraviť

Pamiatky upraviť

Brezno je vďaka zachovanému historickému urbanizmu pamiatkovou zónou.[18] Dominuje mu obdĺžnikové námestie generála Milana Rastislava Štefánika, jedno z najväčších na Slovensku.

Sakrálne pamiatky upraviť

  • Piaristický kláštor, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena L z rokov 1694 - 1713.[21] Súčasťou komplexu kláštora je aj kaplnka, kde sa nachádza tabuľová maľba sv. Barbory, neskorogotická práca z konca 15. storočia. Ďalej je tu umiestnená aj socha Madony s dieťaťom, polychrómovaná drevorezba z rovnakého obdobia. Tzv. „kostolčok“ sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte (1673 – 1856). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza gotického oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná skulptúra Panny Márie a tabuľové obrazy sv. Barbory a sv. Doroty. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku 2007 (450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa.
  • Synagóga, centrálne orientovaná historizujúca stavba z rokov 1900-1902.[22] Fasáda synagógy je rámovaná nárožnými vežicami, dominuje jej rizalit s výraznou kopulou, ktorá z neho vystupuje. Fasáda je členená horizontálnym pásovaním. Obnova stavby sa uskutočnila v roku 2015, slúži na kultúrne účely.

Ostatné pamiatky upraviť

  • Mestská veža, klasicistická 31 m vysoká zvonica na pôdoryse štvorca s manzardovou strechou z roku 1830.[23] Nachádzajú sa tu tri zvony, jeden z roku 1780 a dva z roku 1924. Fasáde veže dominuje vysoký pilastrový rád, prízemná úroveň je členená pásovaním. Je dominantou a symbolom súčasného mesta. Slúžila ako zvonica a strážnica. Aktuálne v mestskej veži nájdete stálu expozíciu zvonárovej izby, spomienkovú miestnosť M. R. Štefánika, historické zvony a Infocentrum s kaviarňou.[24]
  • Radnica, dvojpodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku 1779.[25] Stavbe dominuje rizalit členený pilastrami, ukončený štítom s tympanónom. Nachádza sa uprostred štvorcového námestia, vedľa katolíckeho kostola. Dnes tu sídli Horehronské múzeum, ktoré si v roku 2020 pripomenulo okrúhle 60. výročie založenia.
  • Renesančný meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.[26] Fasáda je dekorovaná iluzívnym kvádrovaním ríms a portálu, okná majú maľované šambrány, nachádzajú sa tu fragmenty maľovaných nápisov.

Divadlo upraviť

V Brezne už dlhé roky pôsobí Divadelný súbor Jána Chalupku. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla. Patrí medzi najstaršie a najaktívnejšie amatérske divadelné súbory na Slovensku.

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival Divadelná Chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.

Hudba upraviť

Šport upraviť

 
Aréna Brezno – Zimný štadión Ladislava Horského
  • Športový klub Brezno,
  • Airsoftový team
  • HK Brezno
  • FK Brezno
  • Volejbalový klub MŠK Brezno
  • Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
  • Športovo-strelecký klub MŠK Brezno
  • Klub slovenských turistov Brezno
  • Slovenský cykloklub Ďumbier
  • Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
  • Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
  • Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
  • Plavecký klub ŠK Flipper

Rozhľadňa upraviť

V auguste 2021 mesto otvorilo novú rozhľadňu. Jej výstavba bola posunutá kvôli pandemickej situácii.[27] Nachádza sa v lokalite Horné lazy.[28] Rozhľadňa je prístupná náučným chodníkom a cyklistickou cestou. V zime k nej vedú bežkárske trate.[29] Investorom rozhľadne za takmer 440 000 eur je mesto, približne osminou sa na nej podieľal aj Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhľadňa s výškou 40 metrov je jednou z najvyšších na Slovensku.[30]

Pravidelné podujatia upraviť

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo Slovenska a zo zahraničia. Organizuje sa súťaž kresleného humoru – Bomburova šabľa. Každoročne sa koncom mája organizujú Dni mesta Brezna. Počas leta sa usporadúvajú akcie v rámci Breznianskeho kultúrneho leta, ktorého pomyselným vyvrcholením sú Bomburove dni. Koncom novembra sa každý rok koná aj Ondrejský jarmok, ktorý sa konal už 532. krát (k roku 2022).

Kulinárske špeciality upraviť

  • Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja.

Zaujímavosti upraviť

  • Obyvatelia Brezna sú prezývaní Hugáni. Jedna z verzií, odkiaľ prezývka pochádza, je z časov protihabsburských povstaní, keď boli do stredoslovenských banských miest vyslané žoldnierske posádky, aby ich bránili pred povstalcami. Hovorí sa, že medzi žoldniermi boli ubytovaní aj hugenoti (prívrženci Kalvínskeho učenia vo Francúzsku). Obyvatelia mesta ich neznášali pre ich výstredné a neslušné správanie. Keď z mesta odišli, Brezňania si osvojili pomenovanie hugenot ako nadávku. Iná verzia tvrdí, že francúzski žoldnieri drancovali v breznianskej uličke Lutetia (meno pravdepodobne pochádza od samotných žoldnierov), ibaže obyvatelia sa bránili a Francúzom to pripomínalo správanie hugenotov. Traduje sa, že praví hugáni bývajú len v Uličke, dnes Ulica Československej armády.[31][17]
  • Najvyšší pomník Brezna stojí na námestí a vyobrazuje M. R. Štefánika. Základný kameň pomníka bol položený v roku 1928 k 10. výročiu založenia ČSR. Odhalený bol pri 10. výročí Štefánikovho úmrtia. Pomník bol z námestia odstránený v roku 1952 z politických dôvodov, následne bol dlhé roky ukrývaný. 5. mája 1990 bol reinštalovaný na pôvodné miesto, kde stojí dodnes. Kópia sochy stojí v partnerskom francúzskom meste Meudon.[17]
  • Významnou osobnosťou mesta Brezno bol Štefan Libič, narodený v Braväcove v roku 1931. Obyvatelia ho familiárne volali ujo Libič a bol známy svojou neutíchajúcou vášňou pre okolitú prírodu. Do roku 2019 upravil a udržiaval stav 30 vodných prameňov. Dnes stojí jeho podobizeň vyrezaná z dreva nad nemocnicou v lokalite Banisko. Autorom sochy uja Libiča je kalamenský rezbár Michal Trnovský.[32]

Osobnosti mesta upraviť

Rodáci upraviť

Pôsobili tu upraviť

Čestné občianstvo upraviť

Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí, udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali:

  • Ernest Bielik (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti fašizmu a osobitne za oslobodenie mesta Brezna.
  • Nikolaj Semionovič Radul (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Alexej Michajlovič Sadilenko (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Ladislav Ťažký (1997) – rodák z Čierneho Balogu, slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach.
  • Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta Meudon. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.
  • Ivan Bella (1999) – prvý slovenský kozmonaut, titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete
  • Hervé Marseille (1999) – starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Vladimír Valach (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov.
  • Ľudovít Petránsky (2003) – univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.
  • Jaroslav Siman (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou, ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu.
  • Zlatica Balažovjech – Klincová (2005) – akademická maliarka
  • Ladislav Bartko (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ
  • Pavol Datko (2006) – rodák z Čierneho Balogu, kanadský občan
  • Joseph Nivet a Barbara Nivet, rod. Striešová in memoriam (2007) - ocenenie udelené za rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov v oblasti školstva, kultúry
  • nár. umelec Ladislav Chudík (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí, za vysoko profesionálnu hereckú činnosť, šírenie slovenského jazyka doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými umeleckými a hereckými výkonmi
  • Adriana Karembeu, rod. Sklenaříková (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna a Slovenska vo svete, za verejno-prospešnú činnosť a za činnosť spojenú s ochranou základných ľudských práv a slobôd
  • Samuel Brečka (2009) - ocenenie udelené za celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o obohatenie ľudského poznania a propagáciu mesta Brezna doma i v zahraničí
  • Ján Grexa (2009) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania v oblasti histórie športu a olympionizmu
  • Pavel Louda (2009) - starosta družobného mesta Nový Bydžov, ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna v zahraničí

Partnerské mestá upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Brezňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
  6. BREZNO, Mesto. História mesta [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  7. a b c d e f ČIŽMÁROVÁ, Katarína a KOL. Editor: RNDr. Martina Škodová. Regionálna geografia Horného Pohronia. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta prírodných vied. Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie. Tlač: VKÚ, Vojenský kartografický ústav, Harmanec., 2013. ISBN 978-80-557-0585-9. S. 84.
  8. a b DONOVALOVÁ, Katarína. Zodpovedný redaktor: Mgr. Peter Klinec. Z histórie obcí Banskobystrického a Breznianskeho regiónu: výberová regionálna bibliografia. 1. vyd. Banská Bystrica : Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Tlač: Merkantil s.r.o., 2006. ISBN 80-88783-39-9. S. 162.
  9. a b BREZNO, Mesto. O meste [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  10. a b Referaty.sk - Brezno [online]. referaty.centrum.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  11. O meste [online]. Mesto Brezno, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  12. ŠODOR, František. Obchvat Brezna sa opäť presúva [online]. Správy RTVS, 2023-03-21, [cit. 2023-06-18]. Dostupné online.
  13. BREZNO, Mesto. Primátor [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  14. BREZNO, Mesto. Mestské zastupiteľstvo [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  15. BREZNO, Mesto. Mestský úrad [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  16. BREZNO, Mesto. Prednostka [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  17. a b c KOVÁČIK, Milan. BREZNO - sprievodca históriou a súčasnosťou. [s.l.] : [s.n.], 2020. ISBN 978-80-570-2154-4. S. 141.
  18. Zásady ochrany PZ Brezno [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia panny Márie [online]. Oficiálne stránky mesta Brezno. Dostupné online.
  20. Evanjelický a.v. kostol [online]. Oficiálne stránky mesta Brezno. Dostupné online.
  21. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  22. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  23. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  24. BREZNO, Mesto. Infocentrum vo zvonici [online]. www.brezno.sk, [cit. 2023-06-18]. Dostupné online. (slovak)
  25. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  26. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  27. Nad Breznom vyrastá vyhliadková veža: Kedy by mala byť prístupná? [online]. brezno.dnes24.sk, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  28. TASR. V Brezne už inštalujú konštrukciu vyhliadkovej veže. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-14. Dostupné online [cit. 2021-03-14].
  29. TASR. Kolaudáciu takmer najvyššej vyhliadkovej veže na Slovensku plánuje Brezno v lete. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-06-14. Dostupné online [cit. 2021-03-14]. ISSN 1336-197X.
  30. HOLZER, Lukáš. ROZHĽADŇA BREZNO » Vyhliadka Horné lazy [online]. 2021-11-28, [cit. 2023-06-18]. Dostupné online.
  31. Brezno chce obnoviť tradíciu hugánskych trhov [online]. mybystrica.sme.sk, [cit. 2023-06-18]. Dostupné online.
  32. Brezňanom zanechal poklad. Na Banisku mu za to odhalili sochu [online]. www.brezno.sk, [cit. 2023-06-18]. Dostupné online. (slovak)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezno

Externé odkazy upraviť