Slovenské rudohorie
Slovenské rudohorie (zastarano Slovenské Krušnohorie) je krajinná oblasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov, Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako Spišsko-gemerské rudohorie[1].
Slovenské rudohorie | |
geomorfológická oblasť | |
Roháčka, krajinný celok Čierna hora
| |
Štáty | Slovensko, Maďarsko |
---|---|
Regióny | Košický, Banskobystrický |
Nadradená jednotka |
Vnútorné Západné Karpaty |
Susedné jednotky |
Fatransko-tatranská oblasť Slovenské stredohorie Lučensko-košická zníženina Podhôľno-magurská oblasť |
Podradené jednotky |
Čierna hora Revúcka vrchovina Rožňavská kotlina Slovenský kras Spišsko-gemerský kras Stolické vrchy Veporské vrchy Volovské vrchy |
Najvyšší bod | Stolica |
- výška | 1 476 m n. m. |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pohorie bolo pomenované podľa bohatých zásob nerastných surovín.[2]
Základné údaje
upraviť- Najvyšší vrch: Stolica (1 476 m n. m.)
- dĺžka: cca 140 km
- šírka: cca 40 km
- rozloha: cca 4 000 km²
Má masívny, často plošinový reliéf. Na rozdiel od iných pohorí na Slovensku má len jednu (aj to malú) kotlinu a hornatý charakter len na juhu.
Vďaka svojej pestrej geologickej stavbe bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych rúd, ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba sideritu v Nižnej Slanej sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba nerudných surovín, ako sú magnezit a mastenec.
Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.
Polohopis
upraviťDelenie
upraviťPodľa aktuálneho geomorfologického členenia sa Slovenské rudohorie delí na tieto podcelky[3]:
- Veporské vrchy
- Spišsko-gemerský kras
- Stolické vrchy
- Revúcka vrchovina
- Rožňavská kotlina
- Slovenský kras
- Volovské vrchy
- Čierna hora
Podľa staršieho orografického členenia Slovenska [4] sa položka "Podsústava Slovenského rudohoria" resp. "Slovenské rudohorie (podsústava)" delí nasledovne:
- Slovenské rudohorie [t. j. v užšom zmysle]
- Slovenský kras
- Rožňavská kotlina
Podľa iného staršieho orografického členenia [5] sa Slovenské rudohorie člení nie ako dnes horizontálne, ale vertikálne na:
Podobne v delení Karpát podľa J. Kondraciego (ktoré samostatnú položku nazvanú „Slovenské rudohorie“ neobsahuje) sú jednotlivé položky spolu zodpovedajúce Slovenskému rudohoriu tak, ako je vymedzené v aktuálnom geomorfologickom členení Slovenska, územne vymedzené nasledovne [6]:
- Veporské rudohorie: Balocké vrchy a Sihlianska planina [to sú časti Veporských vrchov]+ západná časť Revúckej vrchoviny + západná časť Stolických vrchov + (?) najzápadnejšia časti Muránskej planiny [to je časť Spišsko-gemerského krasu])
- Gemerské rudohorie: východná časť Revúckej vrchoviny + východná časť Stolických vrchov + celá [(?) skoro celá] Muránska planina [to je časť Spišsko-gemerského krasu] + Fabova hoľa [to je časť Veporských vrchov] + (?) západná časť Havraních vrchov [to je časť Volovských vrchov])
- Spišské rudohorie: Volovské vrchy [(?) bez západnej časti Havraních vrchov] + Čierna hora (pohorie na Slovensku) + Rožňavská kotlina + Medzevská pahorkatina [to je časť Košickej kotliny])
- Slovenský raj: štandardné vymedzenie
- "Kras Słowacko-Węgierski": Slovenský kras (v štandardnom vymedzení) + pokračovanie Slovenského krasu v Maďarsku
Referencie
upraviť- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ OECD. OECD Performance Environmental Reviews (Slovak version) Slovak Republic [online]. [Cit. 2016-01-08]. Dostupné online. (Slovensko) str. 31
- ↑ Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ orografické členenie Slovenska
- ↑ pozri napr. Slovenský národopis: časopis Slovenskej akadémie vied, XIII, 1965, str. 225
- ↑ Fyzickogeografické členenie Slovenska
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenské rudohorie