Čierny Balog
Čierny Balog je obec na Slovensku v okrese Brezno.
Čierny Balog | ||
obec | ||
Železničná stanica Čiernohronskej železnice
| ||
|
||
Štát | ![]() | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Brezno | |
Región | Horehronie | |
Vodné toky | Čierny Hron, Vydrovo | |
Nadmorská výška | 555 m n. m. | |
Súradnice | 48°44′50″S 19°39′22″V / 48,747222°S 19,656111°V | |
Rozloha | 147,1 km² (14 710 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 4 916 (31. 12. 2024) [2] | |
Hustota | 33,42 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1607 | |
Starosta | Michal Vetrák[3] (nezávislý) | |
PSČ | 976 52 | |
ŠÚJ | 508527 | |
EČV (do r. 2022) | BR | |
Tel. predvoľba | +421-48 | |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Závodie 2/2 976 52 Čierny Balog | |
E-mailová adresa | poslať email | |
Telefón | 048 / 630 43 10 | |
Fax | 048/630 43 29 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Čierny Balog | ||
Webová stránka: ciernybalog.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
upraviťRozľahlá obec sa nachádza v srdci Veporských vrchov, asi 4 km južne od Brezna. Tvorí ju 13 osád, situovaných pozdĺž toku Čierneho Hrona a v priľahlých údoliach, obkolesených hustými lesmi. Rieka tvorí os územia a pokračuje severozápadným smerom k Hroncu, kde sa vlieva do Hrona.
Z Hronca až po osadu Dobroč rieku lemuje úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorá v čase najväčšieho rozmachu dosahovala dĺžku takmer 132 km. Obcou prechádza cestná spojnica II/529 z Brezna cez sedlo Tlstý javor do Hriňovej.
Osady
upraviťObec má 13 osád[4]: Krám, Jergov, Balog, Závodie, Vydrovo, Medveďovo, Dolina, Fajtov, Komov, Látky, Jánošovka, Pustô a Dobroč.
Dejiny
upraviťOsídľovanie okolia Čierneho Balogu vo väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí, kedy do oblasti Horehronia prišli valašskí pastieri. O storočie neskôr sa tu začali usadzovať drevorubači, ktorí tu už okolo roku 1550 ťažili drevo pre potreby baní a hút. Prvá písomná zmienka o osade v údolí pochádza z 11. júna 1607.
Najstaršou osadou obce je Krám (z nem. obchod, sklad), ktorá vznikla okolo roku 1563 ako základňa drevorubačov so sídlom ich majstra a skladmi náradia i potravín. Okrem ťažby dreva a jeho splavovania sa obyvatelia venovali i poľnohospodárstvu a chovu dobytka a oviec. Postupne začali vznikať nové pasienky a časom aj osady, ktoré využívali novovzniknuté plochy na vznik obydlí, bližšie pri zdrojoch dreva a železnej rudy.
Osada Jergov v blízkostí štôlní na železnú rudu sa spomína v roku 1615, následne vznikla osada Balog, ktorá sa časom stala centrom drevorubačov. Rozširovanie pokračovalo Závodím, Medveďovom, Fajtovom, Komovom a ďalšími. Podľa tmavých usadenín v rieke dostala názov Čierny Hron a osadám sa v 18. storočí začalo podľa vtedy najväčšej osady hovoriť Čiernohronský Balog. Postupne s rozmachom drevorubačstva, ťažby rudy, no aj poľnohospodárstva, pastierstva a remesiel rástol aj počet obyvateľov a v 70. rokoch minulého storočia dosahoval počet 6400. Populácia Čierneho Balogu poklesom ťažby a zánikom pracovných príležitostí postupne klesla na terajších približne 5100 obyvateľov.
Obyvatelia obce sa v roku 1944 vo veľkom počte zapojili do Slovenského národného povstania a obec bola v októbri – novembri terčom nacistických represálií. V okolí obce operovali oddiely 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina, partizánskeho zväzku Chruščov a jednotky 2. čs. paradesantnej brigády. Dňa 28. januára popoludní ustupovalo po rozbití v Klenovci smerom na obec asi 700 nemeckých vojakov 309. streleckého pluku 208. divízie. Obecná milícia a partizáni boli zalarmovaní horárom Jánom Danišom hlásiacim asi 100 Nemcov. Napriek zisteniu, že Nemci sú v prevahe, sa miestna milícia a partizáni postavili na odpor a podarilo sa im 28. januára Nemcov pri osade Dobroč odraziť. To povzbudilo celú obec, ktorej občania sa masovo zapojili buď do obrany, alebo do spriechodňovania cestu dolinou Šaling, kadiaľ sa očakával postup Červenej armády. Vhodným manévrovaním sa obrancom pod velením rodáka por. Antona Kupca – Múranicu podarilo odraziť viacero nemeckých útokov, vrátane útoku dolinou Hronca, kadiaľ útočila ďalšia nemecká rota na balockú osadu Krám. 29. januára 1945 okolo 11. hod. do Čierneho Balogu vstúpili prvé oddiely Červenej armády a do večera bola oslobodená celá obec.[5]
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej v osade Čierny Balog, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1804. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1753.[6]
- Rímskokatolícky kostol premenenia Pána v osade Dobroč, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1936.
- Úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorú začali budovať v roku 1908. Na prelome tisícročí začali Lesy SR vo Vydrovskej doline budovať Lesnícky skanzen s expozíciami zameranými na ťažbu a spracovanie dreva, obhospodarovanie lesa a život drevorubačov.
-
Kostol Panny Márie Nanebovzatej
-
Kostol premenenia Pána
-
Čiernohorská železnica
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Jozef Dekret-Matejovie (* 1774 – † 1841), priekopník v obnove lesov, zakladateľ moderného lesného hospodárstva
- Róbert Albert Gottier (* 1897 – † 1968), Organizátor triednych bojov, protifašistického hnutia a SNP na Horehroní. Podpredseda Národného zhromaždenia (1945 - 1954)
- Gustáv Papp (* 1919 – † 1997), operný spevák
- Ladislav Ťažký (* 1924 – † 2011), prozaik, publicista, dramatik a scenárista
- Jozef Kliment (* 1928 – † 2007), poľnohospodársky odborník, vysokoškolský profesor
- Anton Auxt (* 1931 – † 1987), pedagóg a matematik
- Anton Dekrét (* 1932), matematik a vysokoškolský pedagóg
- Peter Kováčik (* 1936), prozaik, dramatik a filmový scenárista
- Tibor Šagát, (* 1942), lekár a politik
- Viktor Pečovský (* 1983), reprezentant Slovenska vo futbale a v súčasnosti hráč MŠK Žilina
- Paulína Bátovská Fialková (* 1992), biatlonistka
- Ivona Fialková (* 1994), biatlonistka
Ocenenia
upraviťMinister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Partnerské mestá
upraviť- Týniště nad Orlicí, Česko (1973)
Referencie
upraviť- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ http://www.ciernybalog.sk/historia.phtml?id3=35064 Osady obce
- ↑ KOVÁČIK, Milan. Čierny Balog v Slovenskom národnom povstaní. Banská Bystrica : A grafik s.r.o., 2014.
- ↑ Čierny Balog [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny Balog
Externé odkazy
upraviť- Oficiálny web
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci