Čiernohronská železnica

Čiernohronská železnica (skr. ČHŽ; staršie názvy: Hronecká štátna lesná železnica, Čiernohronská lesná dráha, skr. Č.H.L.D., Fekete Garamvölgyi Vasút, skr. F. G. V.)[2] je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm v povodí Čierneho HronaSlovenskom rudohorí. Premáva na trasách ChvatimechHronecČierny Balog, Čierny Balog – Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč.

Čiernohronská železnica
Mapa trate
Mapa trate
Základné informácie
Číslo trate902[1]
PrevádzkovateľČiernohronská železnica n.o.
Otvorenie8. január 1909
(115 rokov a 198 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Max. sklon70 ‰ [2]
Max. rýchlosť20 km/h [3]
Priebeh trate
Unknown route-map component "KBHFxa"
4 Dobroč
Stop on track
3 Dobroč-Sihla
Stop on track
2 Pusté
Unknown route-map component "hKRZWae"
Čierny Hron
Stop on track
2 Jánošovka-ZŠ
Stop on track
1 Jánošovka-Vepor
Stop on track
1 Jánošovka-Panský dvor
Straight track Unknown route-map component "KBHFxa"
3 Vydrovo-Korytárske
Straight track Stop on track
2 Lesnícky skanzen
Unknown route-map component "hKRZWae" Unknown route-map component "hKRZWae"
Čierny Hron
Unknown route-map component "ABZg+l" One way rightward
Station on track
0
0
Čierny Balog
Stop on track
2 Krám
Stop on track
3 Nový Krám
Stop on track
5 Šánske
Stop on track
7 Svätý Ján
Unknown route-map component "eABZg+l"
(bývalá vetva v Kamenistej doline)
Unknown route-map component "hKRZWae"
Čierny Hron
Unknown route-map component "eABZgl"
(bývalá vetva na Osrblie)
Stop on track
9 Hronec námestie
Stop on track Unknown route-map component "ENDEa"
10 Hronec zlieváreň
Stop on track Straight track
11 Valaská-obec
Station on track Straight track
12 Chvatimech ŽSR prestup
Unknown route-map component "KRZu" Unknown route-map component "ABZql"
ŽSR 172 Banská Bystrica – Červená Skala
Unknown route-map component "hKRZWae"
Hron
Unknown route-map component "KBHFxe"
12 Podbrezová-Chvatimech
Unknown route-map component "exKBHFe"
(bývalá st. Podbrezová-Štiavnička)

Bola značne rozvetvená, historicky najväčšiu celkovú dĺžku siete dosahovala po druhej svetovej vojne, 131,98 km.[2] Pred zrušením dopravy v roku 1982 bolo v prevádzke ešte 36 km trate.[2] Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hrona a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR.[4][5][6] Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.[7] V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.[8]

Do zahájenia hlavnej sezóny 30. júna vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie.[9] Počas hlavnej sezóny medzi 1. júlom a 1. septembrom premávajú denne: 8 párov medzi Čiernym Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a výhybňou Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.[10]

Plánované je prevádzkovanie regionálnej dopravy s ponechaním muzeálnej, elektrifikácia hlavnej trate s perspektívou obnovy odbočky do Osrblia a výstavby ďalších regionálnych tratí (Čiernohronská elektrická železnica, skratka ČHEŽ).[11][12]

 
Pohľad na trať priemyselnej železničky Podbrezová – Hornec v roku 1902, v pozadí obec Valaská

Samotnej Čiernohronskej železnici predchádzala priemyselná železnica v areáli železiarní v Podbrezovej. Časopis Osterreichische Zeitschrift für Berg und Hütten už v roku 1853 uvádza, že výrobné dielne železiarní boli poprepájané koľajami, pričom vagóny boli ťahané koňmi. Po vytvorení Hroneckého priemyselného komplexu prestala konská trakcia postačovať a v roku 1878 sa začalo s budovaním spojenia železiarní v Podbrezovej so zlievarňami v Hronci železnicou s rozchodom 750 mm. Trať v Podbrezovej prekračovala Hron a po jeho ľavom brehu viedla k Chvatimechu. Skalný ostroh pri dnešnej zastávke Chvatimech prechádzala takmer 100 metrov dlhým tunelom, z oboch strán uzatvárateľným drevenými vrátami (s výnimkou neskoršieho tunela na vlečke TEŽ vo Vyšných Hágoch z roku 1935 šlo pravdepodobne o jediný tunel na úzkorozchodných železniciach na území dnešného Slovenska). Za Chvatimechom trať pokračovala pozdĺž Čierneho Hrona až do starého závodu v Hronci. Riadna prevádzka na úseku začala 25. októbra 1879 a 25. novembra bola zaznamenaná aj prvá preprava osôb. Náklady na stavbu boli 60 tisíc zlatých a tri lokomotívy dodali strojárne Karl Kachelmann & Sohn v dnešných Vyhniach pri Banskej Štiavnici. Kachelmannova strojáreň ani samotné železiarne v Podbrezovej v tom čase ešte nemali napojenie na uhorskú železničnú sieť (MÁV), lokomotívy boli preto do Podbrezovej privezené volskými poťahmi.[13][14]

Plánovanie trasy lesnej železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva.[15] Rozpracovaných bolo celkovo 8 variantov vedenia trate, vrátane rôznych pripojení na železnice MÁV. V jednom z variantov sa uvažovalo aj o vybudovaní normálnorozchodnej trate až do Čierneho Balogu, pre výšku nákladov však variant nebol realizovaný. Nakoniec bolo rozhodnuté ponechať ako pripojovaciu stanicu Podbrezovú, v úseku Hronec – Podbrezová využiť už existujúcu závodnú trať železiarní a až v Hronci na ňu napojiť vlastnú lesnú železnicu do Čierneho Balogu. Rozdielu rozchodov oboch tratí (závodná 750 mm, lesná 760 mm) nebola pravdepodobne prikladaná dôležitosť, rozchod bol neskôr postupne zjednotený na 760 mm.[13]

Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[15] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas prvej svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky Fekete Garamvölgyi Vasút („Železnica v údolí Čierneho Hrona“). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka do obce Sihla (890 m n. m.) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.[15]

Záchrana železnice

upraviť

V roku 1981 posledný výpravca z Hronca, Klement Auxt založil miestnu organizáciu Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, aby mohli železnicu zapísať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[16] V lete 1983 začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.[15] V dobrovoľníckych táboroch pracovalo aj 400 ľudí za leto, časť z nich v továrňach a časť na oprave železnice. Tábory si mohli na seba zarobiť.[16]

Pri záchrane železnice boli aj ľudia z URBIONu, zaoberajúci sa územným plánovaním, ktorí mali za úlohu vypracovať územný plán Čierneho Balogu a zapáčila sa im železnica. Po Nežnej revolúcii pripadol nehnuteľný majetok 7 obciam, tie ho potom symbolicky prenajali organizácii.[16]

Obnovená prevádzka

upraviť
 
Obnova trate vo Vydrovskej doline dobrovoľníkmi okolo roku 2000
 
Vlak z Hronca do Čierneho Balogu vedený lokomotívou U34.904 „Joy“ v roku 2018

Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992.[17] Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec.[15] V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke.[11] ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.[18] Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.[18]

K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km.[17][15] V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[18] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.[8] V letnej sezóne 2012 premávalo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.[19]

V sezóne 2021 vlaky premávajú z Čierneho Balogu na tri smery: do Výdrova, na Dobroč (4km) a na Šánské (5km). Na posledných dvoch premávajú v prázninovej dobe denne parné vlaky. Úsek Šánske – Chvatimech je mimo pravidelnú prevádzku kvôli opotrebovaniu trate.[20]

Čiernohronskú železnicu prevádzkuje nezisková organizácia Čiernohronská železnica sídliaca v Čiernom Balogu. Oficiálny názov špeciálnej dráhy je Čiernohronská úzkorozchodná železnica, Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo. Povolenie Dopravného úradu na túto trasu je od januára 2011.[21] Na železnici pracujú dvaja stáli zamestnanci, zvyšok personálu sú dobrovoľníci. Železnica zarába z dvoch mesiacov prázdnin a z dvoch mesiacov školských výletov pred a po prázdninách. Neuživí sa však len ako turistická atrakcia.[16]

Budúcnosť

upraviť

Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie[22][23] premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).[11]

Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.[11] ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.[11] Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí majú byť prevádzkové strediská.[11] V spolupráci s banskobystrickým VÚC bol v roku 2012 pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.[15]

22. augusta 2019 Banskobystrický samosprávny kraj Uznesením č. 210/2019 schválil zámer „Revitalizácia Čiernohronskej doliny“. Cieľom zámeru je obnoviť pravidelnú celoročnú prevádzku vlakov z Chvatimechu do Dobroča a ich zaradenie do integrovaného dopravného systému kraja.[24][25] Verejná doprava by mala byť prevádzkovaná na 17 km z 20. Železnica by mala odviesť maximálne tisíc ľudí denne. Začiatok prevádzky by mal byť 1. mája 2025.[16][26]

V lete 2022 došlo k vyostreniu sporu s podnikateľom Jozefom Garbiarom, ktorý vlastní pozemky pod bývalou pílou Jánošovka, cez ktoré vedie trať na Dobroč a na ktorých plánuje výstavbu rodinných domov. 8. júna došlo na pozemku k požiaru, pri ktorom bola zničená budova so stacionárnym parným strojom z píly. V rovnaký deň bol na viaceré koľaje železničky bagrom navozený štrk. Či je trať prevádzkovaná legálne by malo rozhodnúť Ministerstvo dopravy.[27][28][29]

Elektrická trakcia

upraviť
 
Elektrický vozeň BDe 4/4 s riadiacim vozňom Bt úzkokoľajky Waldenburgerbahn v obci Hölstein v roku 2019

V apríli 2020 železnica vyhrala súťaž o nadobudnutie 17 električkových vozňov a infraštruktúry z úzkokoľajky Waldenburgerbahn v kantóne Bazilej-vidiek vo Švajčiarsku, ktorá realizuje zmenu rozchodu trate z doterajších 750 na 1 000 mm. Vozne majú byť na ČHŽ využité pre projekt modernizácie verejnej dopravy v doline Čierneho Hrona s perspektívou možného budúceho predĺženia do Brezna a prepojenia Podbrezovej a Brezna s lokalitami na južnej strane Chopku (Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Tále, Krpáčovo).[30][31]

Ide o 7 elektrických vozňov BDe 4/4 pre rozchod 750 mm a napájaciu sústavu 1 500 V DC, vyrobených v rokoch 1985 – 1986 (č. 11 – 14) a 1992 – 1993 (15 – 17) a 10 riadiacich vozňov Bt z rokov 1985 – 1986 (111 – 114) a 1993 (115 – 120). Vozidlá boli vyrobené firmami Schindler WaggonPrattelne a Schweizerische Industrie-Gesellschaft (SIG) v Neuhausene, elektrickú výzbroj dodala Brown, Boveri & Cie.Badene. Ich maximálna rýchlosť je 75 km/h, dĺžka cez nárazníky 18 200 mm a hmotnosť elektrického vozňa 24 t. ČHŽ za vozne zaplatila celkovo 80 tis. CHF, pričom odhadovaná hodnota porovnateľných nových vozňov je približne 51 miliónov eur. Zmluva o predaji bola podpísaná 3. apríla 2020 s tým, že vozne zostanú v prevádzke vo Švajčiarsku až do začiatku modernizácie trate, ktorá začala 5. mája 2021.[32][33]

29. a 30. apríla 2021 boli vozne v Bazileji naložené na riečne lode a preplavené po Rýne, Mohane, mohansko-dunajským prieplavom a po Dunaji do Bratislavy, kde boli 10. a 12. mája preložené na plošinové vozne a presunuté dvoma lokomotívami radu 742.71 dopravcu CER do Hronca. 14. mája boli zložené na koľajisko ČHŽ.[34][35]

Pred uvedením električiek do prevádzky však bude nutné trať rekonštruovať a eventuálne v nejakom rozsahu elektrifikovať. Náklady na zatrolejovanie celej trate Chvatimech – Dobroč sú odhadnuté na približne 2 mil. eur. Alternatívou úplnej elektrifikácie je úprava elektrických vozňov na akumulátorovú prevádzku.[36] Rekonštrukcia trate by mala stáť približne 10 mil. eur. Pre električky je tiež plánované nové depo na mieste bývalej píly Jánošovka.[16][36]

V novembri 2020 bolo predstavené logo Čiernohronskej elektrickej železnice.[12]

V auguste 2022 boli zrealizované skúšobné jazdy električkovej súpravy po všetkých trasách ČHŽ. Pohon súpravy nateraz zabezpečuje diesel-elektrický generátor, nainštalovaný do riadiaceho vozňa.[37][38]

Kritika

upraviť

Predmetom polemík a kritiky sa v minulosti stali výmeny a odpredaje vozidiel, likvidácia časti nevyužívaných oplenových vozňov v roku 2005,[39][40][41] ako aj bezpečnosť prevádzky na železnici.[42]

Obavy ohľadom realistickosti, účelnosti a zachovania pamiatkového charakteru ČHŽ vzbudzuje aj projekt revitalizácie Čiernohronskej doliny a elektrifikácie železnice.[43][26]

Vozidlový park

upraviť
ČHŽ označenie Foto Výrobca Typ Výr. č. Rok
výroby
ČHŽ od
(v prev.)
Výkon Max
rýchl.
Pojazd Hm. Dĺžka Pozn., zdroje
Parné rušne
U34.904 „Joy“   MÁVAG Budapešť 1879 1906 1986
(2012)
37 kW
(50 k)
20 km/h C 12,0 t [pozn. 1]
[44]
U45.903 „Cifra“, „Maďarka“   MÁVAG Budapešť 85.9 4280 1916 2009 67 kW
(90 k)
20 km/h D 18,5 t 6 394 mm [pozn. 2]
[45][46]
„Smoschewer“   Smoschewer Wrocław RIIIc 625 1918 1984
(1993)
37 kW
(50 k)
20 km/h C 10,0 t 5 000 mm [pozn. 3]
[47]
U46.901 „Veľká Maďarka“
(pred rekonštrukciou)
MÁVAG Budapešť 70.14 5277 1942 1942 215 kW
(290 k)
30 km/h D 24,0 t 7 465 mm [pozn. 4]
[48][49]
U35.901 „Kolbenka č.1“
(neprevádzková)
ČKD Praha C 760/90d 2609 1948 1949 67 kW
(90 k)
35 km/h C 17,0 t 6 782 mm [50]
U35.902 „Kolbenka č.5“   ČKD Praha C 760/90d 2611 1948 1949 67 kW
(90 k)
35 km/h C 17,0 t 6 782 mm [50]
U35.907 „Kolbenka č.7“
(statický exponát vo Vydrove)
  ČKD Praha C 760/90d 2610 1948 1954 67 kW
(90 k)
35 km/h C 17,0 t 6 782 mm [pozn. 5]
[50]
U46.903 „Rešica“   IUPS Reghin 764-407R 604 1985 2004
(2012)
112 kW
(150 k)
30 km/h D 24,0 t 7 101 mm [pozn. 6]
[51][52]
Dieselové rušne
T25.002
(upravená na cisternu)
Deutz Kolín nad Rýnom A3M420F 33019 1941 1999 56 kW
(75 k)
B 8,0 t 4 400 mm [pozn. 7]
[53][54]
TU24.901 „Lienka“ Stavostroj Radotín BNE 50 1968 33 kW
(44 k)
18 km/h B 8,6 t 4 210 mm [pozn. 8]
[55][56]
T29.901 „Hugo“   Poldi Kladno DH 120 1989 88 kW
(118 k)
18 km/h B 10,0 t 4 120 mm [pozn. 9]
[57][58]
TU45.001 „Rába“   Rába Győr M 042 1960 1961 224 kW
(300 k)
30 km/h B'B' 19,0 t 8 956 mm [59]
TU48.001 „Faur“   FAUR Bukurešť L45H 21583 1972 2004 330 kW
(443 k)
36 km/h B'B' 32,0 t 10 240 mm [pozn. 10]
[60]
Motorové vozne
M 21.004   Tatra Kopřivnice M 21 1939 2004 89 kW
(120 k)
45 km/h B'2' 16,5 t 13 650 mm [pozn. 11]
[17][61][62]
Elektrické vozne
(7 ks, zatiaľ neprevádzkové)   Schindler Waggon Pratteln
SIG Neuhausen
WB BDe 4/4 11 – 14
15 – 17
1985 – 1986
1992 – 1993
2021 446 kW
(600 k)
75 km/h B'B' 24,0 t 18 200 mm [pozn. 12]
[33][63][64]
Riadiace vozne
(10 ks, zatiaľ neprevádzkové)   Schindler Waggon Pratteln
SIG Neuhausen
WB Bt 111 – 114
115 – 120
1985 – 1986
1993
2021
75 km/h 2'2' 16,0 t 18 200 mm [pozn. 13]
[33]
Motorové dreziny
Drezina Škoda 1202   Tatra Kopřivnice
AZNP Vrchlabí
Škoda 1202 35 kW
(46 k)
4 485 mm

Ďalšia vozidlá:

  • stroj na výmenu pražcov SVP 74
  • sada vozňov rôznej výroby

Zdroje: [65][3]

Galéria

upraviť

Poznámky

upraviť
  1. 1906 LŽ Nálepkovo – Henclová; 1960 koniec prevádzky; 1984 nález na píle v Nálepkove; 1986 darom do Podbrezovej; 1987 konzervácia; 2002 presun do Hronca; 2010 rekonštrukcia v Borinke; 2012 prevádzka ČHŽ; prezývka podľa atypického uhlového rozvodu Joy
  2. 1916 PLŽ; 1983 zapožičaná na HLÚŽ; 1991 návrat na PLŽ, odkúpená a zrenovovaná súkromníkom; 2009 prevádzka ČHŽ
  3. vojenský typ rakúskych poľných dráh, rozchod 600 mm; 1926 povodie Svratky, Brno; 1984 stodolový nález, darom do Podbrezovej; 1990 oprava a prerozchodovanie na 760 mm; 1993 prevádzka ČHŽ; 2003 koniec lehoty kotla; 2009 prevádzka ČHŽ
  4. 1942 ČHŽ; 1974 úradne zrušená, presun na pomník v Brezne; 1994 presun na Balog, čaká na skompletovanie a rekonštrukciu
  5. 1949 LŽ Žarnovica; 1954 presun na ČHŽ, statický exponát v Lesníckom skanzene Vydrovo
  6. ex LŽ CFF Margina, Rumunsko
  7. 1941 Gewerkschaft Schlesische Nickelwerke Frankenstein (dnes Ząbkowice Śląskie, Poľsko); 1946 odovzdaná ČSD v rámci vojnových reparácií, JHMD; 1978 rekonštrukcia na snehomet; 1999 ČHŽ, vlečná cisterna „Hasiči ČHŽ“
  8. ex pionierska železnica Olomouc
  9. ex Železiarne Podbrezová
  10. ex úzkokoľajka Śmigiel (PKP Lxd2-302), neskôr cukrovary Zbiersk, Tuczno, Poľsko; 2004 ČHŽ pre plánovanú nákl. prevádzku pre pílu Jánošovka
  11. 1940 ČSD JHMD; 1964 pionierska železnica Prešov, NPŽ; 1971 koniec prevádzky; NPŽ/Agrokomplex Nitra; 2002 renovácia Vagónka Trebišov, motor John Deer s hydrostat. prenosom výkonu; 2004 prevádzka ČHŽ
  12. 7 ks, ex Waldenburgerbahn, Švajčiarsko
  13. 10 ks, ex Waldenburgerbahn, Švajčiarsko

Referencie

upraviť
  1. https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/histzsr.htm
  2. a b c d História Čiernohronskej lesnej dráhy [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  3. a b Všeobecno-technický predpis ČHŽ [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2008, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  4. 11648/1 : Čiernohron.úzkokol.lesná žel. : Štiavnička-Hronec-Č.Balog. : k.ú. Čierny Balog In: Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  5. 11649/1 : Čiernohron.úzkokol.lesná žel. : k.ú. Hronec In: Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  6. 11650/1 : Čiernohron.úzkokol.lesná žel. : k.ú. Podbrezová In: Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  7. Sedem divov Banskobystrického kraja [online]. Banská Bystrica: Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2011-05-20]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. a b Výročná správa za rok 2011 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2012-02-20, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online. Archivované 2016-03-11 z originálu.
  9. Aktuality [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
  10. u 900 Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online. Archivované 2017-11-18 z originálu.
  11. a b c d e f BÍLEK, Aleš. Čiernohronská železnica : Perspektívy využitia a rozvoja [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-23 z originálu.
  12. a b Čiernohronská elektrická železnica má svoje nové logo [online]. chz.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  13. a b GRESCHNER, Ján. Monografia obce Podbrezová. Podbrezová : Železiarne Podbrezová, [ca. 2008]. Dostupné online. Kapitola V. Osada Podbrezová v zväzku obce Lopej.
  14. ŠTEFEK, Jan. Historie Čiernohronské železnice v letech 1909 – 1945 [online]. Ostrava: Železnička.cz, 2017-10-08, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online.
  15. a b c d e f g Leták [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2016-10-17]. Dostupné online. Archivované 2016-10-17 z originálu.
  16. a b c d e f VRAŽDA, Daniel. Parné mašiny aj švajčiarske električky – železnička z Čierneho Balogu bude voziť turistov aj ľudí do práce. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-20. Dostupné online [cit. 2020-06-16]. ISSN 1339-844X.
  17. a b c MAKÝŠ, Oto. Čiernohronská železnica – slovenský unikát a zaujímavý [online]. Banská Štiavnica: Obnova.sk, 2015-12-28, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  18. a b c Súčasnosť Čiernohronskej železnice [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  19. Cestovný poriadok [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  20. Cestovný poriadok Čiernohronskej železnice [online]. chz.sk, [cit. 2021-06-28]. Dostupné online.
  21. Evidencia platných povolení na prevádzkovanie špeciálnych dráh [online]. Bratislava: Dopravný úrad, [cit. 2021-06-28]. Dostupné online.
  22. REMING Consult; LIČKO, Roman. Hrončiansko-osrblianska železnica : Sprievodná správa [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2004, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  23. REMING Consult; LIČKO, Roman. Hrončiansko-osrblianska železnica : Situácia záujmového územia [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2004, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  24. Projekt: Revitalizácia Čiernohronskej doliny [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2019, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  25. Pozvánka na predstavenie projektu Revitalizácia Čiernohronskej doliny [online]. chz.sk, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
  26. a b CHOVANEC, Igor. Čiernohronská železnica sa chce rozvíjať [online]. Trnava: VLAKY.NET, 2020-04-23, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online.
  27. SŮRA, Jan. Unikátní trati přes fotbalové hřiště hrozí konec. Pozemky pod kolejemi koupil developer [online]. zdopravy.cz, 2022-08-04, [cit. 2022-08-05]. Dostupné online.
  28. ŠTENCLOVÁ, Eva. Štrk na koľajniciach železničky. Spor s majiteľom pozemkov sa mohol skončiť nehodou. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-07-08. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1336-197X.
  29. BÍLEK, Aleš. Pravda o parnom stroji na bývalej píle Jánošovka v Čiernom Balogu [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2022-07-15, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  30. Čiernohronská železnica získala 17 električkových vozňov a infraštruktúru zo Švajčiarska. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-15. Dostupné online [cit. 2020-04-16]. ISSN 1339-844X.
  31. Napojenie mesta Brezna na novú trať ČHEŽ [online]. chz.sk, 2020-12-01, [cit. 2021-05-22]. Dostupné online.
  32. Čiernohronská železnica získala električky zo Švajčiarska [online]. horehronie.sk, 2020-04-14, [cit. 2021-05-21]. Dostupné online.
  33. a b c BRABENEC, Daniel. Švýcarská vozidla pro Čiernohronskou železnici. Stránky přátel železnic (Brno: Spolek přátel železnic), 2021-05. Dostupné online [cit. 2021-05-21].
  34. Električky pre ČHŽ sa plavia do Bratislavy [online]. Trnava: VLAKY.NET, 2021-05-03, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  35. TASR, TREND. Električky zo Švajčiarska pre Čiernohronskú železnicu už prekladajú na koľajnice v Hronci. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2021-05-14. Dostupné online [cit. 2021-05-22]. ISSN 1336-2674.
  36. a b KOVÁČIKOVÁ, Katarína. Ľudí na Horehroní odvezú švajčiarske električky. Nemôžeme zostať v roku 1908, hovorí šéf železničky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-05-16. Dostupné online [cit. 2021-05-21].
  37. Švajčiarske električky ožívajú [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2022-08-07, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  38. Električky na Čiernohronskej železnici by mohli voziť cestujúcich už na jeseň. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk), 2022-08-11. Dostupné online [cit. 2022-08-18].
  39. PAULINI, Marian. Likvidácia Čiernohronskej železničky? [online]. railnet.sk, 2005-11-02, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online. Archivované 2021-06-05 z originálu.
  40. PAULINI, Marian. Šachy s úzkorozchodnými vozidlami [online]. Bratislava: Klub ochrany technických pamiatok, 2008-06-20, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online. Archivované 2021-06-05 z originálu.
  41. KELO, Dušan. Sláva a pád Čiernohronskej železnice [online]. zeleznicny.net, 2009-01-09, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online.
  42. Protokol o výsledku štátneho odborného dozoru na špeciálnej dráhe [online]. Bratislava: Klub ochrany technických pamiatok, 2007-10-28, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online. Archivované 2021-06-05 z originálu.
  43. Zápisnica z 3. rokovania pracovnej skupiny revitalizácie ČHŽ [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, 2019-10-22, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online.
  44. Parný rušeň Joy U34.904 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  45. Parný rušeň U45.903 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  46. ŠTEFEK, Jan. U45.903 – „Cifra“ [online]. Ostrava: Železnička.cz, 2017-11-05, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  47. Parný rušeň Smoschewer RIIIc [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  48. Parný rušeň U46.901 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  49. Schmalspur-Tenderlok der MÁV, Baureihe 490 [online]. erlebnisbahn.at, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. Archivované 2007-11-11 z originálu.
  50. a b c Parný rušeň ČKD C760/90d [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  51. Parný rušeň Reşiţa U46.903 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  52. ŠTEFEK, Jan. U46.903 – „Reşiţa“ [online]. Ostrava: Železnička.cz, 2017-11-05, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  53. Motorový rušeň T25.002 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  54. (#001) Deutz A3M420F 33019/1941 [online]. uzkorozchodky.hys.cz, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. Archivované 2021-06-05 z originálu.
  55. Motorový rušeň Lienka BNE50 [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  56. BNE50 [online]. Zbýšov: Muzeum průmyslových železnic, [cit. 2021-06-01]. Dostupné online.
  57. ŠTEFEK, Jan. T29.901 – DH120 „Hugo“ [online]. Ostrava: Železnička.cz, 2017-11-05, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  58. DH120 [online]. Zbýšov: Muzeum průmyslových železnic, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  59. Motorový rušeň TU45.001 – Rába [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  60. ŠTEFEK, Jan. Tu48.001 – „Faur“ [online]. Ostrava: Železnička.cz, 2017-11-05, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  61. M21.0 [online]. parostroj.net, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  62. Osoblaha M21.004 [online]. parostroj.net, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  63. BDe 4/4 11–14, 15–17 [online]. tram-bus-basel.ch, 2021-02-13, [cit. 2021-06-01]. Dostupné online.
  64. BENDER, Jürg. WB BDe 4/4 [online]. juergs.ch, 2010, [cit. 2021-06-01]. Dostupné online.
  65. Hnacie vozidlá [online]. Čierny Balog: Čiernohronská železnica, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.

Literatúra

upraviť
  • BÍLEK, Aleš; ZEITHAMMER, Karel. Čiernohronská železnica : 30 rokov zápasu o zachovanie : Čiernohronská lesní dráha. Praha : RCH, 2009. 144 + 152 s. ISBN 80-903346-8-7.
  • ŠLECHTA, Svatopluk. Čiernohronské premeny. [s.l.] : S. Šlechta, 2009. 65 s. ISBN 978-80-254-4150-3.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Súradnice: 48°44′47″S 19°39′26″V / 48,7463°S 19,6572°V / 48.7463; 19.6572