Železiarne Podbrezová

slovenská spoločnosť

Železiarne Podbrezová, a. s. (ŽP) je slovenská spoločnosť sídliaca v Podbrezovej. Stratégia podnikateľskej činnosti je zameraná na hutníctvo a cestovný ruch.Spoločnosť patrí medzi najstaršie hutnícke podniky stredoeurópskeho priestoru.

Železiarne Podbrezová, a. s.
Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieHutníctvo, Metalurgia
Založená21. apríl 1992
(transformácia zo štátneho podniku)[1]
SídloKolkáreň 25
976 81 Podbrezová, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieIng. Vladimír Soták
predseda predstavenstva a generálny riaditeľ[2]
PriemyselHutníctvo, Metalurgia
Produkcia379 008 ton ocele
(2018)[3]
Výnosy290,932 mil.
(2018)[3]
Prevádzkový príjem14,163 mil.
(2018)[3]
Zisk13,306 mil.
(2018)[4]
Zamestnancov3204 (priemer 2018) [3]
ďalších 1113 (v dcérskych a pridružených spoločnostiach, 2017)[3]
Dcérske spoločnostiTransmesa
Tále a.s.
ďalšie[1]
Vlastník79,34% CPA s.r.o
20,64% fyzické osoby
0,02% ostatné právnické osoby
Webová stránkawww.zelpo.skwww.oceloverury.sk
Zelpo01.jpg

HistóriaUpraviť

Na hornom toku Hrona sa už v 16. storočí začali spracovávať farebné kovy. V 18. storočí bol v Hronci vybudovaný Hrončiansky komplex[5], "najvýznamnejšie stredisko na výrobu železa v celom Uhorsku".

V roku 1840 bolo rozhodnuté o založení spoločnosti pre výrobu koľajníc pre potreby Rakúskeho cisárstva, habsburskej monarchie. Na základe existencie hrončianskeho komplexu (v hámroch) plánovala výstavba pudlovňe a valcovne na výrobu koľajníc, technológia pudlovania sa začala skúšať, overovať a osvojovať vo Chvatimechu (1839) a po pokusoch s valcovaním tyčového železa vo valcovni plechu v Hronci. Komora v rokoch 1840—1842 postavila prvú valcovňu tyčového železa v Osrblí a ďalšiu v rokoch 1847-1848 na Piesku. Pôvodný projekt predpokladal vystavať na mieste zvanom Pod brezovou univerzálnu valcovňu plechu, tyčového železa a koľajníc. Stavebné práce sa začali v roku 1840, ale už o rok boli zastavené pre neujasnenosť technológie a finančné ťažkosti. Keď sa nejasnosti vyriešili a výstavba začala naberať na tempe, prišli revolučné roky (1848-1849) a celý hrončiansky komplex sa preorientoval na vojenskú výrobu. V roku 1851 sa robili opatrenia na urýchlenie výstavby a od novembra 1853 pokusne začali pracovať jednotlivé zariadenia. Začiatkom júla 1854 začala výroba koľajníc a do septembra tohto roku bolo v plnej prevádzke jedno (tzv. ľavé) krídlo.[6] V roku 1855 bolo vyrobených prvých 2 374 ton koľajníc. Kvality koľajnicovej výroby bola o tri roky neskôr ocenená na výstave v Paríži.

Začiatkom 20. storočia vznikla výroba zvarovaných rúr vodným mlynom, bola postavená plechová valcovňa a v 1930 aj valcovňa rúr. V roku 1940 bola spoločnosť odpredaná firme Reichswerke AG für Erzbergbau und Eisenhütten „Hermann Göring“.

V roku 1968 sa začala výstavba nového závodu. V roku 1992 sa firma pretransformovala zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Založená bola 21. apríla 1992, pričom vznikla k 1. máju toho roku.

ProdukciaUpraviť

Materská spoločnosť Železiarne Podbrezová sa zaoberá výrobou ocele, oceľových bezšvíkových rúr, presných rúr a hutníckou druhovýrobou (navarovacích oblúkov a redukcií, delených rúr a rúrových ohýbov). Spoločnosť je od roku 2000 certifikovaný dodávateľ pre automobilový priemysel. Skoro tretina výroby ide smeruje do strojov a ich častí, 22% do stavebnej a montážnej činnosti, 18% do jadrovej a klasickej energetiky a teplární, po dvoch percentách do výroby automobilových komponentov a do oceľových konštrukcií. Zvyšok dodávok je nezaradených. Železiarne Podbrezová od roku 2008 vlastnia španielske spoločnosti TRANSMESA a TAP zaoberajúce sa výrobou a predajom rúr. V roku 2018 dosiahli celkový obrat 42,2 mil. €. V roku 2016 spoločnosť exportovala 91% zo svojej produkcie v celkovej hodnote 264 750 000 €. Svoje obchodné zastúpenie majú Železiarne Podbrezová vo viacerých krajinách Európy. Pipex Deutschland sídli v nemeckom Mníchove, Pipex Italia S.p.A. sídli v talianskej Arone, zásobuje talianske, španielske, grécke a iránske trhy. Slovrur Sp. z o.o. má sídlo v Stalowej Woli v Poľsku. Predáva hlavne na poľské a pobaltské trhy. V týchto spoločnostiach majú ŽP majoritný podiel.

ZamestnanieUpraviť

V roku 2018 bolo zamestnaných v priemere 3204 zamestnancov. Priemerný zárobok v tom roku bol 1261 €, v robotníckych zamestnaniach 1077 €. V dcérskych a pridružených spoločnostiach pracovalo ďalších 1113 zamestnancov, na Slovensku 844 a v iných krajinách 208 zamestnancov. 61 zamestnancov pracovalo v súkromných školách spoločnosti. Celkovo teda v roku 2018 ŽP GROUP zamestnávala 4317 zamestnancov. Podľa vlastnej ročnej správy sú Železiarne Podbrezová „najdôležitejším zamestnávateľom a garantom sociálnych istôt v okrese Brezno.“

Vedľajšia činnosťUpraviť

ŠkolstvoUpraviť

Železiarne Podbrezová sú majiteľmi dvoch súkromných škôl: Súkromná stredná odborná škola hutnícka a Gymnázium ŽP. Tieto stredné školy sa starajú prípravu budúcich zamestnancov: hutníkov, elektrikárov a ďalších zamestnancov. V roku 2018 boli po absolvovaní štúdia prijatí do zamestnania 30 absolventi. Ďalší pokračovali v nadstavbovom štúdiu. Výskumno-vývojové centrum ŽP VVC s.r.o. má za úlohu výskumu pre celú ŽP Group. Venuje sa materiálovej, hutníckej, metalurgickej, meracej, analytickej a inej výskumne-vývojovej činnosti.

Cestovný ruch a športUpraviť

Spoločnosť Tále a.s. je významný subjekt v oblasti cestovného ruchu. Zaoberá sa ponukou v oblasti golfu, zimných športov, ubytovania, stravovania, kongresov a iných činností. Železiarne Podbrezová vlastnia 94,66% tejto spoločnosti. ŽP vlastnia aj 99,50% akcií ŠK Železiarne Podbrezová a.s. a 100% akcií FK Železiarne Podbrezová. ŠK Železiarne Podbrezová a.s. sa okrem profesionálneho športu venuje aj neprofesionálnemu a športovej činnosti zamestnancov skupiny ŽP.

OstatnéUpraviť

Podnikové noviny dvojtýždenník Podbrezovan vydávané od roku 1930 s prestávkou 64 rokov sú najstaršie podnikové noviny na Slovensku. Železiarne Podbrezová vykryli viac než pätinu svojej spotreby elektrickej energie výrobou 59 747 MWh vo vlastných vodných elektrárňach a kogeneračnej jednotke.

ReferencieUpraviť

  1. a b Ročná správa 2017 [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, 11.5.2018, [cit. 2018-07-03]. Dostupné online.
  2. Predstavenstvo [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  3. a b c d e https://www.zelpo.sk/rocne-spravyp1
  4. 27. valné zhromaždenie [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, 5.7.2019, [cit. 2019-07-05]. Dostupné online.
  5. Hrončiarsky komplex zo zdroja: Z histórie a súčasnosti Banskobystrického okresu, zost. Stanislav Kmeť, Osveta Martin 1989 [online]. www.mineraly.sk, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
  6. Minerály a horniny Slovenska [online]. www.mineraly.sk, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť