Ďumbierske Tatrygeomorfologický podcelok Nízkych Tatier. Zaberajú vyššiu západnú, turisticky atraktívnejšiu časť pohoria. Veľká časť územia patrí do národného parku.

Ďumbierske Tatry
Pohorie
Okolie Chopku
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Nízke Tatry
Susedné
jednotky
Liptovská kotlina
Kráľovohoľské Tatry
Bystrianske podhorie
Lopejská kotlina
Bystrické podolie
Starohorské vrchy
Zvolen
Revúcke podolie
Podradené
jednotky
Ďumbier, Prašivá
Salatíny
Lúžňanská kotlina
Demänovské vrchy
Súradnice 48°56′S 19°31′V / 48,94°S 19,51°V / 48.94; 19.51
Najvyšší bod Ďumbier
 - výška 2 043 m n. m.
Šírka 15 - 30 km, S-J
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Ďumbierske Tatry
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha a prírodné pomery upraviť

Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Na severe susedí s Liptovskou kotlinou (podcelok Podtatranskej kotliny), východným smerom nadväzuje sedlom Čertovica oddelená Kráľovohoľská časť Tatier. Na juhu leží Horehronské podolie s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina a juhozápadným okrajom Ďumbierske Tatry susedia s Bysttrickým podolím, patriacim do Zvolenskej kotliny. Na západe sú Hiadeľským sedlom oddelené Starohorské vrchy, Korytnickou dolinou Zvolen a Revúckou dolinou Revúcke podolie, oba patriace Veľkej Fatre.[1]

Geomorfológia upraviť

Z geomorfologického hľadiska je pohorie podcelkom Nízkych Tatier.

Významné vrcholy upraviť

Geológia upraviť

Pozri hlavný článok Nízke Tatry

Podnebie upraviť

Pozri hlavný článok Nízke Tatry

Chránené územia upraviť

Prevažná časť podcelku patrí pod Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo. Nachádza sa tu množstvo vzácnych lokalít, medzi nimi národná prírodná rezervácia Skalka, Pod Latiborskou hoľou, Ďumbier, Ohnište, Jánska dolina, Demänovská dolina a Salatín, národná prírodná pamiatka Vrbické pleso, Starý hrad, Veľká ľadová priepasť, Jaskyňa zlomísk, Záskočská jaskyňa, Štefanová a Brankovský vodopád a prírodná pamiatka Meandre Lúžňanky.[3]

Turistika upraviť

Ďumbierske Tatry patria medzi turisticky najatraktívnejšie a po Vysokých Tatrách i najnavštevovanejšie pohoria Slovenska. Vybudované alebo v posledných rokoch výrazne zmodernizované strediská poskytujú množstvo hotelov, autokempingov, sedačkových lanoviek a vlekov. Strediská Jasná, Tále, Srdiečko či Čertovica sú s vysokým komfortom ponúkaných služieb zaujímavé na zimnú i letnú turistiku.

Pre turistov je príťažlivá najmä najvyššia centrálna časť pohoria, kde hlavný hrebeň presahuje štyrmi vrcholmi výšku 2 000 m n. m.. Hrebeň je prístupný lanovkami a množstvom značených chodníkov. Pre horolezcov je atraktívne okolie Ďumbiera a Kohútika, ako aj vápencové steny nad Demänovskou ľadovou jaskyňou.

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  2. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-02]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť