Prašivá (geomorfologická časť)
Prašivá je geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberá juhozápadnú časť Nízkych Tatier, medzi Hiadeľským sedlom a sedlom Zámostskej hole. Najvyšším vrchom tejto časti je Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.).[1]
| Prašivá | |
| geomorfologická časť Ďumbierskych Tatier | |
 Masív Prašivej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Ružomberok, Banská Bystrica, Brezno |
| Časť | Ďumbierskych Tatier |
| Hranice | Salatíny, Lúžňanská kotlina, Ďumbier, Lopejská kotlina, Bystrické podolie, Starohorské vrchy, Zvolen |
| Rieky | Lúžňanka, Hron |
| Súradnice | 48°53′49″S 19°20′49″V / 48,897°S 19,347°V |
| Najvyšší bod | Veľká Chochuľa |
| - výška | 1 753 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 600 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Prašivá (geomorfologická časť) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťÚzemie leží v juhozápadnej polovici Ďumbierskych a teda i celých Nízkych Tatier. Na severe pokračujú Ďumbierske Tatry časťou Salatíny a Lúžňanská kotlina, východným smerom rozsiahly Ďumbier. Južným smerom susedí Lopejská kotlina (podcelok Horehronského podolia), na juhozápadnom okraji malou časťou aj Bystrické podolie (podcelok Zvolenskej kotliny). Hiadeľské sedlo na západe oddeľuje Starohorské vrchy a Korytnická dolina podcelok Zvolen, patriaci do Veľkej Fatry.[2]
Ochrana územia
upraviťPrašivá leží v Národnom parku Nízke Tatry, príp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Pod Latiborskou hoľou.[3]
Turizmus
upraviťRozsiahly masív Prašivej a Veľkej Chochule je neprehliadnuteľný ako z južného smeru od Zvolena, tak aj z okolia Donovál (vrchy Nová hoľa či Zvolen). Vysokohorský ráz hrebeňa vyniká aj z Lúžňanskej doliny a práve hrebeňom vedie frekventovaná, 
červeno značená Cesta hrdinov SNP. Na magistrálu sa pripája viacero značených chodníkov z údolných obcí v okolí. Významná križovatka turistických trás je v Hiadeľskom sedle.[3]
Referencie
upraviť- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prašivá (geomorfologická časť)
