Ďumbier (geomorfologická časť)
Ďumbier je geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberá najvyššiu, centrálnu časť Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Ďumbier (2 046 m n. m.).[1]
Ďumbier | |
geomorfologická časť Ďumbierskych Tatier | |
Masív Ďumbiera
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
Časť | Ďumbierskych Tatier |
Hranice | Prašivá, Salatíny, Demänovské vrchy, Priehyba, Bystrianske podhorie, Lopejská kotlina |
Rieky | Váh, Hron |
Súradnice | 48°56′S 19°37′V / 48,94°S 19,61°V |
Najvyšší bod | Ďumbier |
- výška | 2 046 m n. m. |
Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
- výška | cca 600 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťÚzemie zaberá centrálnu a juhovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier s výrazným vysokohorským rázom a mohutným hlavným hrebeňom. Na západe ju vymedzuje sedlo Zámostskej hole, kde pohorie pokračuje časťou Prašivá, severozápadným smerom nadväzujú Salatíny a na severe Demänovské vrchy. Východnú hranicu tvoria Bocianska dolina, sedlo Čertovica a údolie Štiavničky, oddeľujúce Priehybu, patriacu do Kráľovohoľských Tatier. Južným smerom sa masív zvažuje do Horehronského podolia s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina.[2]
Ochrana územia
upraviťCentrálna časť pohoria s rozsiahlou časťou Ďumbier patrí medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje rozsah chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Ďumbier a Skalka a národná prírodná pamiatka Vrbické pleso či Jaskyňa mŕtvych netopierov.[3]
Turizmus
upraviťTuristicky vyhľadávané sú blízke krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no jednoduchý prístup lanovkami na hlavný hrebeň spôsobuje celoročne vysokú návštevnosť najmä vrcholu Chopka. Široké možnosti na letné i zimné aktivity zaraďujú stredisko Jasná, vrátane horehronských stredísk Kosodrevina a Trangoška, medzi najprestížnejšie a najnavštevovanejšie v krajine. Celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás, ktoré prepájajú zaujímavé lokality a údolia s červeno značenou hrebeňovkou (Cesta hrdinov SNP). Komplex ubytovacích možností a služieb v strediskách dopĺňajú útulne (Ďurková) a chaty (Kamenná chata pod Chopkom i Chata generála Milana Rastislava Štefánika) v blízkosti hlavného hrebeňa.[3]
Referencie
upraviť- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online.