Priehyba (geomorfologická časť)
Priehyba je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Zaberá veľkú časť východnej polovice pohoria a najvyšší vrch Veľký bok dosahuje 1 727 m n. m.[1]
| Priehyba | |
| geomorfologická časť Kráľovohoľských Tatier | |
 Masív Veľkého boku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš |
| Časť | Kráľovohoľských Tatier |
| Hranice | Liptovské nivy, Važecký chrbát, Teplická kotlina, Kráľova hoľa, Heľpianske podolie, Bystrianske podhorie, Ďumbier, Demänovské vrchy |
| Rieky | Hron, Čierny Váh |
| Súradnice | 48°54′50″S 19°55′48″V / 48,914°S 19,93°V |
| Najvyšší bod | Veľký bok |
| - výška | 1 727 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 700 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie upraviť
Územie leží východne od sedla Čertovica a zaberá veľkú časť Kráľovohoľských Tatier. Severný okraj vymedzuje Čiernovážskou dolinou vedúca hranica s Liptovskými nivami (časť Liptovskej kotliny), východnejšie leží Važecký chrbát, ktorý je podcelkom Kozích chrbtov. Východným smerom nadväzujú Nízke Tatry časťami Teplická kotlina a Kráľova hoľa, pričom hranicou v tejto časti Kráľovohoľských Tatier je Ždiarska dolina a Ždiarske sedlo. Južne susedí Horehronské podolie s podcelkami Heľpianske podolie a Bystrianske podhorie a západným smerom pokračujú Nízke Tatry podcelkom Ďumbierske Tatry s časťami Ďumbier a Demänovské vrchy.[2]
Ochrana územia upraviť
Prakticky celé územie tejto časti Kráľovohoľských Tatier leží v Národnom parku Nízke Tatry, resp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránené lokality sa v tejto časti nevyskytujú.[3]
Turizmus upraviť
Táto rozsiahla časť Kráľovohoľských Tatier patrí vďaka odľahlosti medzi pokojnejšie horské oblasti. Hlavnú turistickú magistrálu tvorí hrebeňom vedúca 
červeno značená Cesta hrdinov SNP, ktorá spája sedlo Čertovica s Kráľovou hoľou. Južným smerom posunutý hlavný hrebeň je ľahšie prístupný z Horehronia, z Liptova vedie južným smerom niekoľko dlhých dolín, medzi nimi Ipoltica s vetvami Ráztoky a Dikula, Svarínska dolina, Malužinská dolina či Hodruša. Väčšinou z nich vedú i značené turistické trasy, ktoré spájajú podhorské obce s hlavným hrebeňom a umožňujú prechod na Horehronie. Vyhľadávané sú cyklotrasy, vedúce horskými dolinami a priesmykmi. Hlavným centrom turizmu je oblasť Čertovice a Vyšnej Boce, na hrebeni je turistom k dispozícii Útulňa Andrejcová.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.