Ludárova hoľa

vrch v Nízkych Tatrách

Ludárova hoľa (1 731,6 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Demänovskou Dolinou, približne 14 km južne od Liptovského Mikuláša.[2]

Ludárova hoľa
vrch
Ludárova hoľa
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Ján
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 731,6 m n. m.
Súradnice 48°57′09″S 19°38′46″V / 48,9525°S 19,6462°V / 48.9525; 19.6462
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Liptovský Ján.[4] Najbližším sídlom je západne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Liptovský Ján, Závažná Poruba a Iľanovo, východným Nižná a Vyšná Boca a južným smerom Jarabá, Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Ludárova hoľa sa nachádza v rázsoche, vybiehajúcej severným smerom z Ďumbiera cez Baňu (1 859 m n. m.), nad Ludárovou dolinou. Západným smerom sa nachádza Tanečnica (1 681 m n. m.), Prašivá (1 667 m n. m.), Krúpova hoľa (1 928 m n. m.) a Chopok (2 024 m n. m.), južným Baňa, Ďumbier (2 046 m n. m.) a Štiavnica (2 025 m n. m.), východným Rovná hoľa (1 723 m n. m.) a Ohnište (1 533 m n. m.) a severným Slemä (1 514 m n. m.), Kopa (1 420 m n. m.) a Krakova hoľa (1 752 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka Bystrá a z východných Ludárov potok, oba smerujúce do Štiavnice. Jeho odľahlá poloha a absencia značkovaných chodníkov ju robí ťažšie dostupnou a najjednoduchší prístup je tak z hlavného hrebeňa. Masív patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.[2]

Výhľady

upraviť

Hôľnatý hrebeň i vrchol s nesúvislým porastom kosodreviny umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru a časť Veporských vrchov.[5]

Prístup

upraviť

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný odbočením z hlavného hrebeňa. Vzhľadom na chránené územie je tu však pohyb turistov nežiadúci.[2]

Referencie

upraviť
  1. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť