Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč

jednokoľajná železničná trať na Slovensku

Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 185) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Poprad, Kežmarok, Starú Ľubovňu a Plaveč. Preprava je zabezpečovaná modernými motorovými jednotkami 813.1, tzv. „Mravec“.

Poprad-Tatry – Plaveč
Poprad-Plavec.jpg
Základné informácie
Číslo trate185
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka59,582 km
Parametre trate
Rozchod1435 mm
Počet koľají1
Napájacia sústavaneelektrifikovaná
Max. rýchlosť60

HistóriaUpraviť

Postavením Košicko-bohumínskej železnice sa začalo úsilie okolitých regiónov o získanie povolení na výstavbu tratí. V 80. rokoch 19. storočia tak vzniklo niekoľko nových tratí i na Spiši. Po získaní povolenia sa rozbehla aj výstavba trate z Popradu cez Kežmarok do Spišskej Belej. Napriek prvotnej nespokojnosti s trasovaním pri Spišskej Belej a všeobecnej nedôvere obyvateľov k využitiu železnice sa doprava na 13,2 km dlhej trati začala 18. decembra 1889, a to v úseku po mesto Kežmarok. Pri výstavbe bolo potrebné vybudovať 4 mosty dlhšie ako 10 m, násypy až do výšky 7 m, sklady i priecestia, čo si vyžiadalo sedem mesiacov práce a náklady 770 000 K.

Úsek Kežmarok – Spišská Belá budovali s oneskorením a železnica s dĺžkou 8,1 km bola otvorená 6. júna 1892. Náklady na výstavbu boli 610 000 K.

Výstavba železnice údolím rieky Poprad pokračovala úsekom Spišská Belá – Podolínec, ktorý sa mal napojiť na trať Prešov – Plaveč s napojením na Poľsko. Túto časť sa však podarilo zrealizovať až o polstoročie neskôr. Trať viedla z veľkej časti po násypoch a rieku Poprad prekonávala 30 m dlhým oceľovým mostom. Náklady na vybudovanie 11,2 km dlhého úseku predstavovali 900 000 K a vlaky do Podolínca prvýkrát dorazili 10. decembra 1893.

Posledná časť PodolínecOrlov dokončili až o niekoľko desaťročí neskôr. Výstavba trate sa na konci 19. storočia sa zastavila v Podolínci. Stavebné práce začaté v roku 1944 kvôli druhej svetovej vojne prerušili. Povojnové obnovenie prác bolo iba dočasné, a tak železničné prepojenie Podolínca, Starej Ľubovne a Plavča dlhé 31,7 km, dokončili až v 60. rokoch 20. storočia. Prevádzka v úseku Podolínec – Plaveč začala 26. novembra 1966.

Studený potok – Tatranská LomnicaUpraviť

 
Trať Studený Potok – Tatranská Lomnica

Napojeniu tatranských osád na železnicu predchádzalo veľké súperenie. Kežmarok, významné kultúrne a hospodárske centrum pod Vysokými Tatrami, sa na konci 19. storočia vinou zlého rozhodnovania v oblasti budovania infraštruktúry rútil na vedľajšiu koľaj. Malý a nevýznamný Poprad uprednostňoval spojenie so Starým Smokovcom, ktorý bol už v tom čase známym strediskom. Novozaložená a štátom preferovaná Tatranská Lomnica mala šancu stať sa dôležitými klimatickými kúpeľmi, k čomu jej napomohlo aj vybudovanie železničnej trate z Veľkej Lomnice. O ňom rozhodla až prehliadka komisie, ktorá v septembri 1894 posudzovala oba projekty. Trať do Tatranskej Lomnice dostala koncesiu, zatiaľčo trať do Starého Smokovca len prísľub rýchlej výstavby.

Budovanie 9,2 km dlhej trate vďaka nevyhnutnosti vykonať len menšie zemné práce napredovalo rýchlo. Do Tatranskej Lomnice prišiel prvý vlak 1. septembra 1895, a to po piatich mesiacoch prác a vynaložení 350 000 K. Prevádzka mala sezónny charakter a vlaky premávali od 15. júna do 15. septembra, no už o pár rokov sa zmenou vlastníka rozšírilo využitie trate na celoročnú osobnú dopravu i zásobovanie osady.

V roku 1911 trať napojili na Tatranské elektrické železnice, a to úsekom z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca.

Stanice na tratiUpraviť

 
Železničná trať číslo 185 medzi Kežmarkom a Huncovcami

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť


Súradnice: 49°17′19″S 20°44′12″V / 49,288725°S 20,73663°V / 49.288725; 20.73663