Otvoriť hlavné menu

Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa. V roku 2016 malo približne 3100 obyvateľov.

Podolínec
mesto
Podoliniec ratusz.jpg
Rímskokatolícky kostol a zvonica
Coat of arms of Podolínec.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Rieka Poprad
Nadmorská výška 572 m n. m.
Súradnice 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V / 49.257222; 20.530833
Rozloha 33,77 km² (3 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 192 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 94,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1235
Primátor Jaroslav Seman[3] (nezávislý)
PSČ 065 03
ŠÚJ 526975
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Podolínec
Námestie Mariánske 3
065 03 Podolínec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/ 4391205
Fax 052/ 4391207
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Podolínec
Webová stránka: www.podolinec.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.

Vodné tokyUpraviť

UliceUpraviť

Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.

Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1285 Tatármi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá a koncom 13. storočia sa aj opevnilo. V tomto období sa stavebne rozvíjalo, o čom svedčia dve pamiatky - najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne (románska apsida). Na obdobie stredoveku sa viažu aj dve najdôležitejšie stavby - gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a hradby z 15. a 16. storočia, z ktorých značná časť sa zachovala dodnes. Začiatkom 15. storočia vznikol - pravdepodobne na mieste dnešného mestského úradu - v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad, a ten sa stal centrom podolínskeho panstva. 17. storočie sa najviditeľnejšie zapísalo do stavebného obrazu Podolínca renesančnou zvonicou na námestí z roku 1659 a väčšinou meštianskych neskororenesančných domov. Už mimo hradieb postavili v polovici 17. storočia kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov, ktoré sa po polovici 18. storočia ďalej upravovali.

V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu spolu s ďalšími spišskými mestami (1412-1772). Keď sa mesto v roku 1772 znovu vrátilo do Uhorska, stalo sa členom zväzu 16 spišských miest.

Remeslá a obchod, ktoré v predchádzajúcich storočiach zabezpečovali jeho postavenie, však pomaly začali upadať.

Neskôr sem siahala železničná trať z Popradu, ktorú v 60. rokoch 20. storočia predĺžili do Plavča, čím silnejšie spojili severný Spiš s ostatným Slovenskom.

ObyvateľstvoUpraviť

Etnické zloženie obyvateľstvaUpraviť

  • Slováci - 94,71 %
  • Rómovia - 4,00 %
  • Česi - 0,25 %
  • Rusíni - 0,16 %
  • Ukrajinci - 0,16 %
  • Nemci - 0,03 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstvaUpraviť

  • rímski katolíci - 90,89 %
  • grécki katolíci - 2,84 %
  • evanjelici a.v. - 2,24 %
  • bez vyznania - 2,14 %
  • pravoslávni - 0,22 %

a iní

Podolínec mal v roku 1980 2624 obyvateľov a patril do okresu Stará Ľubovňa.

StavbyUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
  • renesančná zvonica
  • kostol sv. Anny z 13. storočia na cintoríne
  • kostol sv. Stanislava a kláštor piaristov z roku 1642
  • kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Pravidelné podujatiaUpraviť

Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

DopravaUpraviť

Cez mesto vedie železničná trať Poprad - Plaveč. Je tu aj autobusová stanica , na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.

Partnerské mestáUpraviť

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podolínec

Externé odkazyUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • PISOŇ, Štefan: Naše mestá. Bratislava : Mladé letá, 1984. 318 s. Bez ISBN.
  • KOLEKTÍV: Autoatlas ČSFR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. 180 s. ISBN 80-7103-041-4