Kežmarok

mesto na Slovensku
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kežmarok pozri Kežmarok (rozlišovacia stránka).
Svetové dedičstvo UNESCO

Kežmarok (nem. Käsmark, maď. Késmárk, poľ. Kieżmark) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš a ústredným mestom Karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a v niekdajšom Uhorsku. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ Belo IV. v roku 1269. Slobodným kráľovským mestom sa Kežmarok stal v roku 1380. Historické jadro mesta je od 11. júna 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).

Kežmarok
mesto
Kezmarok11.jpg
Coa Slovakia Town Kežmarok.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Vodný tok Poprad
Nadmorská výška 626 m n. m.
Súradnice 49°08′01″S 20°25′35″V / 49,133611°S 20,426389°V / 49.133611; 20.426389
Rozloha 24,83 km² (2 483 ha) [1]
Obyvateľstvo 16 346 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 658,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1251
Primátor Ján Ferenčák[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD)
PSČ 060 01
ŠÚJ 523585
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area
Typ pamiatky kultúrna
Rok 2008 (#32)
Číslo 1273
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavné Námestie 1
060 01 Kežmarok
E-mailová adresa primator@kezmarok.sk
Telefón 052 / 466 01 01
Fax 052 / 466 01 27
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kežmarok
Webová stránka: kezmarok.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis[4]Upraviť

 
Erb mesta Kežmarok z roku 1463 s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na Slovensku
 
Kežmarok a Vysoké Tatry na listine z 18. storočia
 
Pohľad na Lomnický štít a Kežmarský štít zo sídliska Juh

Mesto sa nachádza v Podtatranskej kotline, v severnej časti podcelku Popradská kotlina, v údolí rieky Poprad. Západným smerom ležia Vysoké Tatry a Kežmarská pahorkatina, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/67, resp. cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Najbližšie okresné mestá sú Poprad, ktorý leží 14 km juhozápadne, Levoča 27 km juhovýchodne Spišská Nová Ves 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa 34 km severovýchodne. Najbližším susedným mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec – administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený 19 km na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 km vzdialené Podspády a 36 km vzdialená Lysá Poľana spájajúce Slovensko s Poľskom.

Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka Kežmarská Biela voda.

Rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: snežienka jarná, šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.

V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.

Vodné tokyUpraviť

Vodné plochyUpraviť

  • Vodná nádrž Kežmarok
  • rybník na potoku Zlatná

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

 
Mestská radnica na Hlavnom námestí
 
Erb mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí mestskej radnice
 
Domy na Hlavnom námestí
 
Festival EĽRO do Kežmarku láka tisíce návštevníkov
 
Zimný štadión v Kežmarku bol dejiskom Zimnej univerziády 1999
  • Mestom prechádza cesta I/67 , resp. cesta I/66 s trasou Poprad – Kežmarok – Spišská BeláTatranská Javorina – hraničný priechod s Poľskou republikou, na ktorej sa nachádza privádzač s pripojením na diaľnicu D1 v Matejovciach
  • V meste končí cesta II/536 s trasou Spišské VlachySpišský ŠtvrtokVrbov – Kežmarok
  • Autobusové spoje premávajú na autobusovú stanicu a autobusové zastávky, mestská autobusová doprava je zabezpečená jednou autobusovou linkou
  • Mestom prechádza železničná trať číslo 185 s trasou Poprad – Kežmarok – Stará ĽubovňaPlaveč
  • Trať prechádza železničnou stanicou a dvoma zastávkami Kežmarok zastávka a Kežmarok-Pradiareň
  • V meste sa nachádza priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., Tatralift a.s., Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o., Oktan a.s., Kupo s.r.o., Tlačiareň Kežmarok GG s.r.o., Plastiflex Slovakia s.r.o., Mubea Automotive Slovakia s.r.o., Deltrian Slovakia s.r.o., Hengstler s.r.o., Institute Europharm s.r.o. a ďalšie
  • Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej , trávnaté porasty, záhrady
  • Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny
  • Lesné a vodné hospodárstvo: 532 ha, z toho 448 ha lesy hospodárske a 84 ha lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu
  • Zdroje pitnej vody: vodojem Suchá hora, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu (Jeruzalemberg), potok Kežmarská Biela voda , studne

Časti mestaUpraviť

Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí:

Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú:

  • stredoveké jadro mesta Kežmarok
  • sídlisko Juh, ktoré je s počtom obyvateľov okolo 6000 najväčším sídliskom v meste
  • sídlisko Sever
  • časť Pradiareň (Špineraj, nem. Spinnerei), ktorá vznikla v 19. storočí pri továrni na spracovanie ľanu

V roku 1885 postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť Kežmarské Žľaby (Žleby, nem. Käsmarker Tränke). Osadu v roku 1947 od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta Vysoké Tatry. Časť Mlynčeky (Mlynčoky, nem. Mühlerchen) vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v 19. storočí. Osada sa od mesta oddelila v roku 1956 a dnes tvorí samostatnú obec Mlynčeky.

Ulice a námestiaUpraviť

Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova

Obyvateľstvo[5]Upraviť

 
Podkova pre šťastie pred Kežmarským hradom
  • Počet obyvateľov: 16 552 (31. december 2010)
  • Muži: 8324, Ženy: 8917
  • Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730
  • Hustota: 705 obyvateľov na 1 km²
  • Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
  • Podľa zamestnania: priemysel a výroba = 38 %, obchod a služby = 28 %, administratíva, banky = 9 %, školy = 8 %, zdravotníctvo = 4 %

Etnické zloženieUpraviť

Osídlenie územia Kežmarku bolo do 13. storočia zväčša slovanské. Po pustošivých vpádoch Tatárov v rokoch 12411242 bolo Uhorsko značne vyľudnené. Kráľ Belo IV. preto pozval do krajiny cudzincov z územia dnešného Nemecka, z ktorých sa značná časť usídlila v oblasti Kežmarku a na celom Spiši.[6]

  • 1796: nemecké mesto[7]
  • 1851: nemecko-slovensko-maďarské mesto[8]
Percentuálny podiel jazykov (1880 – 1910)[9] a národností (1930 – 2011)[10]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 4475 15,75% - 7,75% 72,00% 0,04% 0,02% - 1,21%
1890 4897 20,52% - 11,72% 65,86% 0,00% 0,00% - 1,90%
1900 5606 19,16% - 16,98% 60,79% 0,00% 0,00% - 3,07%
1910 6317 25,42% - 20,80% 51,32% 0,00% 0,03% - 2,42%
1930 7228 41,85% 1,84% 35,65% 0,30% - - 20,35%
1991 20294 94,42% 1,06% 0,17% 0,24% 0,12% - 3,67% 0,33%
2001 17383 95,21% 0,90% 0,15% 0,43% 0,18% 0,01% 1,59% 1,54%
2011 16832 84,73% 0,61% 0,14% 0,36% 0,30% 0,01% 1,20% 12,65%

Náboženské zloženieUpraviť

Percentuálny podiel vierovyznaní (1880 – 2011)[9][10]
Rok Spolu R.Katolíci G.Katolíci Luteráni Kalvíni Židia Pravoslávni iní ateisti n/a
1880 4475 43,55% 2,06% 40,25% 1,88% 12,09% 0,09% 0,09%
1910 6317 54,68% 2,18% 24,43% 1,50% 16,62% 0,09% 0,49%
1930 7228 56,59% 3,14% 21,21% 0,61% 16,13% 2,32%
1991 20294 69,45% 2,96% 3,79% 0,07% 0,00% 0,20% 0,30% 7,93% 15,30%
2001 17383 77,50% 2,63% 4,80% 0,11% 0,02% 0,40% 0,66% 10,98% 2,91%
2011 16832 66,55% 2,63% 4,00% 0,17% 0,01% 0,27% 1,07% 10,19% 15,11%

Dejiny[11]Upraviť

 
Interiér Baziliky svätého Kríža a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče
 
V interiéri dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice je 1541 miest na sedenie

Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – osady svätého Michala obývanej strážcami kráľovského pohraničia, slovanskej osady Svätého Kríža a saskej osady pri Kostole svätej Alžbety. Nepriame dôkazy napovedajú, že súčasťou Kežmarku je aj niekdajšia osada svätých Petra-Pavla.[12] Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12.13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 a nachádza sa v darovacej listine uhorského kráľa Bela IV. Mesto získalo mestské výsady potvrdené kráľom Belom IV. v roku 1269 a v roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné kráľovské mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá – napríklad právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje. V kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen – jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. V meste v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok ako prvý turistický spolok v Uhorsku. Spolok okrem iného podnietil vznik horskej záchrannej služby a výstavbu modernej cesty po ktorej vedie dnešná Cesta slobody. Prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Vedecké metódy pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci Dávid Fröhlich, Juraj Buchholz (17. storočie) a Kristián Genersich (18. storočie). Z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku 1881 vznikla tatranská osada Dolný Smokovec a v roku 1888 vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne tatranská osada Kežmarské Žľaby.

Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15.19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov. Väčší počet cechov na území Slovenska pôsobil už len v meste Košice. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihliari a zlatníci. Mesto bolo známym hospodárskym a kultúrnym centrom Spiša a Uhorska. Vďaka kvalitným školám, medzi ktoré patrilo významné Evanjelické lýceum s vyše 400-ročnou tradíciou, do Kežmarku prichádzali profesori a študenti z celej strednej Európy – medzi nimi aj najvýznamnejší slovenskí literáti a vedci ako napríklad Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Aurel Stodola a Jur Hronec.

Najväčší hospodársky a spoločenský úpadok v moderných dejinách Kežmarku nastal na konci 19. storočia, kedy mesto obišla trať Košicko-bohumínskej železnice a v polovici 20. storočia, kedy komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou okresu dnes nie sú Vysoké Tatry.

Názov mestaUpraviť

Prvý písomný prameň z roku 1251 hovorí o Kežmarku ako o Villa Sexonum aput Ecclesiam Sancte Elisabeth. V roku 1269 dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské označenie mesta Kežmarok a maďarské označenie mesta Késmárk pochádzajú z nemeckej formy.

Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v Tatrách, predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch – Kežmarský štít, Zelené pleso kežmarské, rieka Kežmarská Biela voda, Kežmarská chata, osada Kežmarské Zľaby. Časť Tatier v oblasti Lomnického štítu a Kežmarského štítu pôvodne niesla názov Kežmarské vrchy. Kežmarský štít vtedy volali Mutter (slov. Matka) alebo Grossmutter (slov. Babka). Lomnický štít volali Dedo.[13][14] Názov mesta nesú aj iné krajinné a miestne pomenovania, medzi ktoré patria Kežmarská pahorkatina, Kežmarské námestie v bratislavskej Petržalke a Kežmarská ulica (maď. Késmárk utca) v Budapešti.

Pôvodné názvy mestaUpraviť

Caseoforum (1361), Forum Casaeorum (1307), Forum Caseonum (1301), Forum Caseorum (1329), Kasmark (1269), Kazmarc villa (1270), Kaymarc (1270), Kayssmark (1288), Käszmark (1269), Kesemark (1369), Kesmarck (1392), Kesmarco (1338), Kesmarg (1294), Kesmark (1269, 1270, 1294), Kezmarc (1329, 1330), Kezmark (1294), Keysmarch (1272), Keyssmarkh (1269), Késmark (1288), Kismark (1294), Kissmark (1294), Kiszmark (1293), Kümark (1294)

Historické pamiatkyUpraviť

Kežmarok patrí medzi prvé pamiatkovo chránené mestá na Slovensku – 11. júna 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je u nás v súčasnosti 18. Medzi národné kultúrne pamiatky nachádzajúce sa na území mesta patrí drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý sa 7. júla 2008 stal pamiatkou UNESCO. Významnou národnou kultúrnou pamiatkou je Evanjelické lýceum s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z Uhorska, ale aj zo širokého okolia. Medzi nimi mnohí významní literáti ako Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jonáš Záborský, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Martin Rázus, Ivan Stodola, Ján Generisch, Jovan Sterija-Popovič, Lazar Lazarevič; Maliari Ladislav Medňanský, Peter Bohúň; Lekári Vojtech Alexander, Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský; Geografi a historici Dávid Fröhlich, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Generisch, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber; Filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwantner; Prírodovedci, fyzici a matematici Aurel Stodola, Jur Hronec, Thomas Mauksch, Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Friedrich August Hazslinszky a ďalší.

K najvýznamnejším kežmarským historickým pamiatkam patria:

Sakrálna architektúraUpraviť

Takmer osem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje takmer každý stavebný štýl. Okrem dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice patria medzi sakrálne dominanty mesta aj Nový evanjelický kostol z roku 1894 s hrobkou Imricha Thökölyho a Bazilika svätého Kríža z roku 1498, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Slovensku. Pred bazilikou je samostatne stojaca renesančná zvonica z roku 1591, ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Nachádza sa tu tiež barokový rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1772 a kaplnky Božského Spasiteľa, svätého Jána Nepomuckého a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom. V priestoroch Kežmarského hradu sa nachádza Kaplnka svätého Kríža vybudovaná v barokovom slohu. K novším sakrálnym stavbám patrí modlitebňa Bratskej jednoty baptistov z prvej polovice 20. storočia a kláštor redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005. V roku 2008 bol dostavaný gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky.

Kultúra, šport a oddychUpraviť

 
Jedna z bášt mestského opevnenia

Kultúrne inštitúcieUpraviť

  • Mestské kultúrne stredisko v Kežmarku spravuje divadelnú sálu, kino, výstavnú sieň a mestskú knižnicu. V roku 2020 pribudol najnovší priestor pre kultúrne podujatia Záhrada. Kultúrne stredisko usporadúva predovšetkým divadelné predstavenia, filmové predstavenia, hudobné koncerty a výstavy výtvarného umenia.
  • Kino sídliace v budove reduty funguje od roku 1917. V súčasnosti nesie názov Kino Iskra a od 22. novembra 2010 v ňom pôsobí aj Filmový klub Iskra, ktorý usporadúva premietania slovenských a zahraničných nezávislých filmov za účasti ich tvorcov. Na Jeruzalemskom vrchu (Jeruzalemberg) v tesnom susedstve sídliska Sever sa nachádza amfiteáter.
  • Mestská knižnica Kežmarok vlastní približne 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku 1945, ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku 1952 sa stala okresnou knižnicou a od roku 1960 je mestskou knižnicou.[15]
  • Lyceálna knižnica je historická knižnica evanjelickej cirkvi, obsahuje vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe.
  • Na Kežmarskom hrade od roku 1931 sídli Múzeum v Kežmarku zachytávajúce dejiny mesta a jeho postavenie v kontexte Vysokých Tatier a Spiša . Dostupná je aj výstava historických vozidiel. Súčasťou múzea sú okrem expozícií na hrade aj Múzeum bytovej kultúry na Hlavnom námestí, ktoré ponúka expozíciu meštianskej bytovej kultúry na Spiši a výstavná sieň na Ulici Dr. Alexandra.
  • Výstavy výtvarného umenia môžu návštevníci vidieť aj v nezávislej Galérii U anjela.
  • V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako päťdesiatročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik.
  • Zastúpenie tu má Karpatendeutscher Verein in der Slowakei (slov. Karpatskonemecký spolok na Slovensku).
  • V Kežmarku pôsobia vydavateľstvá Vivit a Jadro.
  • Informovanosť občanov mesta zabezpečujú od roku 1993 obnovené noviny Kežmarok a od roku 2006 Kežmarská televízia.
  • V rokoch 19411944 v Kežmarku pôsobil Institut für Heimatforschung in Käsmark (slov. Inštitút vlasteneckého výskumu, Inštitút pre výskum vlasti alebo Inštitút pre výskum domoviny).

Kultúrne podujatiaUpraviť

Letný festival EĽRO (Európske ľudové remeslo) patrí medzi najväčšie festivaly ľudových remesiel a ľudového umenia v Európe. Koná sa od roku 1991 a nadväzuje na tradíciu kežmarských výročných trhov. V zime sa na Hlavnom námestí konajú Vianočné trhy. V júni sa v uliciach Kežmarku a v Mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. Od roku 2011 sa na prelome mesiacov júl a august koná Letné kino na hradnom nádvorí. Medzi tradičné podujatia patria Kežmarská hudobná jar a Kežmarská hudobná jeseň. V októbri sa v meste koná Medzinárodný festival horských filmov.

ŠportUpraviť

Kežmarok ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody a na moderné športové vyžitie. Tradícia kežmarského športu siaha hlboko do minulosti. Strelecký spolok tu vznikol už v roku 1510 a dodnes sa zachovala budova jeho strelnice, množstvo terčov a pamätných predmetov. V roku 1873 v meste vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku. Od sezóny 1923/1924 kežmarský Karpatský spolok okrem iných aktivít organizoval hokejovú pohárovú súťaž v Starom Smokovci, ktorá patrila medzi prvé na Slovensku.[16]

Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do Vysokých Tatier, Levočských vrchov, Pienin a Slovenského raja. Neďaleko Kežmarku sa nachádza moderný golfový areál Royal Valley Golf Club. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník, ktorý vedie od Turbíny na juhozápadnom konci mesta cez jeho historické jadro, sídlisko Sever, Strážky, Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu do Ždiaru, alebo cez sídlisko Juh do Vrbova. V súčasnosti je vo výstavbe predĺženie chodníka od Turbíny cez Huncovce do Veľkej Lomnice. Lesopark Sever poskytuje možnosti na pešie a cyklistické výlety na Jeruzalemský vrch (Jeruzalemberg), do Hájovne spojenej s časťou Pradiareň (Špineraj) závesným lanovým mostom ponad rieku Poprad, k rybníku na potoku Zlatná a do okolitých lesov a vrchov, ktorými vedú aj značené cyklistické cesty. V zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách a bežeckých tratiach, v letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty. Rybolov je okrem rybníka na Zlatnej možný aj na Vodnej nádrži Kežmarok nachádzajúcej sa na juhozápadnom okraji mesta. Lesopark Juh ponúka možnosti na ľahké vychádzky predovšetkým na Suchú horu a k Vodnej nádrži Kežmarok.

Na území mesta sa nachádza letné kúpalisko, zimný štadión s kapacitou 3500 miest, futbalový štadión s bežeckým oválom, tréningový futbalový štadión a Športová hala Vlada Jančeka. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, futbale, šachu, lukostreľbe, tanečnom športe, atletike a nočný beh. Mesto je domovom extraligového hokejbalového družstva MŠK Kežmarok.

  • JAMES Kežmarok – horolezecký klub
  • Royal Valley Golf Club – golfový klub (Malý Slavkov)
  • MŠK Kežmarok – mestský športový klub
  • MHK Kežmarok – hokejový klub
  • 1. MFK Kežmarok – futbalový klub
  • KV MŠK Oktan Kežmarok – volejbalový klub
  • CK MŠK Kežmarok – cyklistický klub
  • TŠC Tempo Kežmarok – klub športového tanca

Turistický ruchUpraviť

Návštevníci Kežmarku môžu získať informácie o meste a jeho regióne v Kežmarskej informačnej agentúre na Hlavnom námestí. Ubytovanie v historickom jadre Kežmarku poskytujú Hotel Club a Boutique Hotel Hviezdoslav. Hostia nájdu ubytovanie aj v Penzióne Kiska, Penzióne Berg a v mnohých menších penziónoch a ubytovniach v historickom jadre a blízkom okolí.

V blízkosti mesta sa nachádza pobočka Slovenskej národnej galérie sídliaca v renesančnom kaštieli v Strážkach. Návštevníci tu môžu vidieť výstavu obrazov impresionistu Ladislava Mednyánszkého. V neďalekej Spišskej Belej sa nachádza Múzeum J. M. Petzvala, ktoré zachytáva život matematika a fyzika Jozefa Maximiliána Petzvala – vynálezcu moderného fotografického objektívu.

Bezprostredné okolie Kežmarku ponúka najlepšie turistické atrakcie na Slovensku. Návštevníci sa môžu vydať na výlety lanovkou na Skalnaté pleso, na Lomnický štít alebo na Hrebienok. V Bachledovej doline sa nachádza 1234 m dlhý Chodník korunami stromov s vyhliadkovou vežou a 67 m dlhým toboganom. V Tatranskej Javorine je sprístupnený lovecký zámoček kniežaťa Hohenloheho. Kúpeľná obec Vyšné Ružbachy s historickým letným kúpaliskom a sochárskym sympóziom patrí medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Zážitok plavby na plti ponúkajú pltníci z obce Červený Kláštor, kde sa nachádza aj stredoveký kláštor kartuziánov a vrch Tri koruny, z ktorého podľa povesti lietal mních Cyprián. Golfisti navštevujú ihriská Royal Valley Golf Club v Malom Slavkove a Black Stork Golf Resort vo Veľkej Lomnici. Nároční ale aj začínajúci lyžiari majú možnosť navštíviť lyžiarske strediská v Tatranskej Lomnici, Bachledovej doline, Ždiari, Vyšných Ružbachoch alebo vo Svite.

Významní rodáciUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

Kežmarok na fotografiáchUpraviť

Panoráma Kežmarku a Vysokých Tatier

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm
  5. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585
  6. Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku [online]. www.kezmarok.com, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  7. VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Pešť: 1796.
  8. FENYÉS, Elék. Magyarország geográfiai szótára. Budín: 1851.
  9. a b Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky. Bratislava: Slovenský štatistický úrad, 2012.
  10. a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk
  11. http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm
  12. Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku [online]. www.kezmarok.com, [cit. 2020-06-13]. Dostupné online.
  13. BOHUŠ, IVAN.. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : æStátne Lesy TANAP-u, 1996. Dostupné online. ISBN 80-967522-7-8.
  14. BOHUŠ, IVAN.. Tatranské štíty a l̕udia. Tatranská Lomnica : I & B, 2010. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-969017-9-1.
  15. http://www.kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm
  16. Od zábavky grófov k národnému športu: Ako na Slovensku začínal hokej? [online]. Historická Revue, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kežmarok

Externé odkazyUpraviť