Kežmarok

mesto na Slovensku
Svetové dedičstvo UNESCO

Kežmarok (nem. Käsmark, maď. Késmárk, poľ. Kieżmark) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš a ústredným mestom Karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a v niekdajšom Uhorsku. Historické jadro mesta je od 11. júna 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).

Kežmarok
mesto
Kezmarok11.jpg
Coa Slovakia Town Kežmarok.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Rieka Poprad
Nadmorská výška 626 m n. m.
Súradnice 49°08′01″S 20°25′35″V / 49,133611°S 20,426389°V / 49.133611; 20.426389
Rozloha 24,83 km² (2 483 ha) [1]
Obyvateľstvo 16 346 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 658,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1251
Primátor Ján Ferenčák[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD)
PSČ 060 01
ŠÚJ 523585
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area
Typ pamiatky kultúrna
Rok 2008 (#32)
Číslo 1273
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavné Námestie 1
060 01 Kežmarok
E-mailová adresa primator@kezmarok.sk
Telefón 052 / 466 01 01
Fax 052 / 466 01 27
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kežmarok
Webová stránka: www.kezmarok.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis[4]Upraviť

 
Erb mesta Kežmarok z roku 1463 s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na Slovensku
 
Kežmarok a Vysoké Tatry na listine z 18. storočia
 
Mestská radnica na Hlavnom námestí

Mesto sa nachádza v severnej časti Popradskej kotliny, v údolí rieky Poprad. Západným smerom leží úpätie Vysokých Tatier, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať Poprad - Kežmarok - Stará Ľubovňa - Plaveč a cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Poprad leží 15 km juhozápadne, Levoča 27 km juhovýchodne Spišská Nová Ves 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa 34 km severovýchodne. Najbližším susedným mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec - administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený 19 km na západ.

Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom a tehliarskej hliny v oblasti potoka Biela voda.

Rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: snežienka jarná, šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.

V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.

Vodné tokyUpraviť

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

 
Erb mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí radnice
 
Domy na Hlavnom námestí
  • Mestom prechádza cesta I/67 s trasou Poprad – Kežmarok – Spišská BeláTatranská Javorina, na ktorej je v súčasnosti budovaný diaľničný privádzač s pripojením na diaľnicu D1 v Poprade, cesta I/77 s trasou Kežmarok – Stará Ľubovňa
  • Železničná trať s trasou Poprad – Kežmarok – Stará ĽubovňaPlaveč prechádza železničnou stanicou
  • Priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., Tatralift a.s., Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o. a ďalšie
  • Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej, trávnaté porasty, záhrady
  • Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny
  • Lesné a vodné hospodárstvo: 532 ha, z toho 448 ha lesy hospodárske a 84 ha lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu
  • Zdroj pitnej vody: potok Kežmarská Biela voda, vodojem Suchá hora, studne, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu

Ulice a námestiaUpraviť

Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Dr. D. Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Gen. Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, J. Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, P. J. Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Teheľňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Záhradná, Zochova

Obyvateľstvo[5]Upraviť

 
Podkova pre šťastie pred Kežmarským hradom
  • Počet obyvateľov: 16 552 (31. 12. 2010)
  • Muži: 8324, Ženy: 8917
  • Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730
  • Hustota: 705 obyvateľov na 1 km²
  • Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
  • Podľa zamestnania: Priemysel a výroba = 38 %, Obchod a služby = 28 %, Administratíva, banky = 9 %, Školy = 8 %, Zdravotníctvo = 4 %

Etnické zloženieUpraviť

  • 1796: nemecké mesto[6]
  • 1851: nemecko-slovensko-maďarské mesto[7]
Percentuálny podiel jazykov (1880-1910)[8] a národností (1930-2011)[9]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 4475 15,75% - 7,75% 72,00% 0,04% 0,02% - 1,21%
1890 4897 20,52% - 11,72% 65,86% 0,00% 0,00% - 1,90%
1900 5606 19,16% - 16,98% 60,79% 0,00% 0,00% - 3,07%
1910 6317 25,42% - 20,80% 51,32% 0,00% 0,03% - 2,42%
1930 7228 41,85% 1,84% 35,65% 0,30% - - 20,35%
1991 20294 94,42% 1,06% 0,17% 0,24% 0,12% - 3,67% 0,33%
2001 17383 95,21% 0,90% 0,15% 0,43% 0,18% 0,01% 1,59% 1,54%
2011 16832 84,73% 0,61% 0,14% 0,36% 0,30% 0,01% 1,20% 12,65%

Náboženské zloženieUpraviť

Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2011)[8][9]
Rok Spolu R.Katolíci G.Katolíci Luteráni Kalvíni Židia Pravoslávni iní ateisti n/a
1880 4475 43,55% 2,06% 40,25% 1,88% 12,09% 0,09% 0,09%
1910 6317 54,68% 2,18% 24,43% 1,50% 16,62% 0,09% 0,49%
1930 7228 56,59% 3,14% 21,21% 0,61% 16,13% 2,32%
1991 20294 69,45% 2,96% 3,79% 0,07% 0,00% 0,20% 0,30% 7,93% 15,30%
2001 17383 77,50% 2,63% 4,80% 0,11% 0,02% 0,40% 0,66% 10,98% 2,91%
2011 16832 66,55% 2,63% 4,00% 0,17% 0,01% 0,27% 1,07% 10,19% 15,11%

Dejiny[10]Upraviť

 
Interiér Baziliky Povýšenia svätého Kríža a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče
 
Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, pamiatka UNESCO

Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – osady svätého Michala obývanej strážcami kráľovského pohraničia, slovanskej osady svätého Kríža a saskej osady pri kostole svätej Alžbety. Nepriame dôkazy napovedajú, že súčasťou Kežmarku je aj niekdajšia osada svätých Petra - Pavla.[11] Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12.13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269 a v roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné kráľovské mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá – napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje. V Kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen – jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. Časť Tatier v oblasti Lomnického štítu a Kežmarského štítu pôvodne niesla názov Kežmarské vrchy. Kežmarský štít v tom čase volali Mutter (Matka) alebo Grossmutter (Babka). Boli v protiklade k Lomnickému štítu, ktorý volali Dedo.[12][13] Prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Vedecké metódy pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci Dávid Fröhlich, Juraj Buchholz (17. storočie) a Kristián Genersich (18. storočie). Z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku 1881 vznikla tatranská osada Dolný Smokovec a v roku 1888 vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne tatranská osada Kežmarské Žľaby. Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v Tatrách, predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch – Kežmarský štít, rieka Kežmarská Biela voda, Kežmarské zelené pleso, Kežmarská chata (bývalá vysokohorská chata stojaca pri Veľkom Bielom plese, ktorá vyhorela v 70. rokoch 20. storočia).

Názov Kežmarku nesie aj námestie v bratislavskej Petržalke a jedna z ulíc v centre Budapešti (Késmárk utca).

Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15.19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov. Väčší počet cechov na území Slovenska pôsobil už len v meste Košice. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. Úpadok nastal na konci 19. storočia, kedy mesto obišla trať Košicko-bohumínskej železnice a v polovici 20. storočia, kedy komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou okresu už nie sú Vysoké Tatry.

Názov mestaUpraviť

Prvý písomný prameň z roku 1251 hovorí o Kežmarku ako o Villa Sexonum aput Ecclesiam Sancte Elisabeth. V roku 1269 dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské a maďarské označenie mesta pochádza z nemeckej formy.

Pôvodné názvy mestaUpraviť

Caseoforum (1361), Forum Casaeorum (1307), Forum Caseonum (1301), Forum Caseorum (1329), Kasmark (1269), Kazmarc villa (1270), Kaymarc (1270), Kayssmark (1288), Käszmark (1269), Kesemark (1369), Kesmarck (1392), Kesmarco (1338), Kesmarg (1294), Kesmark (1269, 1270, 1294), Kezmarc (1329, 1330), Kezmark (1294), Keysmarch (1272), Keyssmarkh (1269), Késmark (1288), Kismark (1294), Kissmark (1294), Kiszmark (1293), Kümark (1294)

PamiatkyUpraviť

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je na Slovensku 18. Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice a Evanjelické lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami a drevený artikulárny kostol v roku 2008 aj pamiatkou UNESCO. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z Uhorska, ale aj širokého okolia. Medzi nimi mnohí významní literáti ako Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija-Popovič, Lazar Lazarevič, Martin Rázus, Ivan Stodola; maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský; lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander; geografi a historici Dávid Fröhlich, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Generisch, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber; filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwantner; prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Aurel Stodola, Jur Hronec, Thomas Mauksch, Friedrich August Hazslinszky a ďalší.

K najvýznamnejším kežmarským pamiatkam patria:

Sakrálna architektúraUpraviť

Takmer osem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Okrem dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice sú ďalšími dominantami mesta aj Nový evanjelický kostol z 19. storočia s hrobkou Imricha Thökölyho a Bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Slovensku. Pred bazilikou je samostatne stojaca zvonica, ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Nachádza sa tu tiež rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1772 a kaplnky Božského Spasiteľa, svätého Jána Nepomuckého a Kaplnka svätého Kríža. V priestoroch Kežmarského hradu sa nachádza kaplnka vybudovaná v barokovom slohu. K novším sakrálnym stavbám patrí modlitebňa Bratskej jednoty babtistov z prvej polovice 20. storočia a kláštor redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005. V roku 2008 bol dostavaný gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky.

Kultúra, šport a oddychUpraviť

 
Jedna z bášt mestských hradieb

Kultúrne inštitúcieUpraviť

  • Kino Iskra sídliace v budove reduty má vyše storočnú tradíciu a od roku 2010 v ňom pôsobí aj Filmový klub Iskra, ktorý usporadúva premietania slovenských a zahraničných nezávislých filmov za účasti ich tvorcov. Na Jeruzalemskom vrchu v tesnom susedstve sídliska Sever sa nachádza amfiteáter.
  • Mestské kultúrne stredisko usporadúva divadelné predstavenia, hudobné koncerty a výstavy výtvarného umenia. Výstavy môžu návštevníci vidieť aj v Galérii U anjela.
  • Lyceálna knižnica je historickou knižnicou evanjelickej cirkvi, má vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe.
  • Mestská knižnica Kežmarok vlastní približne 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku 1945, ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku 1952 sa stala okresnou knižnicou a od roku 1960 je mestskou knižnicou. Knižnica má bohatý výber beletrie aj náučnej literatúry.[14]
  • Na Kežmarskom hrade od roku 1931 sídli Múzeum v Kežmarku mapujúce dejiny mesta a jeho postavenie v kontexte Vysokých Tatier a Spiša a výstavu historických vozidiel. Súčasťou múzea sú okrem expozícií na hrade aj Múzeum bytovej kultúry na Hlavnom námestí, ktoré ponúka expozíciu meštianskej bytovej kultúry na Spiši a výstavná sieň na Ulici Dr. Alexandra.
  • V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako päťdesiatročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik.
  • V rokoch 19411944 v Kežmarku pôsobil Institut für Heimatforschung in Käsmark (slov. Inštitút vlasteneckého výskumu, Inštitút pre výskum vlasti alebo Inštitút pre výskum domoviny).

Kultúrne podujatiaUpraviť

V roku 1991 bola obnovená tradícia výročných trhov a Kežmarok sa v lete stáva dejiskom jedného z najväčších festivalov ľudových remesiel v Európe EĽRO (Európske ľudové remeslo). V zime sa na Hlavnom námestí konajú Vianočné trhy. V júni sa v uliciach a v Mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. Od roku 2011 sa na prelome mesiacov júl a august koná Letné kino na hradnom nádvorí. Medzi tradičné podujatia patria Kežmarská hudobná jar a Kežmarská hudobná jeseň. V októbri sa v meste koná Medzinárodný festival horských filmov.

ŠportUpraviť

Kežmarok vďaka svojej jedinečnej polohe ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody. V roku 1873 tu vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku. Spolok podnietil vznik horskej záchrannej služby. Okrem iných aktivít od sezóny 1923/1924 organizoval kežmarský Karpatský spolok hokejovú pohárovú súťaž v Starom Smokovci ako jednu z prvých na Slovensku.[15] Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do Vysokých Tatier, Levočských vrchov, Pienin a Slovenského raja. V letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty, v zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník, ktorý vedie od Turbíny na juhozápadnom konci mesta cez jeho historické jadro, Strážky, Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu do Ždiaru, alebo cez sídlisko Juh do Vrbova. Na území Kežmarku sa nachádza mestské letné kúpalisko, hokejový štadión a kapacitou 3500 miest, futbalový štadión a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a nočný beh. Mesto je domovom hokejbalového extraligového družstva MŠK Kežmarok.

  • JAMES Kežmarok - horolezecký klub
  • Royal Valley Golf Club - golfový klub (Malý Slavkov)
  • MŠK Kežmarok - mestský športový klub
  • MHK Kežmarok - hokejový klub
  • 1. MFK Kežmarok - futbalový klub
  • KV MŠK Oktan Kežmarok - volejbalový klub
  • CK MŠK Kežmarok - cyklistický klub

Turistický ruchUpraviť

Návštevníci Kežmarku môžu získať informácie o meste a jeho regióne v Kežmarskej informačnej agentúre na Hlavnom námestí. Ubytovanie v historickom centre Kežmarku poskytujú Hotel Club a Boutique Hotel Hviezdoslav. Hostia nájdu ubytovanie aj v Penzióne Kiska, Penzióne Berg a v mnohých menších penziónoch a ubytovniach v historickom jadre a blízkom okolí.

Významní rodáciUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

Kežmarok na fotografiáchUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm
  5. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585
  6. VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Pešť: 1796.
  7. FENYÉS, Elék. Magyarország geográfiai szótára. Budín: 1851.
  8. a b Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky. Bratislava: Slovenský štatistický úrad, 2012.
  9. a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk
  10. http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm
  11. Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku [online]. www.kezmarok.com, [cit. 2020-06-13]. Dostupné online.
  12. BOHUŠ, IVAN.. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : æStátne Lesy TANAP-u, 1996. Dostupné online. ISBN 80-967522-7-8.
  13. BOHUŠ, IVAN.. Tatranské štíty a l̕udia. Tatranská Lomnica : I & B, 2010. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-969017-9-1.
  14. http://www.kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm
  15. Od zábavky grófov k národnému športu: Ako na Slovensku začínal hokej? [online]. Historická Revue, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kežmarok

Externé odkazyUpraviť