Starý cintorín (Kežmarok)
Starý cintorín je historický cintorín zo 17. storočia nachádzajúci sa v meste Kežmarok. V roku 1981 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[1]
História
upraviť
Najstaršie kežmarské cintoríny sa nachádzali pri Kostole svätého Michala, Kostole svätej Alžbety a pri Kostole svätého Kríža. Kostol svätého Michala patril slovanskej osade, ktorá stála na Michalskom vrchu nad dnešnou železničnou stanicou. Jeho neskororománske základy z 12. storočia odkryli v roku 1987. Kostol svätej Alžbety patril osade saských kolonistov a jeho základy sú datované so polovice 13. storočia. Na mieste pôvodnej, pravdepodobne románskej kaplnky, v 14. storočí postavili Kostol svätého Kríža. Vysoko vážené osobnosti pochovávali do hrobiek priamo pod kostolmi.
V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb – tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov – na ľavú stranu, kým na pravej strane boli hroby protestantov. Tento zvyk sa zachoval do prvej polovice 20. storočia.[2]
Cintorín viackrát rozširovali, naposledy v rokoch 1867 – 1868, kedy upravili jeho vstup na spôsob neskorogotického priečelia s veľkou vstupnou bránou. Vstup projektoval a realizoval kežmarský architekt Viktor Lazary.[3]
V Kežmarku sa v súčasnosti nachádzajú tri cintoríny. Starý cintorín a Nový cintorín sa na pochovávanie a návštevy využívajú dodnes. Ortodoxný židovský cintorín je prístupný len po predchádzajúcej dohode s jeho správcom.
Významné osobnosti
upraviť
Najstarší kamenný epitaf je z roku 1691 a patrí obchodníkovi Žigmundovi Reinischovi. Z roku 1709 sú hroby kežmarských mučeníkov popravených počas povstania Františka II. Rákócziho - richtára Jakuba Kraya, senátora a vojenského veliteľa mesta Martina Lányho a senátora a majstra remenárskeho cechu Šebastiána Toperczera, ktorého náhrobný kameň sa nezachoval.
Na cintoríne odpočíva aj doktor Vojtech Alexander s rodinou, riaditelia a profesori Evanjelického lýcea a kežmarských škôl Fridrich Scholtz, Jozef Dlhányi, Štefan Palcsó, Hugo Stenczel, Alfréd Grosz, Otto Bruckner a ďalší, továrnik Karl Wein, zakladateľ Uhorského karpatského spolku Anton Doller, prírodovedec Dávid Fröhlich, historici Dávid Kuntz, Štefan Linberger, Alojz Miškovič, zakladateľ kežmarského peňažníctva a požiarnictva Július Demiány, posledná kežmarská barónka Hedviga Mária Szirmay a ďalšie významné osobnosti Spiša.[4]
Galéria
upraviť-
Dom smútku -
Ústredný kríž cintorína -
Najstarší zachovaný náhrobok z roku 1691 patrí obchodníkovi Žigmundovi Reinischovi -
Hroby na Starom cintoríne -
Hroby na Starom cintoríne, v pozadí Vysoké Tatry -
Hroby na Starom cintoríne -
Náhrobné kamene mnohých významných Kežmarčanov sú vysoké aj niekoľko metrov -
Hrob továrnika Karla Weina -
Hroby na Starom cintoríne -
Zadná brána Starého cintorína -
Pamätník vojakom padlým v 1. svetovej vojne -
Pamätník vojakom a partizánom padlým v 1. a v 2. svetovej vojne
Súradnice: 49°08′04″S 20°25′30″V / 49,134386°S 20,425064°V
Referencie
upraviť- ↑ MYSHO. Krížom-krážom [online]. [Cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2020-07-23 z originálu.
- ↑ Historický cintorín [online]. www.kezmarok.sk, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2019-09-05 z originálu.
- ↑ A.S, Petit Press. Kežmarský cintorín dýcha viac ako storočnou históriou [online]. spis.korzar.sme.sk, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Historický cintorín [online]. www.kezmarok.sk, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2019-09-05 z originálu.