Anton Döller
Anton Döller - "Döller de Poprádvölgy" (* 5. január 1831, Winica, Poľsko – † 29. september 1912, Kežmarok, Slovensko) bol dôstojník rakúskej armády. Venoval sa národohospodárskej a kultúrnej práci. V hodnosti majora bol pobočníkom arcikniežaťa Jozefa.
| Anton Döller | |
| dôstojník rakúskej armády | |
 | |
| Narodenie | 5. január 1831 Winica, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 29. september 1912 (81 rokov) Kežmarok, Slovensko |
| Národnosť | nemecká |
| Profesia | dôstojník |
| Odkazy | |
| Commons |  Anton Döller |
Od roku 1867, keď bol penzionovaný, žil v Kežmarku. Propagoval industrializáciu severného Spiša budovanie verejných komunikácií. V roku 1873 bol spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol jeho dlhoročným funkcionárom. Spolku predsedal v rokoch 1831 – 1912. Bol pri zakladaní Tatranského múzea. Spolu s Mórom Déchym a Jánom Stillom uskutočnili prvovýstup Velickou próbou na Gerlachovský štít.
Mal veľké zásluhy na rozvoji tatranskej turistiky. Bol členom Poľského tovarišstva tatranského. Nemci a Maďari nazývali JV vrchol Malého Soliska Döllerovym štítom (Döllerspitze, Dőllercsúcs), Furkotské Solisko Döllerovou vežou (Döllerturm, Döllertorony) a Okrúhle pleso Döllerovým plesom (Döllersee, Döllertó). Döller uverejnil v regionálnej tlači stovky článkov o Vysokých Tatrách, propagoval ich krásy navrhoval mnohé vylepšenia dotýkajúce sa turistiky a novej výstavby. Bol iniciátorom myšlienky vytvorenia malých knižníc v šiestich tatranských chatách. Zaslúžil sa o vznik odbornej tkáčskej školy v Kežmarku, prvej svojho druhu v Uhorsku. Angažoval sa v dobročinných organizáciách.
13. júna 1887 bol Anton Döller povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "de Poprádvölgy". Jeho potomkovia dodnes žijú v Maďarsku, kde sa vysťahovali na začiatku 20. storočia.[1][2]