Velická próba (poľ. Wielicka Próba), dávnejšie Gerlachovská próba (nem. Gerlsdorfer Probe, maď. Gerlahfalvi próba) je strmá niekoľkometrová stienka vo východnej stene Gerlachovského štítu vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Zo Sedielka nad Kotlom spadá Velický žľab (poľ. Wielicki Żleb) a na jeho konci vo výške 1 980 m n. m. je Velická próba. Vedie ňou najpopulárnejšia štandardná výstupová cesta na vrchol štítu. Výstup je možný len s horským vodcom.[1]

Velická próba
stena
Sprava je Kotlový štít, Krčmárov žľab, Čertova veža. Medzi ňou a Kvetnicovou vežou sa próba začína nad úzkym fliačikom snehu.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 1 980 m n. m.
Súradnice 49°09′50″S 20°08′03″V / 49,163817°S 20,134033°V / 49.163817; 20.134033
Geologické zloženie granit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Od Sliezskeho domu k Velickej próbe
Prvovýstup Mór Déchy, Ján Still
 - dátum 1874
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Poloha v rámci Karpát
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Gerlachovský štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

História upraviť

Traduje sa, že prvým známym človekom, ktorý stál na vrchole Gerlachovského štítu, bol pravdepodobne učiteľ Ján Still v roku 1834. Ale samotný Still to nepotvrdil, lebo vyhlásil, že na Gerlachovský štít začal vodiť turistov až v roku 1872, keď ho predbehol horský vodca Martin Spitzkopf - Urban. Ale ani to nemusí byť pravda. Dňa 11. augusta 1855 boli na Gerlachovskom štíte poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek, ktorých sprevádzali, pravdepodobne zakopanskí horskí vodcovia. Nie je známe kade vystúpili. Ako spomína tatranský historik Ivan Bohuš, možno ich cesta viedla cez Gerlachovský kotol, ale ani to nie je isté. Nie je známe či vôbec dosiahli vrchol.

Určite však boli na končiari v roku 1868 rakúski vojenskí geodeti.[1] V roku 1875 horskí vodcovia Ján Pastrnák a Ján Ruman Driečny mladší uskutočnili prvovýstup cez Batizovskú próbu.

Ukázalo sa však, že ľahší výstup na vrchol štítu bude z jeho východnej strany. Vysoké Tatry v roku 1874 navštívil maďarský geograf, horolezec a cestovateľ Mór Déchy. Spolu s Antonom Döllerom, Pavlom Schwartzom, Jozefom Schäferlingom, Jánom Stillom a nosičom Samuelom Horvayom 31. augusta 1874 ako prví našli cestu na vrchol povestnou Velickou próbou. Ako uvádza v časopise Vysoké Tatry, v článku nazvanom Dr. Déchy Mór v Tatrách jeho autor Jaroslav Ondříček: " O štvrtej ráno vyrazili zo Starého Smokovca na túru. Vyšli k Velickému plesu, postupovali Kvetnicou po suťovom kuželi k žlabu (prvovýstup neskôr nazývanou Velickou próbou, trochu iným smerom ako dnes), cez Sedielko nad Kotlom prešli na západnú stranu a postupovali po skalných rebrách. Prešli štrbinou pod Kotlovým štítom a vysneženým žľabom, ktorý tvoril prirodzenú výstupovú cestu, o 12,35 hod. dosiahli hlavný vrchol Gerlachu"[2]. Na štíte boli hodinu. Déchy meral teplotu a tlak vzduchu. Potom do kamennej pyramídy vložili správu o výstupe aj s menami. Správu, v ktorej opísal svoje dojmy a skúsenosti uverejnil Mór Déchy v VI. zväzku najznámejšieho rakúsko-nemeckého horolezeckého časopisu Zeitschrift des Deutschen und Österreichischen Alpenvereins. Bol to, v tomto časopise, ktorý vychádzal od roku 1870, prvý článok o Vysokých Tatrách. Prvý výstup v zimných podmienkach uskutočnili 29. decembra 1908 Ernst Dubke, Ján Breuer a Ján Franz senior.

Prvé reťaze na Velickej próbe boli umiestnené v roku 1880. V roku 1891 vytýčil cestu cez próbu Dr. Kühl. V priebehu nasledujúcich rokoch bola vytýčená cesta niekoľkokrát mierne zmenená, na skalu boli pripevnené kramle a reťaze. Z Velickej próby boli niekoľkokrát ukradnuté reťaze. Napríklad v roku 2004. Na podnet prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera boli vo Velickej próbe namontované nové reťaze. V roku 2010 ich však niekto znovu odstránil. Ani v roku 2015 vo Velickej próbe neboli reťaze. Novinári to nazvali „Vojnou sprievodcov“.

Referencie upraviť

  1. a b Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
  2. Časopis Vysoké Tatry, In. Ondříček, Jaro: Dr. Déchy Mór v Tatrách, roč.IV. 2/65, str 7.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wielicka Próba na poľskej Wikipédii.