Otvoriť hlavné menu

Mór Déchy (Móric Déchy de Marosdécse), (* 4. november 1847, Budín - † 8. február 1917, Budapešť) bol maďarský geograf a cestovateľ, autor vedeckých publikácií o horách, vysokohorský priekopník, fotograf a horolezec.

Mór Déchy
maďarský geograf, cestovateľ
Mór Déchy
Narodenie4. november 1847
Budín, Maďarsko
Úmrtie8. február 1917 (69 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Národnosťmaďarská
Profesiageograf
PodpisMór Déchy, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mór Déchy

Krátky životopisUpraviť

Narodil sa v rodine železničného inžiniera. Rodičia sa postarali o jeho vzdelanie a výučbu cudzích jazykov. Navštevoval piaristické gymnázium v Temešvári a v Budapešťi a po jeho dokončení študoval geografiu a geológiu na univerzite vo Viedni. V roku 1884 sa oženil s dcérou bohatého bankára Paulinou Steinbergovou. Narodili sa im dve deti, Mária a Ivan.

Počas života sa zasadzoval za ochranu prírody a vyzýval úrady na vytvorenie uhorského národného parku. V roku 1872 sa podieľal na založení Maďarskej geografickej spoločnosti a bol jej členom až do svojej smrti. Stal sa členom korešpondentom Maďarskej akadémie vied a členom zahraničných zemepisných spoločností. Podieľal sa na založení Uhorského karpatského spolku, bol členom londýnskej Royal Geographical Society (Kráľovskej geografickej spoločnosti), talianskeho Alpínskeho klubu a mnohých iných. Bol ocenený mnohými vysokými štátnymi vyznamenaniami. Bol poctený čestným doktorátom na univerzite v Kluži. Bol autorom mnohých geografických štúdií a publikácií. Fotografie a zbierku hornín venoval maďarskému Kráľovskému geologickému ústavu a maďarskému Národnému múzeu.

Cesty po sveteUpraviť

Do histórie alpského horolezectva vstúpil okolo roku 1870, keď vystúpil na Ortler (3 905 m) vo Východných Alpách. V Alpách ( v rokoch 1872, 1874 a 1876) vystúpil o. i. na Monte Rosa (4 556 m) Jungfrau (4 158 m), Matterhorn (4 478 m) a Mont Blanc (4 807 m). Ako prvý spolu s horskými vodcami Aloisem i Johannom Pinggerąom 8. júla 1872 vystúpil v Južnom Tirolsku na Trafoier Eiswand (3 553 m) a Petersenspitz (3 472 m). Ako prvý vystúpil severnou stenou na Wildspitz (3 768 m). Bol v Pyrenejach, precestoval nórske pohoria, Špitzbergy a navštívil Karpaty. Okrem iných krajín precestoval Vysoký Atlas v Maroku. V roku 1878 sa zúčastnil na horolezeckej výprave na sedemtisícový Muztagata v Pamíre.

Na Kaukaze bol sedemkrát v rokoch 1884 – 1902. Dňa 23. augusta 1884 vo večerných hodinách vystúpil na Elbrus. So svojimi priateľmi skúmal ľadovce v okolí hory. V tom istom roku vystúpil ako prvý na kaukazský Adai-Choch (4 647 m). V kaukazskej skupine Bezingi spolu s Douglasom W. Freshfieldom a švajčiarskymi sprievodcami urobil prvovýstup na Tetnuld-Tau (4 853 m) a na Ukin vyše (4 200 m). Vykonal aj iné expedície v tejto oblasti. V neskorších rokoch bol jeden z najväčších odborníkov na Kaukaz. Výsledky ciest a svoje zážitky uverejnil v dvoch zväzkoch diela Reisen und Forschungen im Kaukazichen Hochgebirge (Cesty a objavy v kaukazských veľhorách, 1906). Je to jedna z najlepších monografií o Kaukaze.[1]

Cestu do Ázie uskutočnil v roku 1879. Rozhodol sa putovať k hrobu Sándora Csomu Kőrösiho v Dárdžilingu (Darjeeling) v Západnom Bengálsku. Pôvodne sa chcel, po prechode Tibetu a Himalájí, dostať do Indie. Cestou však ochorel na maláriu.

Déchy bol priekopníkom vysokohorskej fotografie. Veľmi pekné fotografie zanechal z Kaukazu. Dokumentoval život ľudí v horách. Déchyho fotografickú náruživosť neobmedzili ani ťažké kamery a statívy, ktoré musel spolu so spoločníkmi vyniesť až do štvortisícových nadmorských výšok.[1]

Výstupy vo Vysokých TatráchUpraviť

V auguste roku 1874 navštívil Vysoké Tatry. Domnieval sa, že na Gerlachovský štít vystúpi ako prvý, ale počas pobytu v Starom Smokovci zistil, že pred ním 7. augusta vystúpili na vrchol prof. Theodor Steinberg s Hugom Elsnerom z Gnadenfeldu, ktorých na vrchol viedol Ján Still z Novej Lesnej. Steiberg opísal výstup vo vtedy najznámejšom európskom geografickom časopise Petermanns´ Geographische Mittelilungen (Gotha, 1874). Nedal sa odradiť. Bolo nepriaznivé počasie a tak vyčkával, kým sa zlepší. Po štvrtej ráno 31. augusta 1874 vyrazil spolu so spoločníkmi Antonom Döllerom, Pavlom Schwartzom, riaditeľom smokovských kúpeľov Jozefom Schäfferlingom, vodcami Jánom Stillom, a nosičom Samuelom Horvayom. Ako uvádza v časopise Vysoké Tatry, v článku nazvanom Dr. Déchy Mór v Tatrách jeho autor Jaroslav Ondříček: "Vyšli k Velickému plesu, Kvetnicou a po suťovom kuželi k žlabu (prvovýstup neskôr nazývanou Velickou próbou), cez Sedielko nad Kotlom prešli na západnú stranu a postupovali po skalných rebrách. Prešli štrbinou pod Kotlovým štítom a vysneženým žľabom, ktorý tvoril prirodzenú výstupovú cestu, o 12,35 hod. dosiahli hlavný vrchol Gerlachu"[1]. Na štíte boli hodinu. Déchy meral teplotu a tlak vzduchu. Potom do kamennej pyramídy vložili správu o výstupe aj s menami. Správu, v ktorej opísal svoje dojmy a skúsenosti uverejnil Mór Déchy v VI. zväzku najznámejšieho rakúsko-nemeckého horolezeckého časopisu Zeitschrift des Deutschen und Österreichischen Alpenvereins. Bol to, v tomto časopise, ktorý vychádzal od roku 1870, prvý článok o Vysokých Tatrách.

Po dni odpočinku 2. septembra 1874 vystupoval s dvoma partnermi Martinom Spitzkopfom a Jánom Rumanom Driečnym od Popradského plesa do Zlomísk. Po ceste meral teplotu, písal si poznámky. V kotline pod Dračím sedlom prenocovali a ráno 3. septembra pokračovali vo výstupe na Dračie sedlo. Potom hrebeňom na terasu nad Dračím plesom až po hlavnú roklinu, ktorá bola čiastočne zasnežená a ňou vystúpili na JV vrchol Vysokej. Bolo 7,35 hod. Chcel vystúpiť aj na druhý vrchol Vysokej, ktorý sa mu zdal vyšší, ale jeho sprievodcovia nechceli. Nakoniec ich prehovoril. Zostúpili do sedielka, ktoré leží medzi oboma vrcholmi, v sedle ich Déchy nadviazal na lano, (nedôverovali takému isteniu) a o 8,20 hod. stáli na najvyššom bode Vysokej. Vztýčili zástavku, Déchy napísal krátku správu o výstupe, ktorú uložili do kamennej pyramídy. Zostúpili tou istou cestou ako vystupovali. Ako prvý prešiel Déchy so sprievodcami aj sedlom Východnou železnou bránou, teda najvýhodnejším spojom zo Zlomísk do Kačacia dolina. Tieto horolezecké i turistické výstupy opísal v roku 1875 v geografickom diele Jelentés a Magas Tátrában tett utazásról i v miestnej tatranskej tlači.[2][3]

ReferencieUpraviť

  1. a b c Časopis Vysoké Tatry, In. Ondříček, Jaro: Dr. Déchy Mór v Tatrách, roč.IV. 2/65, str 7.
  2. Lehmer,W: Die Eroberung der Alpen, München, 1925
  3. Houdek, Ivan: Vysoká v Tatrách, Krásy Slovenska, 1946

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mór Déchy

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mór Déchy na poľskej Wikipédii a Déchy Mór na maďarskej Wikipédii.