Otvoriť hlavné menu
Disambig.svg O župe pozri Cluj (župa).

Kluž (rum. Cluj-Napoca, do roku 1974 Cluj, maď. Kolozsvár, nem. Klausenburg) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko asi 440 km severozápadne od Bukurešti a je jedným z najdôležitejších miest Rumunska. Má rozlohu 179,5 km² a 306 tisíc obyvateľov.

Kluž
mesto
CJROCluj-Napoca 19.jpg
Panoráma mesta
Coa Romania Town Cluj History.svg
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Cluj
Súradnice 46°46′S 23°35′V / 46,767°S 23,583°V / 46.767; 23.583
Rozloha 179,5 km² (17 950 ha)
 - okresu 1 537,5 km² (153 750 ha)
Obyvateľstvo 324 576 (2011)
Hustota 1 808,22 obyv./km²
prvá písomná zmienka 124
Primátor Emil Boc (PDL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 400xyz1
Telefónna predvoľba +40 x642
SIRUTA 54975
EČV CJ-N3
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v rámci župy Cluj
Poloha mesta v rámci župy Cluj
Wikimedia Commons: Cluj-Napoca
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
1x,y a z označuje ulicu, časť ulice a budovu označuje
2x označuje operátora
3x používa sa iba na vozidlá, ktoré operujú v meste (trolejbusy, vozidlá údržby, ...)

Pôvod názvuUpraviť

Názov sa väčšinou odvádza od latinského Clus, prvýkrát použité v 12. storočí, v zmysle „uzavretý“. Podľa niektorých teórií má názov pôvod v nemeckom Klaus (mesto sa po nemecky nazýva aj „Klausenberg“). Napoca je názov významného archeologického náleziska v blízkosti mesta, táto časť názvu bola mestu pridelená v roku 1974 rumunským diktátorom Nicolae Ceaușescu.

GeografiaUpraviť

Prírodné pomeryUpraviť

Mesto sa nachádza pod masívom Apusenských vrchov, v Transilvánskej kotline. Nad mestom sa vypína vrch Feleac, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Z hľadiska biogeografického prevládajú v okolí mesta najmä lesy a trávnaté porasty, kde môžeme nájsť aj vzácne druhy, ako črievičník papučkovitý a kosatec sibírsky. Fauna v okolí mesta je typická pre túto oblasť - diviaky, jazvece, králiky, líšky, veverice. Najväčšie bohatstvo druhov je v lesoch Faget a Hoia. V katastri mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Fânaţele Cluj a Valea Morii. Klíma v Kluži je vcelku príjemné, kontinentálne. Je to ovplyvnené prítomnosťou Apusenských vrchov a vetrami vanúcimi od Atlantického oceánu. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemer v januári je -3 °C a v júli 19 °C. Najnižšia teplota tu bola nameraná v januári 1963, a to -34,5 °C, najvyššia v auguste 1952, 38,5 °C. Letá sú tu horúce, zimy mierne, s malým množstvom snehu. Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, najviac zrážok spadne v júni (99 mm) a najmenej vo februári (26 mm).

Administratívne členenieUpraviť

 
Klužská metropolitná zóna
 
Klužské dištrikty

Metropolitná zóna (rum. Zona metropolitană) mesta sa skladá z obcí Apahida, Cojocna, Suatu, Căianu, Jucu, Pălatca, Cluj, Bonțida, Dăbâca, Borșa, Chinteni, Aluniș, Cornești, Panticeu, Vultureni, Așchileu, Sânpaul, Baciu, Gârbău, Aghireșu, Căpușu Mare, Gilău, Florești, Săvădisla, Ciurila, Feleacu, Aiton a Recea-Cristur. Mesto samotné sa skladá z dištriktov (rum. cartier):

  • Andrei Mureșanu
  • Bulgaria
  • Bună Ziua
  • Centru
  • Dâmbul Rotund
  • Gara
  • Gheorgheni
  • Grădini Mănăștur
  • Grigorescu
  • Gruia
  • Hidelve
  • Iris
  • Între Lacuri
  • Mănăștur
  • Mărăști
  • Someșeni
  • Zorilor
  • Sopor, vzniknuvší 2005
  • Borhanci, vzniknuvší 2005
  • Becaș, vzniknuvší 2005
  • Făget, vzniknuvší 2005
  • Zorilor sud (inak aj Observatorului sud alebo Europa), vzniknuvší 2005
  • Lomb
  • Tineretului
  • Pata-Rât, alebo neoficiálne, „Dallas“ (rómska osada)

DemografiaUpraviť

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
75,71 %
Maďari
  
15,27 %
Rómovia
  
Nezistené
  
7,14 %
Ostatné
  
0 87 %
z celkového počtu 324 576 obyvateľov
Náboženské vyznanie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
65,62 %
Rímskokatolícka cirkev
  
4,6 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
9,73 %
Letničné hnutie
  
2,49 %
Grékokatolícka cirkev
  
4,36 %
Baptistická cirkev
  
1,11 %
Nezistené
  
7,9 %
Ostatné
  
4,19 %
z celkového počtu 324 576 obyvateľov
  • Historický vývoj demografie mesta
 
  • Tabuľka historického vývoja počtu obyvateľov a veľkosti národnostných menšín
Sčítanie ľudu Etnická štruktúra
Rok Populácia Rumuni Maďari Nemci Židia Rómovia Ukrajinci Srbi Slováci Ostatné etniká
1453 6 000
1703 7 500
1714 5 000
1785 9 703
1835 14 000
1850 19 612 4 116 12 317 1 587 535 585 472
1880 32 831 5 618 23 676 1 437 4 23 125 1 948
1890 37 184 5 637 29 396 1 357 8 21 115 650
1900 50 908 7 185 41 311 1 785 9 22 83 513
1910 62 733 8 886 51 192 1 678 6 41 107 823
1920 85 509 29 644 42 168 2 075 10 638 984
1930 100 844 34 895 47 689 2 500 13 062 1 043 244 54 262 1 095
1941 114 984 11 255 98 502 1 618 2 669 618 36 11 46 229
1956 154 723 74 623 77 839 1 115 525 237 24 21 24 315
1966 185 663 104 914 76 934 1 333 1 689 178 42 50 34 489
1977 262 858 173 003 86 215 1 480 1 009 628 50 28 32 413
1992 328 602 251 697 74 591 937 35 1 047 67 16 25 187
2002 317 953 252 433 60 287 734 217 3 029 146 12 25 1 070

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o meste pochádza od gréckeho astronóma Claudia Ptolemaia, ktorý píše o sídle menom Napoca, ako o veľmi významnom meste v Dácii. Prvý dôkaz o existencii tohto sídla je míľnik, datovaný do rokov 107-108,

 
Poloha rímskej pevnosti Napoca

ktorý je zároveň dôkazom cisárskej cesty tadeto vedúcej. V dokumentoch mesto po prvýkrát nájdeme ako „Municipium Aelium Hadrianum Napoca“ z roku 124. Neskôr je premenované na „Colonia Aurelia Napoca“. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie nálezy z náleziska Napoca. Po opustení Dácie Rimanmi roku 217 n.l. sa správy o meste strácajú, najbližšie sa spomína až v roku 1176 ako Castrum Clus. Počas obdobia vlády uhorského kráľa Štefana V. do mesta prišlo množstvo saských kolonistov, na jeho obnovu po mongolskom vpáde. V roku 1405 udeľuje kráľ Žigmund Luxemburský Klužu mestské práva. Mesto prosperuje, rozkvitá poľnohospodárstvo, ako i priemyselná výroba. V tejto dobe tu žijú kľúčovo Rumuni, Maďari a Nemci. V tomto období sa tu narodil Matej Korvín, ktorý na svoje rodné mesto myslí a udeľuje mu 41 výsad. V meste bola veľmi vysoká životná úroveň, preto sa ani nezapojilo do povstania roku 1514. V tomto období tu žije saský učenec Gáspár Heltai, ktorý tu zriadil a udržiaval kníhtlač, pivovar, kúpele a papierne. V meste bol za živa upálený významný vojak vojska Michala Chrabrého, Baba Novac. Prvý zjednotiteľ Rumunska, Mihai Voda, tu poslednýkrát večeral, než ho v Baste zabili. Gabriel Bethlen, vodca povstania proti Habsburgovcom bol veľký ochranca Klužu a pomohol mestu stať sa významným centrom oblasti. Mesto je považované za hlavné mesto Transilvánie, ako i Sedmohradska, čo vedie k jeho ďalšiemu rozvoju. Napríklad začiatkom 20. storočia bolo takmer celé prestavané. Po prvej svetovej vojne sa stala Kluž súčasťou Rumunského kráľovstva. Potom ju roku 1940 zaberá Maďarsko.

 
Letecký pohľad v roku 1930

Počas druhej svetovej vojny tu bola takmer úplne zdecimovaná židovská komunita, najprv presunutá do ghetta Iris v Kluži, kde asi rok existovala v neľudských podmienkach, neskôr v roku 1944 transportovaná do Osvienčimu. Počas rokov 1945 - 1989 vládol v Kluži, ako i v celom Rumunsku socializmus, v roku 1974 dal rumunský vodca Nicolae Ceausescu mesto „na pamiatku slávnej histórie tohto sídla“ premenovať na Cluj-Napoca. Po revolúcii 1989 sa primátorom mesta stal nacionalista Gheorge Funar, ktorý sa stal známy kvôli viacerým kontroverzným projektom. V júni 2004 ho vystriedal umiernenejší Emil Boc, čím sa napätie medzi menšinami v meste trocha uvoľnilo.

DopravaUpraviť

 
Hlavná železničná stanica
 
Medzinárodné letisko Avram Iancu

V meste je viac než 662 km vcelku dobre vybavených ciest. Miestnu dopravu tu zabezpečuje siť autobusových, električkových, mikrobusových a trolejbusových liniek. Dopravu z a do mesta zabezpečuje rýchliková železničná stanica a Medzinárodné letisko Avram Iancu.

Miestna dopravaUpraviť

Električková dopravaUpraviť

Linka 100

 
UNIMET
 
Gară (železničná stanica)

Linka 101

 
Ul. Clăbucet
 
Gară (železničná stanica

Linka 102

 
Ul. Clăbucet
 
UNIMET

Autobusová dopravaUpraviť

  • 8: P-ța Mihai Viteazul - Letisko (Aeroport, cez Str. Traian Vuia)
  • 9: Str. Bucium - Gară
  • 19: P-ța Mihai Viteazul - Str. Mehedinți
  • 20: P-ța Avram Iancu - Colonia Borhanci
  • 21: P-ța Mihai Viteazul - Cart. Buna Ziua
  • 23: P-ța Mihai Viteazul - EMERSON
  • 24: Str. Bucium - Str. Unirii
  • 24B: Str. Unirii - POLUS
  • 26: Cartier Gigorescu, capăt - CUG
  • 27: Cartier Gigorescu, capăt - Gară
  • 28: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța Mihai Viteazul
  • 28B: P-ța Mihai Viteaul (prin Cartier Grigorescu) - POLUS
  • 29: Str. Bucium - P-ța Mihai Viteazul
  • 30: Cartier Gigorescu, capăt - Aurel Vlaicu, capăt
  • 31: P-ța Mihai Viteazul - Napolact (prin Calea Baciului)
  • 32: Str Alverna - P-ța Mihai Viteazul
  • 32b: Str. Alverna - Gară
  • 33: Str. Băișoara - P-ța Mihai Viteazul
  • 34: Str. Băișoara - P-ța 1 Mai
  • 35: Str. Gheorghe Dima, capăt - Gară
  • 36: P-ța Mihai Viteazul - Str. Plevnei, capăt
  • 36b: P-ța Mihai Viteazul - Str. Barc
  • 37: P-ța Mihai Viteazul - Tetarom (prin Str. Romulus Vuia)
  • 38: P-ța Mihai Viteazul - Str. Vânătorului
  • 39: P-ța Mihai Viteazul - Valea Chintăului
  • 40: P-ța Mihai Viteazul - Colonia Făget
  • 41: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța 1 Mai
  • 42: P-ța Mihai Viteazul - Str. Câmpulu
  • 43: Cartier Gigorescu, capăt - Str. Observatorului
  • 43b: Cartier Gigorescu, capăt - Calea Turzii
  • 43P: Cartierul Zorilor - POLUS
  • 46: Str. Gheorghe Dima - P-ța Avram Iancu
  • 46b: Str. Gheorghe Dima - Aurel Vlaicu, capăt
  • 47: Str. Dunării - P-ța Mihai Viteazul
  • 48: Str. Băișoara - CUG
  • 50: Str. Gheorghe Dima - CUG
  • 52: Str. Bucium - Str. Plevnei capăt
  • M12: P-ta Cipariu - sat Vâlcele
  • M13: P-ța Avram Iancu - sat Gheorgheni
  • M21: Str. Bucium - Florești-Cetate
  • M22: Str. Bucium - Florești-Str. Șesul de Sus
  • M23: Calea Floresti - sat Luna de Sus (prin Florești)
  • M24: Str. Bucium - Florești/ Ferma
  • M31: P-ța Mihai Viteazul - Comuna Baciu-Cart. Blocuri
  • M32: Gară - Baciu/Suceagu
  • M33: Gară - Corușu/Salistea Noua
  • M34: Gară - Baciu/Mera
  • M38: Gară - Sânmartin
  • M39: Gară - Chinteni Lac
  • M41: Str. Aurel Vlaicu - Apahida/Câmpenești
  • M43: Str. Aurel Vlaicu - Dezmir
  • M44: Str. Aurel Vlaicu - Corpadea

MikrobusyUpraviť

  • M11: P-ța Cipariu - sat Feleacu
  • M16: Str. Observatorului - Ciurila-Pasaj
  • M37: Gară - Feiurdeni

TrolejbusyUpraviť

 
Trolejbus značky Irisbus Agora
  • 1: Str. Clăbucet - P-ța 1 Mai
  • 3: Str. Unirii - Gară
  • 4: Aurel Vlaicu, capăt - Gară
  • 5: Gară - Aeroport
  • 6: Str. Clăbucet - Aurel Vlaicu, capăt
  • 7: Aurel Vlaicu, capăt - Str. Izlazului
  • 25: Str. Clăbucet - Str. Unirii

Historické pamiatkyUpraviť

V meste je veľké množstvo sakrálnych a svetských architektonických pamiatok. Medzi najznámejšie z nich patria:

Partnerské mestáUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kluž

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cluj-Napoca na rumunskej Wikipédii.