Vysoká (vrch v Tatrách)

vrch vo Vysokých Tatrách

Vysoká[1] (2 547,2 m n. m.[2]; poľ. Wysoka, nem. Tatraspitze, Hochberg, Hohe Viszoka, Viszoka, Wisoka, Vysoka, Visoka, maď. Viszoka, Visoka, v staršom názvosloví Magas Viszoka či Tátra-csúcs/Tátra csúcs/Tátracsúcs) je mohutný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Dračej dolinky nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3] Je jedným z najmohutnejších vrchov Slovenska a jeho symetrický impozantný dvojvrchol patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Je to v poradí šiesty najvyšší tatranský štít.[4]

Vysoká
vrch
Pohľad na Vysokú zo Zlomiskovej doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 547,2 m n. m.
Súradnice 49°10′22″S 20°05′39″V / 49,1727°S 20,0941°V / 49.1727; 20.0941
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Móric Déchy
Martin Spitzkopf-Urban
Ján Ruman ml.
 - dátum 3. september 1874
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Vysoká
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Pôvodne liptovský názov „Visoka“ spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať Veľkou Vysokou. Neujali sa ani cudzie názvy, pretláčané so zámerom vyeliminovať pôvodný slovenský názov. Maďarský a nemecký názov vychádzajú zo slovenskej poézie (Tatra vysoká v Hviezdoslavovom Sne o Kriváni a pod.).[4][5]

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[7][2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]

Opis upraviť

Vysoká sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.), konkrétne medzi Gankom (Rumanovym sedlom) a Ťažkým štítom (Štrbinou pod Ťažkým štítom). Týči sa nad Dračou a Rumanovou dolinkou (na juhu a juhovýchode) a Ťažkou dolinou na severe. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na východ do Rumanovej dolinky jej steny majú 450 – metrové prevýšenie. Na juhovýchod vysiela Vysoká cez Vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov, na juh v nie príliš ťažkých stenách spadá centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na juh Dračí hrebeň.[4][5]

Severným smerom sa nachádzajú Rysy (2 503 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.), východným Hrubá veža (2 086 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.), južným Tupá (2 285 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Ťažký štít (2 520 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.).[2] Severne sa nachádza Ťažká dolina, z ktorej voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhovýchodne sa nachádza Rumanova dolinka a juhozápadne Dračia dolinka, ktoré odvodňujú prítoky Ľadového potoka, smerujúceho do Batizovského potoka a rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[8]

Prístup upraviť

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom.

Výstupy upraviť

Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke Uhorského karpatského spolku, keď 3. septembra 1874 sa na štít dostali Móric Déchy a vodcovia Martin Spitzkopf-Urban a Ján Ruman ml. Výpravu viedol Móric Déchy, vodcovia sa podriadili jeho vedúcemu postaveniu. Ruman ani nechcel ísť, Spitzkopf sa bránil nadviazaniu na spoločné lano, lebo ako vravel, nechcel zomrieť s ostatnými dvoma. Tatranskí vodcovia neradi zdolávali nové štíty, stačili im tie, na ktoré poznali vychodené cesty. Na vrchole nechali zápis v obálke z impregnovaného plátna a vztýčili vlajočku. O dva roky neskôr na vrchol vystúpili poľskí turisti a horolezci, ktorých viedol zakopanský lekár a botanik Tytus Chalubiński. Skupinu sprevádzali horskí vodcovia M. Sieczka, Józef Fronek, Józef Sieczka a Jakub Giewont. Bol to prvý výstup zo sedla Váha. V zimných podmienkach ako prví na štít vystúpili 11. apríla 1903 Harry Berceli, Karol Jordán a horskí vodcovia Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf.[5]

Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha. Dnes na vrchol vedie veľa horolezeckých ciest. Z horolezeckého hľadiska najzaujímavejšie sú 500 metrov vysoká severná a 450 metrov vysoká východná stena. Najviac prvovýstupov majú napríklad Arno Puškáš, Július Andráši a Miroslav Jílek st., ktorý okrem iného chatárčil na Chate pod Rysmi.[5]

V severnej stene, v Stanislawského ceste 3. augusta 1951 došlo k horolezeckej tragédii. V stene boli dvaja horolezci František Ždiarsky a Jozef Kvasnička. Počas náhlej búrky sa vo vode stekajúcej zo steny utopil Jozef Kvasnička. Na severozápadnom vrchole je ukotvený oceľový kríž. Roku 1955 ho vyniesli chatári Oldřích Bublík z Chaty pod Rysmi a Miroslav Jílek z Chaty pri Popradskom plese. Kríž osadili na pamiatku ich priateľa, horolezca Václava Raifa, ktorý tu zahynul. Písmena VR na kríži sú iniciály menovaného, ktorému je venovaný.[5]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
  2. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
  4. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
  7. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.

Iné projekty upraviť

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť