Satan (vrch)
Satan[1] (2 421,5 m n. m.[2][3]; poľ. Szatan, nem. Satan, maď. Sátán) je najvyšší vrch Hrebeňa bášt vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[4]
Satan | |
vrch | |
Pohľad na Satan z Kôprovského sedla
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obce | Vysoké Tatry, Štrba |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 421,5 m n. m. |
Súradnice | 49°09′47″S 20°03′08″V / 49,1631°S 20,0521°V |
Geologické zloženie | žula |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka |
- dátum | 1880 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Satan (mountain in the High Tatra Mountains) | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťNázov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2 380 m n. m.), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2 300 m n. m.) či Pekelníka (2 374 m n. m.) má svoje korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti a ďalšia, že bača tu za pomoci kúzelníka hľadal poklady, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skalami. V povestiach sa objavuje aj goral, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu neupísal. Vie sa, že okolo vrchu sa motali zlatokopi. Skutočným podkladom povestí môžu byť často padajúce kamene zo zrázov končiara.[5]
Poloha
upraviťNachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Mlynická dolina.[4]
Opis
upraviťVrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Od tohto uzlového vrchu nasleduje Veľká capia veža, Zadná Bašta (2 379 m n. m.), Diablovina (2 390 m n. m.), Satanovo sedlo, Satan a južne pokračuje Predná bašta (2 373,5 m n. m.), Malá Bašta (2 287,5 m n. m.) a Patria (2 202,8 m n. m.). Satan má dva, približne rovnako vysoké vrcholy - severný a južný.[5]
Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom. Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné. Hrebeň patrí do povodia rieky Poprad, kde voda z východných svahov odteká Hincovým potokom a zo západných potokom Mlynica.[2]
Severným smerom sa nachádza Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.) a Kotolnica (1 963 m n. m.), západne leží Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.) a Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), južne Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Malá Bašta (2 287,5 m n. m.) a východne Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
upraviťTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier a blízka Mlynická a Mengusovská dolina, pri vhodných podmienkach tiež Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Oravské Beskydy.[8]
Prístup
upraviťŠtít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.[4]
Prvovýstupy
upraviť- Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880.
- Prvý zimný výstup uskutočnili Ernst Dubke, Johann Breuer mladší a Ján Franz starší v roku 1906.
Galéria
upraviť-
Satan ponad Malé Hincovo pleso
-
Satan, Predná bašta a Malá bašta z Mlynickej doliny
-
Satan ponad Nižné Kozie pleso
-
Veľká capia veža (vľavo) a Satan (vpravo) ponad Capie pleso
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Satan (vrch)
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviť- Poloha na turistickej mape
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.