Veľké Solisko

vrch vo Vysokých Tatrách

Veľké Solisko (poľ. Wielkie Solisko, nem. Grosser Solisko, maď. Nagy Szoliszkó) je najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa a fakticky prvý významnejší samostatný štít v ňom od Bystrého sedla, medzi Predným soliskovým zárezom (Prednou soliskovou kopou) a Soliskovou lávkou (Prostredným Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Vlastný vrchol tvorí dvojmetrový skalný blok v podobe hríba. Zrázy štítu spadajú do Mlynickej doliny a Furkotskej doliny.[1]

Veľké Solisko
vrch
Wielkie Solisko a1.JPG
Veľké Solisko
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 413 m n. m.
Súradnice 49°09′46″S 20°01′55″V / 49,162778°S 20,031944°V / 49.162778; 20.031944
Prvovýstup Karol Englisch, Pavol Spitzkopf
 - dátum 19. júl 1903
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľké Solisko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

NázovUpraviť

Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sa názov Veľkého Soliska vzťahoval aj na Prostredné Solisko, ktoré bolo pokladané za jeho vedľajší vrchol.[1]

Iná verzia predpokladá, že pravdepodobnejším základom sa javí staré nemecké sloveso slitan, salitan, salitjen, salen – ťažiť. Práve z tohto slovesa mohol vzniknúť pre baníkov, ktorý v tejto oblasti dolovali rudy, zrozumiteľný názov Salenberg – Hora, v ktorej sa ťaží. Podľa tejto teórie, neskôr, keď sa prestalo v tejto oblasti baníčiť, posunula sa do tvaru Salzenberg, ktorý bol preložený do slovenčiny v podobe Solisko.[2]

PrvovýstupUpraviť

Prvý na vrchole bol Karol Englisch s vodcom Pavlom Spitzkopfom st. 19. júla 1903. Vystúpili z Furkotskej doliny. Vtedy Englisch pomenoval Veľké Solisko podľa neznámej osoby Anniným štítom: Annaspitze, Annacsúcs, Annaturm, Annatorony. V zime dňa 12. januára 1912 na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy.[1]

TuristikaUpraviť

Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom.

ReferencieUpraviť

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť