Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krátka[1] (2 374,5 m n. m.[2]) je rozložitý uzlový vrch v Tatrách. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 21 km severozápadne od Popradu.[3]
| Krátka | |
| vrch | |
 Vľavo Krátka, vpravo Kriváň.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Biely Váh, Belá |
| Nadmorská výška | 2 374,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′48″S 20°00′46″V / 49,1632°S 20,0129°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
| Prvovýstup | Karol Englisch, P. Spitzkopf |
| - dátum | 1903 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Krátka | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso a západne ležiace Podbanské, juhozápadne sa nachádza Východná, južne Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Važecká dolina.[3]
Opis upraviť
Krátka leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severozápadu z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (2 495 m n. m.). Krátka má tri vrcholy: Západný, Prostredný (hlavný) a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody. Do Krivánskeho kotla k plesu viedla turistická značka, zrušená v roku 1980. Na juh vysiela pomerne dlhý a členitý Jamský hrebeň, v ktorom sa od severu nachádza: Veľká Jamská veža, dve Prostredné Jamské veže, Jamské zuby, dve Predné Jamské veže, dve Krátke veže, Krátka vežička, Krátka kopa, dve Jamské vežičky a dve Jamské kopy. „Dve“ značí vždy severný a južný vrchol.[5]
Severne sa nachádza dolina Nefcerka s Nižným Terianskym plesom, ktorým voda z tejto časti hrebeňa odteká Nefcerským potokom do Belej. Juhovýchodne sa nachádza Suchá dolina a juhozápadne Važecká dolina s Krivánskym Zeleným plesom, odkiaľ voda smeruje do Bieleho Váhu.[2]
Severným smerom sa nachádza Veľká kopa (2 052 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.) a Terianska veža (2 374 m n. m.), východným Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.) a Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), južným Predné Solisko (2 117 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.) a Jamy (1 572 m n. m.) a západným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Krížna (2 038 m n. m.) a Predný Holý vrch (1 984 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Kozie chrbty a časť Oravských Beskýd.[7]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník.[3]
Niekoľko horolezeckých výstupov upraviť
- 1903 Prvý výstup K. Englisch a P. Spitzkopf z Doliny Suchej vody cez Vyšnú Jamskú priehybu, I.
- 1906 Prvý zimný výstup P. Havaš Horníček.
- 1907 Prvý úplný prechod Jamského hrebeňa A. Martin a J. Franz st., miestami III.
Cesty do obťažnosti V+ (Prostredná Jamská veža) viedli na veže v Jamskom hrebeni.
Galéria upraviť
-
-
Ten istý pohľad, Krátka medzi tmavými Furkotskými vežami a Kriváňom. -
Krátka vľavo od masívneho Kriváňa, oddelené Špárou. -
Pohľad z Kriváňa na Jamský hrebeň nad Krivánskym Zeleným plesom.
Referencie upraviť
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, X. diel, Šport 1989.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
