Biely Váh
Biely Váh je rieka na severe Slovenska, vo východnej časti Liptova, preteká územím okresov Poprad a Liptovský Mikuláš.[1] Je to kratšia z dvoch zdrojníc rieky Váh, meria 30,3 km a je tokom III. rádu. Priemerná lesnatosť povodia je 40%.
Biely Váh | |
rieka | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský, Žilinský |
Okres | Poprad, Liptovský Mikuláš |
Prameň | |
- poloha | Kriváň, Vysoké Tatry |
- výška | 2 026 m |
Ústie | Váh, sútok s Čiernym Váhom |
- poloha | Kráľova Lehota |
- výška | 663 m |
- súradnice | 49°01′08″S 19°48′32″V / 49,018912°S 19,808993°V |
Dĺžka | 30,3 km |
Povodie | 136,179 km² (13 618 ha) |
Rád toku | III. |
Hydrologické poradie | 4-21-01-028,-032,-035,-037 |
Číslo recipienta | 4-21-01-13496,-13506,-13511, -13556,-13606,-13608,-13610 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň
upraviťPramení na južných svahoch Kriváňa, vo Važeckej doline v západnej časti Vysokých Tatier. V období topenia snehu je Biely Váh napájaný z Krivánskeho Zeleného plesa.
Opis toku
upraviťOd prameňa v pásme kosodreviny steká prevažne južným smerom, ktorý sa mení na západný až pred Važcom. Na hornom toku vytvára výrazný oblúk prehnutý na východ, po pribratí Furkotského potoka zľava sa sprava oddeľuje vedľajšie koryto, Solisková voda, Biely Váh podteká Cestu Slobody a výraznejšie rozširuje svoje koryto. V Liptovskej kotline priberá ľavostranný Zasmrečinský potok, podteká cestu I. triedy č. 18 a železničnú trať č. 180, následne priberá Lúčny potok zľava a stáča sa smerom na západ. Preteká Važcom, v obci priberá Mlyničnú vodu sprava, pod obcou Beliansky potok z tej istej strany a popri železničnej trati pokračuje údolím, južne od Východnej. Po prijatí Mlák sprava sa prechodne stáča smerom na juhozápad, južne od obce Hybe sa znovu stáča na západ, vrezáva sa do najzápadnejšieho výbežku Kozích chrbtov a nad obcou Kráľova Lehota zaniká, aby spolu s vodami Čierneho Váhu vytvorila rieku Váh.[2]
Geomorfologické celky
upraviť- Tatry
- Východné Tatry (geomorfologický podcelok)
- Vysoké Tatry (geomorfologická časť)
- Východné Tatry (geomorfologický podcelok)
- Podtatranská kotlina, 2 geomorfologické podcelky:
- Tatranské podhorie
- Liptovská kotlina
- Hybianska pahorkatina (geomorfologická časť)
- Kozie chrbty
- Važecký chrbát (geomorfologický podcelok)
Prítoky
upraviť- Pravostranné: krátky prítok z juhovýchodného svahu Hencnavy (881,3 m n. m.), prítok z lokality Nemecká, Mlyničná voda, Čierny jarok, Beliansky potok, prítok vznikajúci východne od Východnej a tečúci popod Zámčisko (808 m n. m.), prítok prameniaci východne od amfiteátra vo Východnej, [Mláky (potok)|Mláky]], prítok z východného svahu Zierta (809 m n. m.)
- Ľavostranné: prítok z JJZ svahu Jamskej kopy (2 079 m n. m.), prítok z Doliny suchej vody, dva krátke prítoky z JJV úpätia Jamskej kopy, Furkotský potok, Rakytovský potok, Zasmrečinský potok, Lúčny potok, štyri krátke prítoky zo severných svahov Korcúb (914,6 m n. m.), prítok prameniaci východne od Kriesla (954 m n. m.), dva krátke prítoky z lokality Hrubá jedľa, Čierny potok
Ústie
upraviťS vodami zľava pritekajúceho Čierneho Váhu sa spája vo výbežku Liptovskej kotliny, východne od obce Kráľova Lehota v nadmorskej výške 663 m n. m.
Obce
upraviťBiely Váh postupne preteká cez päť katastrálnych území:
- Štrbské Pleso (iba neobývaným územím)
- Važec (aj intravilánom obce)
- Východná
- Hybe
- Kráľova Lehota
Referencie
upraviť- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.