Hybe

obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš

Hybeobec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol a katolícky kostol z 13. storočia.

Hybe
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodný tok Hybica
Nadmorská výška 710 m n. m.
Súradnice 49°02′40″S 19°49′44″V / 49,0445°S 19,8290°V / 49.0445; 19.8290
Rozloha 52,82 km² (5 282 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 465 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 27,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1239
Starosta Karol Pavlíček[3] (nezávislý)
PSČ 032 31
ŠÚJ 510467
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hybe
Hybe 2
032 31 Hybe
E-mailová adresa hybe@hybe.sk
Telefón 529 61 21
Fax 529 61 21
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hybe
Webová stránka: hybe.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).

Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.

V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.

Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.

Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.

V hybskom katolíckom kostole, v rodinnej hrobke, je pochovaný uhorský básnik Valentín Balaša, ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Úpravami prešiel v 15. storočí, kedy bolo neskorogoticky prestavované presbytérium a v rokoch 1638-1643 renesančne, kedy bola rozšírená loď. Bola nanovo zaklenutá hrebienkovou klenbou a boli postavené empory. V 17. storočí bol kostol fortifikovaný. Veža bola pristavaná v roku 1824. Zo stredovekých detailov sa v kostole dochovala rebrová klenba presbytéria, portál do sakristie a tri okná presbytéria. Pod kostolom je v rodinnej hrobke pochovaný renesančný uhorský básnik Valentín Balaša.[4] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná majú lomený oblúk alebo segmentové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1822-1826. Stojí na mieste dreveného artikulárneho kostola. V roku 1906 prešeil po požiari neobarokovou obnovou, kedy bola upravená helmica veže. V interiéri sa nachádza trojstranná vstavaná murovaná empora. Priestor je zaklenutý českou plackou a pruskými klenbami. Barokové zariadenie kostola pochádza z pôvodného artikulárneho kostola, oltár s tordovanými stĺpmi je z roku 1737 so sekundárnym obrazom Ukrižovania z roku 1926, kazateľnica so sochami evanjelistov z roku 1730. Krstiteľnica má renesančno-barokové tvaroslovie, na vrchole umiestnenú klasicistickú sochu Krista.[5] Fasády kostola sú hladké s kordónovou rímsou, nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené lizénami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá hmota veže. Tá je dekorovaná nárožným kvádrovaním, pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
  • Súbor meštianskych a ľudových radových domov, pamiatková zóna, jednopodlažné trojpriestorové murované stavby so sedlovou strechou s dekoratívnym štítom, najmä z prelomu 19. a 20. storočia. V obci sa dochoval pôvodný urbanizmus sústredený okolo štvorcového námestia a priľahlých ulíc so súvislou radovou zástavbou lokalizovanou kolmo do ulice.

Zaujímavosti upraviť

Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).

Prírodné pamiatky upraviť

V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.

Pamätné tabuľe upraviť

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

  • Teodor Piovarči (* 1934 - † 2018) divadelný, filmový, televízny a dabingový herec

Pôsobili tu upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Hybe [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Hybe - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • ŽIŠKA, Stanislav: Hybe : Pohltení časom. Zo životných osudov rodákov 19. storočia. Ružomberok : Society for Human Studies, 2022. 344 s. ISBN 978-80-972913-8-9 [kniha obsahuje biografické portréty 78-ich osobností, ktoré sa narodili alebo pôsobili v priebehu 19. storočia v Hybiach]

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hybe

Externé odazy upraviť