Ján Šimkovic (farár)

Ján Šimkovic (* 30. november 1854, Liptovský Trnovec – † 10. október 1931, Bratislava) bol slovenský evanjelický farár, verejný činiteľ, prekladateľ, paleontológ.

Ján Šimkovic
slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, prekladateľ, paleontológ
Narodenie30. november 1854
Liptovský Trnovec, Rakúske cisárstvo
Úmrtie10. október 1931 (76 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materViedenská univerzita
RodičiaJán Šimkovic, Zuzana, rodená Buková
ManželkaAnna, rod. Scheffelová

Životopis upraviť

Ľudovú školu navštevoval v rodnom Liptovskom Trnovci. Prvé štyri ročníky gymnaziálnych štúdií absolvoval v Kežmarku, maturoval však s vyznamenaním v Rožňave. Ako stredoškolák bol známy svojou bystrosťou, takže v tomto čase sa stal vychovávateľom v rodine baróna Radvanského. Evanjelickú teológiu študoval vo Viedni, kde bol členom slovenského akademického spolku Tatran. Ordinovaný za kňaza bol v Békešskej Čabe biskupom Gustávom Seberinim, od januára 1879 pôsobil ako kaplán u farára Andreja Seberíniho, vtedajšieho snemového poslanca v Rumunskom Nadlaku. Dňa 30. mája 1880 bol zvolený za farára do svojho rodiska, kde pôsobil do roku 1888. Na jeseň 1888 odišiel do Hýb, kde pôsobil celých 35 rokov. V októbri 1923 odišiel do penzie. Zomrel v roku 1931 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne na Kozej ulici v Bratislave.

Zaslúžil sa o povznesenie hospodárskeho, kultúrneho a národného života ľudu svojho pôsobiska. Počas jeho pôsobenia v Hybiach sa obec hospodársky povzniesla, takže sa mohla radiť medzi najbohatšie obce Liptova. Za jeho účinkovania bola postavená nová fara, kostolná veža a moderná predprevratová slovenská ľudová škola. Po roku 1900 bol zvolený za liptovského seniora, úrad zastával 25 rokov. Počas pôsobenia vo funkcii liptovského seniora očistil liptovský seniorát pred vznikom ČSR od maďarónskych živlov a umiestnil do zborov národne uvedomelé duchovenstvo. Počas prevratu v roku 1918 sa stal členom prvej slovenskej vlády a vládnym referentom pri Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. V roku 1919 stál pri zrode kultúrno-osvetového spolku Občianska beseda.[1]

Ján Šimkovic literárne pôsobil v oblasti cirkevnej literatúry. Svoje práce uverejňoval v Korouhve na Sionu, Národných novinách, Cirkevných listoch, Evanjelickom posle spod Tatier, Zborníku MS, Stráži na Sione. Zaoberal sa tiež filologickými otázkami v Slovenských pohľadoch. Uskutočnil geologický prieskum hybského chotára, v ktorom je významné nálezisko fosílií stredohorných živočíchov zeme, morské brachiopódy a lastúrniky, z ktorých vyše 100 druhov našiel farár-senior Jánn Šimkovic spolu s Walerym Goetelom, profesorom na geologickom ústave Univerzity v Krakove. Jeho zbierka skamenelín patrila medzi najvýznamnejšie svojho druhu v Európe a nachádza sa u menovaného profesora. V rukopise zanechal prácu Úryvky z paleontológie na južnej strane Vysokej Tatry pod Kriváňom.[2][3]

Dielo upraviť

  • ŠIMKOVIC, Ján. Věřím tela z mrtvých vrkříšení : výber pohrebných rečí. Ružomberok : Tranoscius , 1921, 202 s.
  • ŠIMKOVIC, Ján. Wěřím těla z mrtwých wzkříssení! / výber pohrebných rečí, ktoré pri rozličných príležitosťách. Békéščaba : n. vl. , 1902, 108 s.
  • ŠIMKOVIC, Ján. Kázeň, ktorú pri kanonickej biskupskej visitácii povedal dňa 23. mája 1913 v cirkvi ev. a. v. v Hybiach. Hybe : Ev. a.v. cirkev v Hybbiach , [1913], 15 s.
  • Legendy o Kristu / Selma Lagerlöfová ; dľa nemeckého textu Henry Bock-Neumanovej prel. Ján Šimkovič, Myjava : Daniel Pažický , 1929, 206 s.

Pamiatky upraviť

  • Pamätná tabuľa Jána Šimkovica v Hybiach

Referencie upraviť

  1. ŽIŠKA, Stanislav. Hybe v letokruhoch mestečka: (biografický slovník osobností pôsobiacich v obci). Poprad: Podtatranské noviny, 2007. ISBN 9788089309023.
  2. List o slovenskej paläontologii / Ján Šimkovic Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti: [príloha k Časopisu Museálnej slovenskej spoločnosti] . - Roč. 20, č. 1 (1926), s. 50-54
  3. ŠIMKOVIC, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 456 – 457.

Externé odkazy upraviť