Štrbské Solisko
Štrbské Solisko[1] (2 301,2 m n. m.[2][3]; poľ. Szczyrbskie Solisko, nem. Csorbaer Solisko, maď. Csorbai Szoliszkó) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží v Soliskovom hrebeni nad Štrbským Plesom, približne 20 km západne od Popradu.[4]
| Štrbské Solisko | |
| vrch | |
 Štrbské Solisko od Štrbského plesa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Štrba |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Biely Váh, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 301,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′18″S 20°02′05″V / 49,155°S 20,0348°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom Hrebeňom od chaty pod Soliskom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Štrbské Solisko | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťPôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Adjektívum poukazuje na polohu štítu v chotári obce Štrba a nad Štrbským plesom. Pri pohľade od Štrbského plesa je Štrbské Solisko jediným samostatne a markantne viditeľným bodom na hrebeni Soliska. V sprievodcovskej literatúre bol popisovaný s dvoma vrcholmi. Dnes má nižší končiar samostatné meno: Mlynické Solisko.[5]
Poloha
upraviťNachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Štrba[7][pozn 1]. Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádza aj Tatranská Štrba a Štrba, juhozápadne Važec, západne Podbanské, juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka, východne Starý Smokovec a severozápadne poľské mesto Zakopané.[8][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Furkotská dolina a Mlynická dolina.[4]
Opis
upraviťŠtrbské Solisko je posledný väčší štít v juhovýchodnej časti Soliskového hrebeňa, medzi Šedou lávkou (Furkotským Soliskom) a Nízkou lávkou (Mlynickým Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Hrebeň vybieha južným smerom z Furkotského štítu (2 404 m n. m.) v krivánskej rázsoche, vedúcej z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier.[5] Oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu, ktorými zo štítu odteká prebytočná voda. Západným smerom voda prúdi Furkotským potokom do Bieleho Váhu, východne sa zvažujúce svahy odvodňuje Mlynica do rieky Poprad.[2]
Západným smerom sa nachádza Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.), Ostrá veža (2 129 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.) a Krátka (2 375 m n. m.), severným Ostrá (2 350 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbský štít (2 381 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.) a Hlinská veža (2 340 m n. m.), východným Rysy (2 503 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.) a Patria (2 203 m n. m.) a južným Trigan (1 481 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.) a Rakytovec (1 325 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
upraviťTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Branisko, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Veľká Fatra a hrebeň Lúčanskej Fatry.[9]
Prístup
upraviťŠtít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4] a nevedie naň značený turistický chodník. Výstup naň je možný len s horským vodcom. Značený chodník vedie na susedné Predné Solisko.[4]
Prvovýstupy
upraviť- V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt, 3. júna 1906
- V zime: Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy, 25. marca 1913
Poznámky
upraviť- ↑ V dokumente Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel vydanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR sa uvádza katastrálne územie Štrbské Pleso v rámci mesta Vysoké Tatry[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štrbské Solisko
