Trigan

vrch vo Vysokých Tatrách

Súradnice: 49°08′29″S 20°03′55″V / 49,14141°S 20,06523°V / 49.14141; 20.06523

Trigan alebo Drigant (1 481 m n. m.), (poľ. Drygant, nem. Basteirücken, maď. Bástya hát) je dlhý zalesnený hrebeň končiaci sa na južnej strane Hrebeňa bášt vo Vysokých Tatrách. Tiahne sa od južných svahov Patrie k Štrbskému plesu. Jeho južným koncom prechádza Cesta Slobody a trať TEŽ. Chrbát Triganu oddeľuje Mengusovskú dolinu od Mlynickej doliny.[1]

Trigan – úbočie za hotelom Patria

Trigan je morénový val, ktorý zanechal ľadovec putujúci v ľadovej dobe Mlynickou a Mengusovskou dolinou. Má plochý tvar porastený lesom.[1]

Názov upraviť

Význam názvu nie je spoľahlivo vysvetlený. V ľudovej nomenklatúre je známa výslovnosť Drigant. Nemci odvodzujú túto lokalitu od polohy v Hrebeni bášt – Basteirücken (baštový chrbát).[1]

Dvojramenný kríž upraviť

V čase veľkých príprav na 10. výročie vzniku prvej Česko-slovenskej republiky požiadal senátor Ján Kovalík urbárnikov v Štrbe, vlastníkov územia, o povolenie postaviť na „južnom výbežku hrebeňa Drigant dvojramenný kríž – symbol slovenského národa“. Mal byť zo železnej konštrukcie, vysoký 12 metrov s nápisom Bože, chráň Slovensko. Výbor urbárskeho spolku súhlasil. Povolenie na výrub lesného porastu vydalo lesné oddelenie Okresného úradu v Liptovskom sv. Mikuláši. Kríž stavali Železiarne Vítkovice. Celú stavbu financoval senátor Ján Kovalík, gymnaziálny profesor v Žiline, poslanec za Slovenskú ľudovú stranu, básnik a rodoľub. (* 27. november 1861, Ústie nad Oravou – † 8. marec 1951, Žilina). Slávnostná posviacka kríža bola na Trigane 29. októbra 1928. Vysviacky sa zúčastnil Andrej Hlinka, spišský biskup Ján Vojtaššák, senátor Ján Kovalík, ministerský radca Štefan Benko, vojenskí hodnostári, obyvatelia Štrby. Dvojramenný kríž prežil na Štrbskom Plese 32 rokov. Stal sa miestom odpočinku turistov. V lete roku 1960 na zásah vtedajšieho prezidenta republiky Antonína Novotného, ktorý dovolenkoval v neďalekom hoteli Baník, kríž odstránili.[2]

Turistika upraviť

Triganom – úbočím Hrebeňa bášt vedie po   turistickej značke Tatranská magistrála zo Štrbského plesa na Popradské pleso.

Referencie upraviť

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ŠVORC, Peter. Osud dvojramenného kríža na Štrbskom Plese. Tatry, roč. XXXI., čís. 5, s. 36.

Externé odkazy upraviť